Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/215/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310206035 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6310206035.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej, JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a. s. so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO:36 854 140, zastúpeného Cipciar & partners, s. r. o. advokátska kancelária so sídlom Haburská 49/F, 821 01 Bratislava, IČO: 36 716 669 proti žalovanej L. H., nar. XX. W.. XXXX, trvale bytomR. XXX,XX Brezno, o zaplatenie 456,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/252/2010-67, IČS:6310206035 zo dňa 5. mája 2011 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/252/2010-67, IČS:6310206035 zo dňa 5. mája 2011v napadnutej časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 270,30 eur. Vo zvyšku žalobný návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 23. 8. 2010 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 456,63 eur titulom vrátenia nesplateného úveru, ktorý právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR. Na základe Zmluvy z 2. 3. 2007 poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej možnosť čerpať úver spôsobom prečerpania finančných prostriedkov na jej bežnom účte, a to až do výšky úverového limitu 365,13 eur (11.000,- Sk). Dňa 2. 3. 2007 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanou Zmluvu o bežnom účte, pričom sa zaviazal viesť tento účet pre žalovanú a žalovaná sa zaviazala čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania, pričom v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov uložených na účte žalobca úročí vzniknutý zostatok debetnou úrokovou sadzbou 25 %. Žalobca uviedol, že výška debetného zostatku na bežnom účte žalovanej je 76,17 eur a keďže ide o nepovolenú výšku, nárokuje si úrok z omeškania v dohodnutej výške 25 %. Podľa účtovných kníh žalobcu výška dlhu žalovanej voči žalobcovi predstavuje 456,63 eur, z toho 270,30 eur nesplatená istina, riadny úrok z úveru vo výške 15 % 64,66 eur, úrok z omeškania 45,50 eur, debetný zostatok na účte 76,17 eur, pričom ako príslušenstvo sumy 76,17 eur si žalobca uplatnil úrok z omeškania tzv. debetný úrok z omeškania vo výške 20 % ročne. Po vykonanom dokazovaní súd konštatoval, že Zmluva o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda Plus, rovnako tak Zmluva o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte žalovanej, ktorú zriadil pre žalovanú právny predchodca žalobcu na základe Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 2. 3. 2007 sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Vzhľadom k tomu, v Oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania, na základe ktorého vznikol medzi účastníkmi úverový vzťah a žalobca na základe neho poskytol žalovanej úver vo výške 365,13 eur, Obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie povoleného účtu, ktoré tvoria súčasť Zmluvy, teda Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania sa nenachádza údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, súd konštatoval, že úver žalobcu poskytnutý žalovanej sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z toho dôvodu súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 270,30 eur a nepriznal žalobcovi nárokovaný úrok z úveru a úrok z omeškania. Žalobca sa domáha tiež zaplatenia debetného zostatku, ktorý mal podľa jeho tvrdenia tvoriť mínusový zostatok na účte žalovanej vo výške 76,17 eur, a k tomuto sa domáhal ako príslušenstva debetného úroku vo výške 20 % ročne. Súd vyzval žalobcu, aby ozrejmil, z čoho pozostáva debetný zostatok na účte vo výške 76,17 eur. Pokiaľ žalobca povolil žalovanej prečerpať stav prostriedkov na bežnom účte do výšky 365,13 eur (11.000,-Sk) vo forme úveru, súd nezistil, z akého dôvodu bol zaťažený účet žalovanej ešte prostriedkami vo výške 76,17 eur a právny zástupca žalobcu na výzvu súdu ohľadne tejto skutočnosti neodpovedal. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi nepriznal sumu 76,17 eur, a preto mu nepriznal ani nárokovaný debetný úrok vo výške 20 % ročne. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže v spore bol v časti úspešný žalobca a v časti žalovaná. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že podáva odvolanie proti rozsudku v plnom rozsahu. Poukázal na ust. § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu úverovej zmluvy, podľa ktorého „zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom, ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ust. § 3 ods. 6“. Uviedol, že podľa tohto ustanovenia je zrejmé, že na predmetnú vec sa ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch nevzťahujú, t. j. žalobca nemá zákonnú povinnosť uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov v úverovej zmluve, nakoľko ide o typ úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania bežného účtu bankou. Preto má žalobca nesporný nárok na zaplatenie príslušenstva uplatnenej pohľadávky. Žalobca si uplatnil aj debetný zostatok na bežnom účte vo výške 76,17 eur, ktorý preukázal výpisom z bežného účtu žalovanej čQ. v zmysle uzavretej Zmluvy o bežnom účte zo dňa 2. 3. 2007. Výška debetného zostatku je 76,17 eur ku dňu 29. 5. 2010. Poukázal na čl. I bod 2 zmluvy o bežnom účte, podľa ktorého majiteľ účtu sa zaväzuje čerpať finančné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na bežnom účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania s tým, že suma 76,17 eur uvedená so znamienkom mínus predstavuje zmluvne nepovolené prečerpanie. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca nesporným spôsobom preukázal výšku debetného zostatku na bežnom účte, ako i právny základ na jeho uplatnenie, čo znamená, že má žalobca nárok na zaplatenie debetného zostatku. Ďalej žalobca uviedol, že si uplatnil tzv. riadne úroky, nejde o sankčný úrok - úrok z omeškania, ide o cenu poskytnutých peňazí - klasické úročenie poskytnutých peňažných prostriedkov odo dňa nasledujúceho po výpise z bankových kníh, t. j. od 31. 5. 2010 až do zaplatenia zo sumy istiny vo výške 270,30 eur. Úroková sadzba bola pri podpise zmluvy o povolenom prečerpaní vo výške 15 %. Žalobca si ďalej uplatnil tzv. sankčný úrok - úrok z omeškania odo dňa výpisu z bankových kníh a tzv. debetné úroky. Žalobca v odvolaní uviedol, že dôkazné bremeno ohľadom pohľadávky ako aj jej príslušenstva uniesol, nakoľko si uplatnil a riadne dôkaznými prostriedkami preukázal svoj nárok na tzv. riadne úroky z istiny, ďalšie úroky z omeškania z dlžných čiastok, ako i tzv. debetný úrok zo sumy nepovoleného prekročenia limitu prečerpania čo do výšky uplatneného príslušenstva pohľadávky, výšky úrokových sadzieb, ako aj právneho dôvodu takto uplatneného príslušenstva pohľadávky. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumy 456,63 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 46,74 eur. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu stanovenom ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 23. 8. 2010 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 456,63 eur s príslušenstvom . Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 2. 3. 2007 Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda plus, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu a úprava vzájomných vzťahov medzi bankou a majiteľom účtu pri vykonávaní obchodov. Podľa bodu I Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda Plus majiteľ účtu sa zaväzuje čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte úročí banka vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou Bankou. Podľa bodu II Zmluvy Majiteľ účtu a Banka sa dohodli, že majiteľovi účtu bude vydaná platobná karta na základe uzavretej samostatnej zmluvy. Podľa bodu IV Zmluvy Banka sa zaviazala na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu. V prípade splnenia stanovených podmienok Banky na poskytnutie povoleného prečerpania účtu Banka uzatvorí s majiteľom účtu zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu. Dňa 2. 3. 2007 uzavrel právny predchodca žalobcu a žalovaná Zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti registrové číslo XXXXXXXXXR. Na základe tejto zmluvy poskytla ČSOB žalovanej prečerpanie jej bežného účtu do výšky úverového limitu 365,13 eur (11.000,-Sk) s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že výška úrokovej sadzby a sadzby úroku z omeškania bude určená v Obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy. Podľa čl. VI bod 2 Všeobecných a záverečných ustanovení zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda Plus neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky Banky, platné v deň uzavretia zmluvy zmluvnými stranami obsahujúce podmienky určené platným zákonom o ochrane osobných údajov, podmienky vedenia bežného účtu platné v deň uzavretia Zmluvy zmluvnými stranami a Podmienky pre vydanie a používanie platobnej karty platnej v deň uzavretia Zmluvy zmluvnými stranami. Majiteľ účtu vyhlasuje a potvrdzuje podpisom Zmluvy, že sa pred podpisom Zmluvy s nimi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem iných všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ust. § 3 ods. 6. Žalobca v odvolaní poukazoval na vyššie citované ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch a tvrdil, že v zmysle tohto ustanovenia je nesporné, že ustanovenia zákona uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu sa na predmetnú právnu vec nevzťahujú, t. j. žalobca nemá zákonnú povinnosť uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov v úverovej zmluve, nakoľko ide typ úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania bežného účtu bankou. Odvolací súd poukazuje na znenie citovaného ust. § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy, ktorý síce uvádza, že sa zákon nevzťahuje na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou, ale iným spôsobom, ako na kreditnú kartu. Zo zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda Plus z bodu II je zrejmé, že majiteľ účtu a Banka sa dohodli, že majiteľovi účtu bude vydaná platobná karta na základe uvedenej samostatnej zmluvy a podľa čl. VI bod 2 Všeobecných a záverečných ustanovení zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy okrem iného aj Podmienky pre vydanie a používanie platobnej karty platnej v deň uzavretia Zmluvy zmluvnými stranami. Z toho je zrejmé, že aj na zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou sa zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vzťahuje, pretože v danom prípade nebol úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom, ako na kreditnú kartu, ale práve súčasťou tejto zmluvy bola aj dohoda o vydaní platobnej karty. Z toho dôvodu je potom námietka žalobcu, že na danú zmluvu nemožno použiť zákon o spotrebiteľských úveroch nedôvodná a správne okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že v zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov a keďže sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu bez uvedenia tejto ročnej percentuálnej miery nákladov sa potom spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne uvedený vzťah medzi účastníkmi konania posúdil a priznal žalobcovi len zaplatenie istiny vo výške 270,30 eur. Čo sa týka sumy 76,17 eur, ktorá má predstavovať debetný zostatok na bežnom účte žalovanej, dospel odvolací súd k záveru, že ani v tomto prípade oprávnenosť nároku v tejto časti žalobca nepreukázal, pretože nebolo preukázané, prečo je na účte žalovanej debetný zostatok vzhľadom k tomu, že žalobca jej povolil prečerpať stav finančných prostriedkov na účte len do výšky 365,13 eur. Zmluva o povolenom prečerpaní finančných prostriedkov do výšky úverového limitu 365,13 eur (11.000,- Sk) je zmluvou spotrebiteľskou, ako taká musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov, a keďže zmluva medzi účastníkmi konania takýto údaj neobsahovala, považuje sa takýto úver za bezúročný a bez poplatkov, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Žalobca uviedol, že podáva odvolanie proti rozsudku v plnom rozsahu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na ust. § 201 O. s. p., podľa ktorého síce Občiansky súdny poriadok právo účastníka podať odvolanie vždy formuloval všeobecne bez akéhokoľvek obmedzenia, ale napriek tomu sa však jeho právo vykladá zužujúco tak, že právo na podanie odvolania možno priznať len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím spôsobená ujma na jeho právach. Pod ujmou treba rozumieť formu morálnu a materiálnu. Meradlom pre posúdenie otázky, či tu je, alebo nie je možnosť ujmy, je teda návrh, ktorý účastník urobil v konaní na súde prvého stupňa. Možnosť ujmy existuje napr. vtedy, ak nebolo návrhu účastníka vyhovené úplne alebo sčasti. Vzhľadom na uvedené, aj keď žalobca uviedol, že podáva odvolanie v celom rozsahu, odvolanie proti výroku, ktorým súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 270,30 eur podať nemohol, pretože mu týmto výrokom nebola spôsobená ujma. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žalovaná, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodala (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.