Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/85/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310206776 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Štefan Huljak ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6310206776.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov JUDr. Márie Rišiaňovej a Štefana Huljaka v právnej veci navrhovateľa: EUROCASH, s. r. o., IČO: 36637301, so sídlom Banská Bystrica, Československej armády 24, proti odporcovi: J. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., R. XXXX/XX, o zaplatenie 746,86 eura s prísl., na odvolanie navrhovateľa zo dňa 07. 02. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/380/2010-61 zo dňa 30. 11. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol. Zároveň rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. Súd skonštatoval, že navrhovateľ sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 746,86 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania počítaným od 21. 06. 2010 do zaplatenia. Návrh bol odôvodnený, že navrhovateľ dňa 19. 01. 2010 uzatvoril s odporcom zmluvu o úvere č. 31986/09, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP), na základe ktorej mal poskytnúť odporcovi úver v sume 2 489,54 eura, ktorý mal byť okrem iného zabezpečený aj zriadením záložného práva na nehnuteľnosť. Odporca mal porušiť povinnosť podľa čl. 22 VOP a znemožnil navrhovateľovi zabezpečenie úveru zriadením záložného práva na nehnuteľnosť. Je preto povinný na základe článku 32 VOP zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 30 % zo sumy poskytnutých prostriedkov na základe úverovej zmluvy. Bolo zistené, že otec odporcu O. H. si za svojho života zobral úver z Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. a v roku 2009 umrel. Odporca spolu s ďalšími súrodencami a matkou zdedil tento úver ako dlh. Ako dedičia dlh chceli spoločne zaplatiť a pomôcť matke. Zobral si preto úver ako živnostník od navrhovateľa. Na zabezpečenie úveru navrhovateľ požadoval uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva. Túto zmluvu o zriadení záložného práva uzavrela výlučná vlastníčka nehnuteľnosti - rodinného domu - matka odporcu. Odporca zároveň ako dlžník formou notárskej zápisnice č. N 33/2010, NZ 1496/2010, NCR1s 1536/2010 zo dňa 19. 01. 2010 spísal vyhlásenie povinnej osoby o súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 EP a tieto dokumenty boli predložené Správe katastra T. na zápis. Odporca konal na žiadosť navrhovateľa a nezisťoval dôvod jeho žiadosti. Správa katastra T. doklady odporcovi vrátila s tým, že vyhlásenie povinnej osoby o súhlase s exekúciou sa nezapisuje do katastra nehnuteľností a návrh na vklad záložnej zmluvy zamietla, pretože predmet záložnej zmluvy nie je bez tiarch a je zaťažený exekučnými konaniami EX 452/2010 zo dňa 10. 02. 2010. Súd zistil, a to zo spisu konajúceho súdu sp. zn. 2Er/1438/2009, že na základe návrhu oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bratislava, na základe exekučného titulu zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Zm 312/2009-16 zo dňa 18. 09. 2009 právoplatného a vykonateľného dňa 05. 10. 2009 okresný súd dňa 17. 12. 2009 vydal pod č. k. 2Er/1438/2009-14 poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša na vymoženie sumy 3 775,92 eura spolu so 6 % úrokom ročne od 28. 02. 2009 do zaplatenia ako aj trov pôvodného konania a trov exekúcie. Následne na základe exekučného príkazu exekútora na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zo dňa 10. 02. 2010 bola do Katastra nehnuteľností T. pre okres T., obec T., katastrálne územie T., dňa 16. 02. 2010 zapísaná v časti listu C listu vlastníctva č. XXX ťarcha na nehnuteľnosti zapísané na parc. C-KN č. XXXX a stavba súp. č. XXXX na parc. C-KN č. XXXX - rodinný dom. Po vykonanom dokazovaní súd nepovažoval návrh navrhovateľa za dôvodný. Právne vyhodnotil, že odporcovi ako živnostníkovi boli poskytnuté finančné prostriedky, ale nie na účel podnikania. Odporca mienil vyplatiť zdedený dlh. Išlo teda o úver spotrebiteľský. Odporcovi boli navrhovateľom poskytnuté finančné prostriedky cestou úveru so zabezpečením dvomi ručiteľmi. Navrhovateľ odporcovi neposkytol riadne informácie o ďalšom zabezpečení záväzku zriadením záložného práva a vyhlásením povinnej osoby o súhlase s exekúciou. Požadoval však spísanie notárskej zápisnice a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, za ktoré poplatky platil výlučne odporca. Vyhlásenie povinnej osoby sa nezapisuje do správy katastra a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti nemohla byť zapísaná pre existenciu ťarchy na nehnuteľnostiach, o čom odporca a jeho matka nemali žiadnu vedomosť. Súd tiež považoval dojednanie a podmienky v úverovej zmluve a následne vo VOP za nezrozumiteľné z hľadiska priemerného spotrebiteľa, akým sa odporca na pojednávaní súdu javil. Sankcie neboli definované v úverovej zmluve a ani odkazovo na konkrétne články a ustanovenia VOP, ale až vo VOP, ktoré sú pripájané ako nedôležitá ako nepodstatná súčasť zmluvy. Táto skutočnosť robí spotrebiteľskú zmluvu nejasnou, nezrozumiteľnou a netransparentnou. Na veci nič nemení skutočnosť, že odporca podpísal vyhlásenie, že súhlasí s VOP pre poskytnutie úveru. Ustanovenie o zmluvnej pokute súd preto vyhodnotil ako absolútne neplatné v zmysle ust. § 39 OZ. Záverom súd konštatoval, že odporca úver riadne platí a neporušil žiadne ustanovenia zmluvy ani VOP. Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie alternatívne, aby zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ sa nestotožňuje s názorom konajúceho súdu, že v prípade úverovej zmluvy ide o spotrebiteľskú zmluvu. Skutočnosť, že finančné prostriedky boli odporcom použité na iné ako podnikateľské účely, nemôže automaticky znamenať, že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Môže to znamenať len porušenie povinnosti zo strany odporcu. Úverovú zmluvu uzavrel odporca ako živnostník. Pokiaľ ide o VOP, nejde len o nepodstatnú a nedôležitú súčasť zmluvy. Svoj záver súd žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil. VOP sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a túto skutočnosť odporca svojím podpisom akceptoval. Záverom navrhovateľ poukázal, že v deň podpisu úverovej zmluvy (19. 01. 2010) bola uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva. Vklad záložného práva z titulu záložnej zmluvy zo dňa 19. 01. 2010 však nebol povolený z dôvodu, že na predmetnej nehnuteľnosti bolo zriadené exekučné záložné právo. Z uvedeného potom navrhovateľ dochádza k záveru, že záväzok z úverovej zmluvy mal byť zabezpečený zriadením záložného práva, ale k tomuto nedošlo z dôvodov na strane odporcu. Jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je v celom rozsahu oprávnený. Vyjadrenie podané nebolo. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP). Okrem skutočností, ktorými sa už zaoberal okresný súd, považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty zo zmluvy, ktorú s odporcom uzatvoril dňa 19. 01. 2010. Povinnosť odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu odvodzoval z porušenia čl. 22 VOP, pretože odporca znemožnil navrhovateľovi zabezpečenie úveru zriadením záložného práva na nehnuteľnosť. Článok 22 VOP zaväzuje odporcu neznemožniť žiadnym konaním veriteľovi zabezpečenie svojho záväzku spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu, alebo ... . Článok 22 takto sankcionuje aktívne konanie odporcu ako dlžníka, ktoré by viedlo k znemožneniu zabezpečenia veriteľovho záväzku. Navrhovateľ zmenožnenie zabezpečenia záväzku zriadením záložného práva vidí v skutočnosti, že predmet prevodu už nebol bez tiarch a bol zaťažený exekučnými konaniami EX/452/2010 zo dňa 10. 02. 2010. Obchodný zákonník § 544 ods. 1 stanovuje: „ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Z ustanovenia vyplýva, že účastník musí porušiť dojednanú zmluvnú povinnosť. Navrhovateľ nepreukázal, že odporca porušil zmluvnú povinnosť a teda že svojím aktívnym konaním spôsobil, že nehnuteľnosť sa stala predmetom exekúcie z iných dôvodov a následne sa nemohla stať predmetom záložného práva. Navrhovateľ nepreukázal odporcovo aktívne konanie vedúce k znemožneniu záložného práva tak, ako to vyžaduje článok 22 VOP, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva. Z článku 22 nevyplýva, že dlžník je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 30 % (článok 32 VOP) ak zabezpečenie záväzku podľa článku 22 VOP bude znemožnené inak, než priamym aktívnym konaním dlžníka, t. j. odporcu. Na strane odporcu nebolo zistené žiadne priame a úmyselné konanie, ktoré by spôsobilo začatie exekúcie na nehnuteľnosť, ktorá mala byť zaťažená záložným právom. Nie je príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a znemožnením zabezpečenia záväzku zriadením záložného práva. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.