Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/120/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310207938 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6310207938.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a. s., IČO: 35 697 270, so sídlom Bratislava, Prievozská 6/A, zast. URBÁNI & Partners, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, proti odporcovi: B. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., G. XXX, o zaplatenie 964,26 eura s prísl., na odvolanie navrhovateľa zo dňa 22. 03. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/378/2010-77 zo dňa 10. 02. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa. Náhradu trov konania odporcovi nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia súd konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal na odporcovi zaplatenia sumy 964,26 eura spočívajúcu v neuhradenej časti zmluvných pokút spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy od 12. 06. 2009 do zaplatenia. Zároveň žiadal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia. Odporca s návrhom nesúhlasil a predložil doklady o úhradách všetkých súm požadovaných navrhovateľom. Súd so súhlasom účastníkov konal bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 115a OSP. Dokazovanie vykonal listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise. Skutkovo mal súd za preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 14. 08. 1998 Zmluvu o pripojení č. 00032515 s Dodatkom zo dňa 22. 12. 2008 a Zmluvu č. A3041451 zo dňa 21. 05. 2007 s Dodatkom z toho istého dňa, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. Na základe zmluvy odporca v rámci zvoleného programu užíval služby poskytované navrhovateľom. Za služby nezaplatil za obdobie od januára 2009 do marca 2009. Navrhovateľ ho upomínal listom zo dňa 25. 02. 2009 k úhrade pohľadávky v sume 206,59 eura. Na upomienku odporca reagoval listom zo dňa 30. 03. 2009, kde požiadal o prerušenie zmluvy, prípadne o ukončenie zmluvy vzhľadom na to, že bol prepustený zo zamestnania, čím jeho rodine vznikla zlá finančná situácia, pretože sa musí starať aj o invalidnú manželku, s čím navrhovateľ nesúhlasil (list zo dňa 02. 04. 2009). Dňa 28. 05. 2009 pokusom o pokonávku navrhovateľ vyzval odporcu k úhrade za poskytnuté elektronické komunikačné služby najneskôr do 11. 06. 2009, inak výzvu k úhrade považuje za odstúpenie od zmluvy s tým, že pohľadávku bude vymáhať súdnou cestou spolu so sankciami. Na základe výzvy odporca uhradil celú pohľadávku a časť zmluvnej pokuty v sume 31,56 eura. Na zistený skutkový stav aplikoval procesný súd ust. § 42 ods. 4 písm. b/ zák. č. 610/2003 Z. z., § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, § 53 ods. 5 OZ a § 544 ods. 1 OZ. Návrh navrhovateľa potom považoval za nedôvodný. Ceny využitých služieb odporcom boli navrhovateľom zaplatené. Návrhu ohľadom zmluvnej pokuty súd nevyhovel, pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá nesmie obsahovať ustanovenia, spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože by išlo o neprijateľnú podmienku. Ak zmluvná pokuta výrazne prevyšuje výšku škody, ktorá by potenciálne vznikla v súvislosti s porušením povinnosti, je neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Opačný výklad by znamenal neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá však nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovania funkcie zmluvnej pokuty. Vyrubenie zmluvnej pokuty odporcovi predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa a preto je neprijateľnou podmienkou. Odporca dlhodobo korektne využíval služby navrhovateľa. Dostal sa do finančnej tiesne, požiadal o prerušenie zmluvy vzhľadom na ťaživú sociálnu situáciu v rodine avšak bezúspešne. Následne zaplatil všetky využité služby, čo navrhovateľ sám priznal. Pre neuhradenie sumy 175,03 eura navrhovateľ ukončil s ním zmluvu a vyrubil mu dohodnuté zmluvné pokuty v sume 995,82 eura. Zo zmluvnej pokuty uhradil odporca sumu 31,56 eura. Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/205/2011 zo dňa 15. 08. 2011. Z tohto rozsudku citoval a dospel k záveru, že ak okresný súd konal bez nariadenia pojednávania aj keď účastníci s tým súhlasili, vzhľadom k zamietnutiu návrhu navrhovateľa bola tomuto v skutočnosti postupom sudu odňatá možnosť konať pred súdom. V ďalšej časti odvolania navrhovateľ zopakoval skutkové zistenia tak ako ich konštatoval už okresný súd a poukázal, že funkciou zmluvných pokút je jednak zabezpečenie záväzkových vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom (motivácia k plneniu zmluvných povinností), ďalej sankcia za nesplnenie povinností odporcu a taktiež aj reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť navrhovateľovi v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti riadne a včas plniť cenu poskytnutých služieb a zotrvať vo vzájomných záväzkových vzťahoch s navrhovateľom počas dohodnutej doby (24 mesiacov). Odporca nebol žiadnym spôsobom povinný ani nútený uzavrieť dodatky k zmluvám o pripojení, ktoré spočívajú v záväzku navrhovateľa odpredať odporcovi zľavnený mobilný telefón, resp. zariadenie a len modifikujú záväzkové vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom založené zmluvami o pripojení. Odvolateľ citoval aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/172/2007: „primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne vzhľadom na všetky okolnosti prípadu“. Záverom navrhovateľ uviedol, že aj keď posúdenie primeranosti či neprimeranosti dojednaných zmluvných pokút a prípadnej neprijateľnosti zmluvného dojednania, je výlučnou vecou súdu, má za to, že takéto posúdenie musí vychádzať z dôslednej skutkovej a právnej analýzy všetkých prvkov vzájomného záväzkového vzťahu medzi účastníkmi. V tomto ohľade podľa navrhovateľa pôsobí postup prvostupňového súdu nedostatočne, čo je prenesené do odôvodnenia rozsudku, v ktorom sa súd prakticky obmedzuje na citáciu a strohý výklad vybraných zákonných ustanovení. Vzhľadom k tejto uvádzanej časti odvolania vyzval odvolací súd navrhovateľa, aby konkretizoval prvky záväzkového vzťahu, ktoré majú byť dôsledne, skutkovo a právne analyzované. Odvolací súd upozornil, že by sa mohlo stať, že krajský súd niektorým navrhovateľom vyžadovaný prvok analýze nepodrobí a tak bude rozhodnutie odvolacieho súdu považovať za nepreskúmateľné. Na výzvu odvolacieho súdu zaslal navrhovateľ odpoveď, kde však prakticky opakuje všetky svoje doterajšie tvrdenia, najmä ohľadom funkcie dohodnutých zmluvných pokút. Súdu však vytýka, že bližšie neuvádza, na základe čoho posudzoval výšku dojednaných zmluvných pokút ako neprimeranú sankciu za nesplnenie záväzku odporcu. V tejto súvislosti má navrhovateľ zato, že súd nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 písm. k/ OZ. Navrhovateľ zdôraznil, že výška dojednaných zmluvných pokút je okrem iného závislá od typu odporcom vybraných mobilných telefónov. Zopakoval, že odporca pri uzatváraní dodatkov k zmluvám o pripojení má možnosť ovplyvniť výšku dojednaných zmluvných pokút práve alternatívou konkrétnych mobilných telefónov. Záverom navrhovateľ zdôraznil, že zmluvná pokuta predstavuje okrem iného sankciu za nesplnenie povinností dlžníka a práve sankčnou funkciou negatívnym spôsobom motivuje dlžníka k plneniu dohodnutých zmluvných povinností. Argumentácia súdu ohľadne konštatovanej neprijateľnosti dojednanej zmluvnej pokuty z dôvodov poškodzovania odporcu ako spotrebiteľa spochybňuje samotný inštitút zmluvnej pokuty ako platný právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky, ktorého aplikácia v spotrebiteľských zmluvách doposiaľ nie je v zmysle pozitívnej právnej úpravy vylúčená. Vyjadrenie podané nebolo. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP). Navrhovateľ vytýka súdu prvého stupňa, že nenariadil pojednávanie hoci účastníci súhlasili s konaním bez jeho nariadenia, ale vzhľadom k zamietnutiu návrhu navrhovateľa bola tomuto v skutočnosti postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. V tejto situácii poukazuje odvolateľ na rozhodnutie krajského súdu č. k. 13Co/205/2011 zo dňa 15. 08. 2011. Treba však uviesť, že nie každé porušenie procesných práv účastníka má za následok skutočnosť, ktorá v konečnom dôsledku vedie k jeho poškodeniu pri rozhodovaní vo veci samej. Na túto skutočnosť pamätá aj ust. § 212 ods. 3 OSP, podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Negovanie citovaného zákonného ustanovenia vedie k preferencii tzv. virtuálnych práv účastníka, ktoré v konečnom dôsledku nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej a prakticky slúžia len k predlžovaniu súdneho sporu. Takto sa vlastne porušuje právo protistrany na proces bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorú by mohol prezentovať pred okresným súdom na nariadenom pojednávaní, a ktorá by mohla ovplyvniť závery rozsudku okresného súdu. Navrhovateľ v odvolaní poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/93/2004, z ktorého uvádza: „aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na vznik škody, medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečovacej zmluvnej povinnosti existuje súvislosť. Priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo celkom k neodôvodnenému majetkovému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty“. V tejto súvislosti postačí poukázať, že skutočná pohľadávka navrhovateľa predstavoval sumu 175,03 eura, pričom uplatňovaná zmluvná pokuta bola požadovaná v sume 995,82 eura. Porovnaním uvedených súm možno dospieť k záveru, ktorý plne korešponduje s citovaným stanoviskom NS SR. Treba uviesť, že navrhovateľ dôvodí, že odporcu nikto nenútil podpísať dodatky k uzavretej zmluve, s čím možno súhlasiť. J ale treba dodať, že ani navrhovateľ nebol nútený navrhnúť odporcovi podpísať zmluvné dodatky. Na strane navrhovateľa bola iniciatíva, ktorá však nebola rozhodne motivovaná snahou zľahčiť a zjednodušiť odporcovi zmluvné podmienky. Na rozdiel od navrhovateľa, odvolací súd nezastáva stanovisko, že okresný súd sa nezaoberal zabezpečovacou, motivačnou, sankčnou či reparačnou funkciou zmluvnej pokuty s pohľadom na všetky relevantné okolnosti a vzájomné poskytnuté plnenia v rámci zmluvy a jej dodatkov. Okresný súd totiž zdôraznil, že odporca v rámci zvoleného programu riadne užíval služby poskytované navrhovateľom, za ktoré aj platil. Prestal platiť však v období, keď bol prepustený zo zamestnania a tak v jeho rodine vznikla zlá finančná situácia, nakoľko sa musel starať aj o invalidnú manželku. Odporca požiadal navrhovateľa o prerušenie zmluvy, prípadne o ukončenie zmluvy vzhľadom na uvedené okolnosti. V konečnom dôsledku navrhovateľ od zmluvy odstúpil a okrem neuhradenej sumy 175,03 eura požadoval od odporcu zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 995,82 eura. Odporca teda neprestal plniť podmienky zmluvy svojvoľne alebo v snahe ukrátiť navrhovateľa, ale z objektívne preukázateľných dôvodov, ktoré mu ďalšie riadne plnenie znemožňovali. Aj túto skutočnosť považuje odvolací súd z hľadiska posúdenia odôvodnenosti zmluvnej pokuty za dôležitú. Odvolací súd tiež neakceptuje stanovisko odvolateľa, podľa ktorého argumentácia súdu prvého stupňa ohľadne konštatovanej neprijateľnosti dojednanej zmluvnej pokuty z dôvodu poškodzovania odporcu ako spotrebiteľa, spochybňuje samotný inštitút zmluvnej pokuty ako právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky, ktorého aplikácia v spotrebiteľských zmluvách stále nie je v zmysle pozitívnej právnej úpravy vylúčená. Oboznámením sa s obsahom rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, že tento nehovorí, že dojednané zmluvné pokuty sú neprijateľné, pretože poškodzujú odporcu, ale rozoberá konkrétny prípad tak, ako je v dôvodoch rozsudku uvedený. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.