Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/113/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310207379 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6310207379.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa : M. Z. T., a.s., so sídlom XXX XX T., E. XX, IČO : XX XXX XXX, zastúpený splnomocneným advokátom Mgr. Miroslavom Vilímom, so sídlom Advokátska kancelária XXX XX T., E. ulica č. X, proti odporcovi : D. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. č. XX, o zaplatenie 1 002,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 08.02.2012 proti rozsudku Okresného súdu Brezno číslo konania 5C/352/2010-56 zo dňa 25.11.2011, takto r o z h o d o l : Výroku rozsudku okresného súdu, ktorým odporcu zaviazal zaplatiť sumu 758,44 eur spolu so 14,40 % ročným úrokom z úveru zo sumy 490,16 eur od 19.07.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 490,16 eur od 19.07.2010 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 268,28 eur od 19.07.2010 do zaplatenia sa n e d o t ý k a. V zostávajúcej a zamietajúcej časti rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 758,44 eur spolu s 14,40 % ročným úrokom z úveru zo sumy 490,16 eur od 19.07.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 490,16 eur od 19.07.2010 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 268,28 eur od 19.07.2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol a rozhodol o náhrade trov konania, keď uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 60 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 139,61 eur. Súd, postupujúc podľa ustanovenia § 114 ods. 5 a § 153b O.s.p. vyhotovil rozsudok v skrátenom znení v zmysle ustanovenia § 157 ods. 4 O.s.p. Súd konštatoval, že na základe Zmluvy o M. spotrebiteľskom úvere č. N. zo dňa 19.09.2006 poskytol navrhovateľ odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 663,87 eur, ktorý sa odporca zaviazal splácať v mesačných anuitných splátkach po 22,83 eur mesačne spolu s dohodnutými 14,40 %- nými úrokmi z úveru, počnúc dňom 19.10.2006 a končiac dňom 19.09.2009. Súčasne bol zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 15% ročne zo súm, ktoré neboli zaplatené v lehote splatnosti. Súd navrhovateľovi priznal uplatnený nárok v časti 758,44 eur ako nezaplatenej istiny (490,16 eur), úroku z úveru (205,88 eur), poplatkov z úveru (62,40 eur), vypočítaných ku dňu 18.07.2010, spolu so zmluvným úrokom z úveru vo výške 14,40 % ročne od 19.07.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny (vo výške podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z., ako základnej úrokovej sadzby ECB zvýšenú o 8 percentuálnych bodov) a z poplatkov z úveru od 19.07.2010. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vo výške 25% zo sumy 44,27 eur od 01.07.2010, súd nárok v tejto časti zamietol, pretože z predložených listinných dôkazov nevyplýva jeho dôvodnosť - navrhovateľ neuzatvoril s odporcom zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu. Súd taktiež zamietol nárok v časti úroku z omeškania, kapitalizovaného ku dňu 18.07.2010 vo výške 15% ročne, keďže tento úrok z omeškania je dohodnutý neplatne vzhľadom na rozpor s občianskym hmotným právom. O náhrade trov prvostupňového konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p., po konštatovaní čiastočného procesného úspechu navrhovateľa a súd mu priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby, spolu náhradu trov konania v sume 139,61 eur. Súd účastníkov konania poučil, že voči rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozsudku okresného súdu podal, s poukazom na ustanovenie § 202 ods. 1 O.s.p., v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a to do výroku, ktorým súd návrh sčasti zamietol, nakoľko sa domnieva, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Navrhovateľ konštatoval, že Zmluvu o M. Spotrebiteľskom úvere uzatvoril s odporcom dňa 19.09.2006 a to podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V prvom rade tak oprávnený poukázal na skutočnosť, že v období do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka na zmluvu o úvere nevzťahovali. Predmetnú zmluvu o úvere tak nie je možné právne posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože právne vzťahy z úverovej zmluvy, uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, majú charakter absolútneho obchodno-právneho vzťahu. V prípade, ak účastníkom tejto zmluvy je osoba, ktorú možno označiť za spotrebiteľa, je potrebná aj aplikácia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko však tento zákon neobsahuje osobitnú úpravu týkajúcu sa úrokov z omeškania, je podľa názoru navrhovateľa potrebné pri určení výšky úrokov z omeškania postupovať podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a určenie výšky úrokov z omeškania podľa naradenia č. 87/1995 Z.z. je podľa jeho názoru nesprávne. Nakoľko odporca nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, navrhovateľ vyhlásil celú pohľadávku z úveru za splatnú ku dňu 19.01.2008 a keďže boli medzi navrhovateľom a odporcom úroky z omeškania dohodnuté v zmluve vo výške 15 % ročne, je tak navrhovateľ toho názoru, že súd mal uložiť odporcovi aj povinnosť zaplatiť sumu 200,10 eur, ktorá predstavuje úroky z omeškania vyčíslené ku dňu 18.07.2010. Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že súd zamietol návrh aj v časti sumy 44,27 eur ročne spolu s úrokom vo výške 25% ročne od 01.07.2010 až do zaplatenia. Navrhovateľ poukázal na článok I bodu 2 zmluvy o bežnom účte, podľa ktorého v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte banka úročí vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlásenou bankou. Ku dňu 30.06.2010 bol na bežnom účte debetný zostatok vo výške 44,27 eur, ktorý sa úročí 25%- nou debetnou sadzbou ročne a navrhovateľ má za to, že tento nárok mu voči odporcovi prináleží. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a uplatnený nárok mu v celom rozsahu priznal a uložil odporcovi taktiež povinnosť nahradiť mu trovy prvostupňového konania a súčasne si uplatnil a vyčíslil aj trovy odvolacieho konania. Vyjadrenie k odvolaniam podané nebolo. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vychádzajúc z ustanovenia § 202 ods. 1 O.s.p., vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutom výroku v časti zamietnutých nárokov a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. v tomto rozsahu na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatuje, že boli v konaní splnené procesné podmienky pre vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b ods. 1 O.s.p., predpokladané v ustanoveniach § 114 ods. 3, 4 a 5 O.s.p. Súdu procesná norma umožnila vyhotovenie zjednodušeného rozsudku podľa ustanovenia § 157 ods. 4 O.s.p. a súd tak aj správne poučil účastníkov konania o neprípustnosti odvolania voči tomuto rozsudku. V prípade odvolania smerujúceho voči rozsudku pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O.s.p. však odvolaciemu súdu vyplýva povinnosť preskúmať ho z hľadísk prípustnosti odvolania aj voči takémuto rozsudku a to podľa ustanovenia § 202 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci a odvolací súd konštatuje, že v rozsahu zamietnutého nároku súd prvého stupňa sčasti vec nesprávne právne posúdil a preto odvolanie voči predmetnému rozsudku pripustil a odvolaním sa vecne zaoberal. Navrhovateľ sa návrhom po jeho úprave domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1 002,81 eura, spolu s 14,40 % ročným úrokom z úveru zo sumy 490,16 eur od 19.07.2010 do zaplatenia, zaplatenia úroku z omeškania zo sumy 490,16 eur vo výške 15% ročne od 19.07.2010 do zaplatenia, ďalej úroku z omeškania zo sumy 268,28 eur vo výške 15% ročne od 19.07.2010 do zaplatenia a úrokom z omeškania od 01.07.2010 do zaplatenia vo výške 25% ročne zo sumy 44,27 eur. Nárok mal navrhovateľovi vzniknúť na základe Zmluvy o M. spotrebiteľskom úvere č. N. zo dňa 19.09.2006, ktorou poskytol navrhovateľ odporcovi spotrebiteľský úver do výšky úverového limitu 20 000,- Sk (663,87 eur), ktorý sa odporca zaviazal splácať v mesačných anuitných splátkach za stanovených podmienok. V zmysle čl. IV zmluvy sa odporca s navrhovateľom dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 14,40 % p.a., súčasne bol zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 15% p.a. podľa čl. VI. zmluvy. Pokiaľ ide o nárok vyplývajúci z poskytnutého spotrebiteľského úveru, navrhovateľovi súd priznal nárok na istinu vo výške 490,16 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 205,88 eur a poplatkami vo výške 62,40 eur vyčíslených ku dňu 18.07.2010, ak aj ďalšie nároky od 19. 07.2010 ( na úroky z úveru a úroky z omeškania z konkretizovaných súm), pričom odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o nárok uplatnený z poskytnutého spotrebiteľského úroku, je zrejmé, že súd nepovažoval za oprávnený nárok vyčíslený v sume 200,10 eur, ako úroky z omeškania z istiny vyčíslené ku dňu 18.07.2010. Súd v zjednodušenom rozsudku v stručnosti uviedol ustanovenia zákona, na základe ktorých rozhodol a to citovaním § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodného zákonníka) a ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v aktuálnom znení, teda v znení platnom a účinnom ku dňu vyhlásenia rozsudku. Vychádzajúc z ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, pokiaľ ide o úroky z omeškania, zjavne tak súd postupoval podľa poslednej vety tohto zákonného ustanovenia a priznal úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Odvolacia námietka navrhovateľa, že súd mal právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere posudzovať podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase jej uzatvorenia (teda ku dňu 19.09.2006), a nie platnej a účinnej v čase rozhodovania súdu, je oprávnená. Nakoľko právna úprava úrokov z omeškania v ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znením účinnom ku dňu 19.06.2006 upravovala odlišné kritériá pre určenie výšky úrokov z omeškania (bez odkazu na právnu úpravu občianskeho práva), je zrejmé, že súd tento nárok nesprávne právne posúdil a zjednodušený rozsudok tak neobstojí. Novelou č. 454/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.01.2009 došlo k zásadnej zmene úpravy úrokov z omeškania podľa Obchodného zákonníka, pričom touto novelou došlo k zjednoteniu výšky úrokov z omeškania podľa obchodného a občianskeho zákonníka. V zmysle prechodného ustanovenia § 768f Obchodného zákonníka, ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009. Priznanie či nepriznanie nároku je nutné odôvodniť zákonnými ustanoveniami platnými a účinnými ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo nevylučuje aplikáciu aj ustanovení o spotrebiteľských zmluvách a právne posúdenie zmluvného vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského, avšak, výlučne len aplikáciou ustanovení lex generalis, prípadne lex specialis platných a účinných ku dňu uzatvorenia posudzovanej zmluvy. Ďalší nárok uplatnený návrhom vyplýva zo Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb M. H. zo dňa 19.09.2006, na základe ktorej si odporca zriadil u navrhovateľa bežný účet v slovenskej mene číslo XXXXXXXXXX/XXXX, pričom debetný zostatok na tomto účte ku dňu 18.07.2010 (a až doposiaľ) predstavoval sumu 44,27 eur, ktorý sa mal úročiť debetným úrokom z omeškania vo výške 20% ročne. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa napriek tomu, že uplatnenú sumu ako debetného zostatku na bežnom účte navrhovateľovi nepriznal, žiadnym spôsobom svoje úvahy, ktorými sa spravoval, nezdôvodnil, ani len právne nenaznačil aplikáciou konkrétneho zákonného ustanovenia. Súd je oprávnený vydať zjednodušený rozsudok podľa ustanovenia § 153b ods. 1 O.s.p., v spojením s ustanoveniami § 114 ods. 3, 4 a 5 O.s.p., avšak § 157 ods. 4 O.s.p. aj v takomto prípade súdu ukladá povinnosť, hoci len stručne, uviesť predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol. Pokiaľ ide o tento nárok, vyplývajúci zo zmluvy o bežnom účte, súd v rozsudku len v stručnosti zdôvodnil, prečo nepriznal navrhovateľovi 25%- ný úrok z omeškania zo sumy 44,27 eur - a to z dôvodu, že navrhovateľ neuzatvoril s odporcom zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu. Nijako však súd nezdôvodnil nepriznanie samotnej sumy debetu na bežnom účte vo výške 44,27 eur. Odvolací súd tak nemohol preskúmať dôvody, pre ktoré sa súd prvého stupňa domnieval, že nárok na sumu debetného zostatku na bežnom účte navrhovateľovi voči odporcovi neprináleží. Odvolací súd konštatuje navyše aj nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku na debetný úrok z omeškania vo výške 25% z debetnej sumy. Pokiaľ súd nepriznanie tohto nároku zdôvodnil nepreukázaním uzatvorenej zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu, tento dôvod je v rozpore so skutkovými tvrdeniami navrhovateľa, pretože tento nikdy netvrdil, ani sa nedomáhal tohto nároku z uvedeného titulu. Naopak, tvrdil, že došlo zo strany odporcu k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu a tak si nárok odvodil od čl. I. bodu 2 poslednej vety zmluvy o bežnom účte a nevzťahuje sa na daný prípad čl. IV. tejto zmluvy, umožňujúci na žiadosť majiteľa účtu vyhodnotiť možnosť poskytnutia mu povoleného prečerpania účtu, v ktorom prípade by banka s klientom uzatvorila následne po vyhodnotení a splnení podmienok s majiteľom účtu Zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu. Zjavne však odporca, ako majiteľ účtu, prečerpal peňažné prostriedky z účtu nepovoleným prečerpaním, čím sa dostal do debetu v sume 44,27 eur. Podľa predložených úrokových sadzieb platných od 01.02.2010, je nepovolené prečerpanie na účte sankcionované debetnou úrokovou sadzbou 25% (č.l. 35 spisu). Súd prvého stupňa tak bude povinný sa osobitne právne i skutkovo vysporiadať aj s touto časťou nároku a svoje úvahy aj riadne a presvedčivo zdôvodniť. Okrem konštatovaných nedostatkov preskúmavaného rozsudku neušlo pozornosti odvolacieho súdu procesné pochybenie prvostupňového súdu, ktorý sa z procesného hľadiska nevysporiadal s podaním navrhovateľa zo dňa 29.03.2011 (čl. 46-47 spisu), ktorým navrhovateľ vzal sčasti svoj návrh späť a súčasne zmenil pôvodný petit návrhu. Je síce pravdou, že súd následne rozhodoval rozsudkom meritórne v intenciách takto upraveného návrhu, avšak osobitne o zmene návrhu nerozhodoval (§ 95 ods. 1, 2 a 3 O.s.p.), ani nerozhodoval o čiastočnom späťvzatí návrhu (§ 96 ods. 1 O.s.p.). Bude povinnosťou okresného súdu procesne sa vysporiadať aj s týmito skutočnosťami. Odvolací súd preto, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, z uvedených dôvodov zrušil rozsudok prvostupňového súdu v časti zamietnutých nárokov a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. v tomto rozsahu na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.