Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/207/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310205507 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6310205507.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu K. C. X., a. s., T. XX, XXX XX X., IČO:XX XXX XXX, zast. Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom Michalská 9, Bratislava proti žalovanému T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X, XXX XX X. o zaplatenie 559,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/239/2010-101, IČS:6310205507 zo dňa 2. júna 2011 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/239/2010-101 zo dňa 2. júna 2011 v znení dopĺňacieho rozsudku zo dňa 26. marca 2012 v napadnutej časti výroku rozhodnutia, ktorým súd nepriznal žalobcovi uplatnené úroky z úveru, úroky z omeškania a splátky ako aj výroku o trovách konania zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Brezno rozsudkom č. k. 7Cb/239/2010-101 zo dňa 2. júna 2011 zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 358,91 eur s úrokom z omeškania 25 % ročne zo sumy 26,97 eur a k náhrade trov konania vo výške 9,38 a trov právneho zastúpenia vo výške 29,14 eur. Vo zvyšku žalobcu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe zmluvy o produktových balíčkoch pre deti, študentov a mladých zriadil žalobca pre žalovaného bežný účet a zaviazal sa viesť tento bežný účet pre žalovaného a žalovaný sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na tomto účte, prípadne na do výšky zmluvne povoleného prečerpania. Zmluvu o produktových balíčkoch pre deti, študentov a mladých uzavreli žalobca a žalovaný dňa 2. 3. 2007. Zároveň týmto dňom požiadal žalovaný žalobcu o poskytnutie kontokorentného úveru formou povoleného prečerpania K. študentského účtu - K. účtu, pričom jeho žiadosti žalobca vyhovel a poskytol mu možnosť čerpať finančné prostriedky do výšky stanoveného úverového limitu, a to sumy 10.000,-- Sk. Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania K. študentského účtu - K. účtu k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXX zo dňa 2. 3. 2007 žalobca oznámil žalovanému, že dňa 2. 3. 2007 mu bol otvorený účet povoleného prečerpania č. XXXXXXXXXX/XXXX a týmto dňom môže byť schválená výška úveru, teda úver 10.000,--Sk čerpaný pri úrokovej sadzbe 10,9 % ročne a sadzbe úrokov z omeškania 15 % ročne. Žalovaný peňažné prostriedky do výšky 10.000,--Sk vyčerpal, ale v súlade s dohodou účastníkov o splácaní týchto finančných prostriedkov takto vyčerpané finančné prostriedky nesplácal, preto dňa 17. 6. 2007 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky a dňa 2. 2. 2009 mu oznámil zosplatnenie celého úveru, pričom ho vyzval na zaplatenie celého záväzku k tomuto dňu, a to 433,59 eur vrátane nepovolaného debetu na bežnom účte. Ku dňu 17. 6. 2010 predstavoval dlh žalovaného voči žalobcovi nesplatenú istinu 331,94 eur úroky a poplatky za úver vo výške 67,91 eur, úrok z omeškania 60,86 eur a ďalšie poplatky 72,06 eur a debetný zostatok vo výške 26,97 eur. Súd prvého stupňa uviedol, že uzatvorenú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o poskytnutí kontokorentného úveru, ktorá vznikla žiadosťou žalovaného a schválením tejto žiadosti zo strany žalobcu o povolenom prečerpaní finančných prostriedkov na bežnom účte žalovaného platný právny úkon, pričom ale vyhodnotil túto zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2011 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o kontokorentnom úveru. V konkrétnom prípade súd prvého stupňa vyhodnotil zmluvu o kontokorentnom úvere, ktorá vznikla žiadosťou žalovaného o poskytnutie povoleného prečerpania finančných prostriedkov na bežnom účte a schválením tejto žiadosti zo strany žalobcu ako platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale v hodnotenej zmluve sa nenachádzal údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorý vyššie citované ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. vyžaduje ako jednu z náležitostí, ktorá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať má. Pre prípad, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov úver poskytnutý na základe takejto zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa priznal žalobcovi nevrátenú istinu vo výške 331,94 eur a sumu 29,97 eur, ktorá predstavuje debetný zostatok na bežnom účte žalovaného, pričom súd z predložených dokladov zistil, že ide o finančné prostriedky, teda náklady, ktorými zaťažil žalobca bežný účet žalovaného v súvislosti s vedením bežného účtu v zmysle zmluvných dojednaní medzi účastníkmi. Priznal mu tiež sumu debetného zostatku vo výške 26,97 eur. Ďalej súd prvého stupňa priznal žalobcovi aj debetný úrok vo výške 25 % ročne, pretože účastníci sadzbu úroku pri debetnom zostatku na bežnom účte si takto dohodli, pričom súd je toho názoru, že zmluva o kontokorentnom úvere je zmluva, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Zákona o spotrebiteľskom úvere č. 258/2001 Z. z. a zmluva o bežnom účte je spotrebiteľská zmluva, ktorá podľa názoru súdu aj napriek tomu, že obsahuje dohodu účastníkov o úroku 25 % ročne zo sumy, ktorou sú prekročené disponibilné prostriedky na účte žalovaného, neobsahuje neprijateľné podmienky, preto z tohto dôvodu súd v tomto prípade takéto ustanovenie nepovažuje za neprijateľnú podmienku, a preto žalobnému návrhu žalobcu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p., žalobcovi priznal trovy konania podľa úspechu vo veci. Celkový úspech žalobcu pri posúdení úspechu v zmysle cit. ustanovenia bol vo výške 28 %, teda z uplatnených trov priznal žalobcovi trovy konania vo výške 28 % čo v prepočte znamená sumu 9,38 eur za zaplatený súdny poplatok a 29,14 eur z uplatnených trov právneho zastúpenia. Proti rozsudku podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O. s. p. žalobca. V odvolaní uviedol, že napáda výrok rozsudku, ktorým súd nepriznal žalobcovi žalobou uplatnené úroky z úveru, úroky z omeškania poplatky, ako aj výrok o trovách konania. V odvolaní uviedol, že pre potreby súdneho konania vyčíslil dlžnú sumu titulom kontokorentného úveru ku dňu 30. 5. 2010 v delikvencii úverového účtu, pričom táto pozostávala z nasledovných položiek : istiny vo výške 331,94 eur, úrokov z úveru vo výške 67,91 eur, úrokov z omeškania výške 60,86 eur a poplatkov vo výške 72,06 eur. Súčasne na bežnom účte žalovaného ku dňu 29. 5. 2010 bol debetný zostatok vo výške 26,97 eur, ktorý bol žalovaný povinný zaplatiť na základe článku II bod 1 zmluvy o bežnom účte uzatvorenej dňa 2. 3. 2007, ktorý je úročený debetnou úrokovou sadzbou vo výške 25 % ročne. Podľa názoru odvolateľa súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, keď žalobcovi nepriznal celý žalobou uplatnený nárok. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle ust. § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase, keď bola zmluva o povolenom prečerpaní uzatvorená ( t. j. znenie účinné od 1. 7. 2006 do 31. 12. 2007) zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom, ako na kreditnú kartu, tým nie je dotknuté ust. § 3 ods. 6. Podľa ust. § 3 ods. 6 cit. zákona pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite ak je stanovený, b/ ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c/ postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako 3 mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch. Odvolateľ zdôraznil, že v zmysle citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy o povolenom prečerpaní je možné uzavrieť, že povolené prečerpanie bežného účtu sa nepovažuje za spotrebiteľský úver, a preto neuvedením RPMN v predmetnej zmluve nemožno spájať následky uvedené v ust. § 4 ods. 2 , a to, že predmetná zmluva sa týmto považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej poukázal na ust. § 3 ods. 6, v zmysle ktorého sa neukladá veriteľovi oznámiť odporcovi výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, pretože predmetné ustanovenie iba stanovuje, že veriteľ musí písomne informovať dlžníka o výške úverového limitu ročne, úrokovej sadzby, o poplatkoch spojených s úverom a o spôsobe zániku zmluvy. Vzhľadom na uvedené potom zastáva názor, že žalobca si riadne splnil informačnú povinnosť voči žalovanému, a teda ho riadne informoval o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa poskytovaného kontokorentného úveru tak, ako to vyžaduje ust. § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zdôraznil, že žalovaný pritom nijakým spôsobom nespochybnil, že by nebol o vyššie uvedených údajoch (vrátanie RPMN) informovaný a ani nijakým iným spôsobom nerozporoval žalobou uplatnený nárok. Podľa názoru odvolateľa súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka na predmetnú zmluvu o povolenom prečerpaní. Keďže zmluva o povolenom prečerpaní bola medzi účastníkmi konania uzatvorená dňa 2. 3. 2007, pričom v období do 31. 12. 2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka na uzmluvu o úvere nevzťahovali, bola zmluva o úvere upravená iba v Obchodnom zákonníku (§ 497 a nasl.) a v zákone o spotrebiteľských úveroch, t. j. nie je predmetom úpravy Občianskeho zákonníka a potom je zrejmé sa poukazom na vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, že predmetnú úverovú zmluvu nebolo možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Z uvedeného dôvodu sa preto na účastníkov konania nemôže vzťahovať ani povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879 f/ ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to dať do súladu svoju zmluvu s ustanovením § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka v lehote 3 mesiacov od 1. 4. 2004 a ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z odsk 4 tohto ustanovenia. Uviedol, že novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1. 1. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1. 1. 2008 (§ 879 j/ Občianskeho zákonníka). V dôsledku toho pokiaľ pred dňom 1. 1. 2008 bola uzatvorená úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol nepodnikateľský subjekt spĺňajúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté z takto uzatvorenej úverovej zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 a § 54 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal aj na to, keby samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, teda by sa považovala za bezúročnú a bez poplatkov, neodôvodňovala by táto skutočnosť priznanie úroku z omeškania, nakoľko nárok uplatňovací úroky z omeškania vzniká ex lege pri omeškaní peňažného záväzku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania v plnej výške. Žalovaný s ak odvolaniu napriek výzve súdu nevyjadril. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozhodnutie v napadnutej časti výroku podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 cit. ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 1 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2007, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Podľa § 3 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch. Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, odvolací súd nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom, že úver žalobcu poskytnutý žalovanému v tomto prípade sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. V prejednávanej veci ide o úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý iným spôsobom ako na kreditnú kartu, v zmysle citovaného § 1 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z. nebolo preto povinnosťou banky v zmluve o úvere uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov. Aj v predmetnej veci však ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa síce neriadi ustanoveniami Zák. č. 258/2001 Z. z. (okrem § 3 ods. 3), vzťahuje sa však na ňu úprava § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa síce rozhodol v tejto veci bez nariadenia pojednávania v súlade s § 115 a/ ods. 2 O.s.p. nakoľko ide o drobný spor, pokiaľ však mal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu v kontexte ním predložených dokladov (ako to vyplýva z výzvy súdu zo dňa 06.08.2010 adresovanej žalobcovi), bolo by bývalo vhodnejšie pojednávanie nariadiť. Z bližšie uvedených dôvodov nepovažuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej vo zvyšku žalobu zamietol a ani v súvisiacom výroku o náhrade trov konania za správne, a preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP mu vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v zrušenej časti vec znovu prejedná a opätovne vykoná dokazovanie listinnými dôkazmi. Bude potrebné, aby žalobca predložil súdu obchodné podmienky, platné v čase uzavretia zmluvy so žalovaným (Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie K. študentského účtu - K. účtu. Súd prvého stupňa rozhodne znovu o nárokoch žalobcu v zrušenom rozsahu, pričom bude vychádzať z dokladov, predložených žalobcom a prihliadne aj k tomu, že žalovaný, ktorému bol rovnopis žaloby súdom zaslaný, nenamietal proti skutkovému a právnemu základu, ale ani proti výške žalovanej pohľadávky. Pri hodnotení zistených skutočností bude vychádzať z toho, že v tomto prípade ide o zmluvu spotrebiteľskú a dohodnuté podmienky zhodnotí aj podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Znovu rozhodne aj o náhrade trov prvostupňového konania a podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania. Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu viazaný. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.