Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/110/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311200407 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6311200407.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a Štefana Huljaka v právnej veci navrhovateľa: FINANCREAL, s. r. o., IČO: 36 339 334, Trenčín, Bezručova 1191/3, zast. advokátkou: JUDr. Mária Habalčíková, Advokátska kancelária so sídlom Prievidza, Bakalárska 4, proti odporkyni: H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., Q. X, o zaplatenie 519,43 eura s prísl., na odvolanie navrhovateľa zo dňa 09. 02. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 2C/22/2011-61 zo dňa 17. 01. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 33,86 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne odo dňa 01. 05. 2008 do zaplatenia v lehote do troch dní. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku bol návrh zamietnutý a zároveň bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd konštatoval, že navrhovateľ žiadal návrhom zo dňa 25. 01. 2011 zaviazať odporkyňu na zaplatenie sumy 519,43 eura, zmluvnou pokutou 15 % ročne zo sumy 506,15 eura od 01. 05. 2008 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 506,15 eura od 01. 05. 2008 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzavrel zmluvu o úvere č.81766 dňa 29. 02. 2008, na základe ktorej poskytol odporkyni peňažný úver v sume istiny 10.000,- Sk s dohodnutým úrokom 14.228,-Sk splatný v 18-tich mesačných splátkach po 1.346,-Sk Odporkyňa uhradila celkove šesť splátok po 1.346,-Sk (44,68 Eur) a jednu splátku v sume 30 Eur. Navrhovateľ vyhlásil úver za predčasne splatný dňom 30. 04. 2008 a odporkyňa až po tomto dni vykonala v poradí prvú splátku. Uplatnený nárok pozostáva z istiny, ktorú tvorí náhrada za zaslané upomienky vo výške 13,28 eura a istina v sume 506,15 eura ako rozdiel medzi celkovou istinou dlhu na poskytnutom úvere a úroku z neho a celkovou sumou už uhradenej časti; sankcií, zmluvnej pokuty vo výške 15 % ročne a úroku z omeškania. Takto sa navrhovateľ domáhal 506,15 eura.. V priebehu konania zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že odporkyni bolo riadne vysvetlené o aký úver ide a tejto bola daná možnosť prečítať si celú zmluvu. Na ruku jej vyplatil peniaze a nevie na aký účel boli poskytnuté finančné prostriedky. Zástupca navrhovateľa sa nevedel vyjadriť k splnomocneniu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, záložnej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, k článku X, XII, XIII, XV, XVI, XX a XXI všeobecných obchodných podmienok. Rovnako sa nevedel vyjadriť k ročnej percentuálnej miere nákladov, výške fixnej úrokovej sadzby. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 29. 02. 2008 uzavreli účastníci zmluvu o úvere č. 81766, predmetom ktorej bol odporkyni poskytnutý peňažný úver vo výške 10 000,--Sk s mierou navýšenia 7,9 % mesačne, o celkovej výške úveru s dohodnutým navýšením 24 228,--Sk, mesačnej splátky 1 346,-- Sk, dobou splácania úveru 18 mesiacov so splatnosťou prvej splátky 15. 03. 2008 a RPMN vo výške 313,81 %. Navrhovateľ vyzval odporkyňu k zaplateniu dlžných splátok upomienkami z 25. 03. 2008, 02. 04. 2008, 22. 04. 2008 a 03. 06. 2008, pričom upomienkou z 22. 04. 2008 bola odporkyni odňatá výhoda splátok a úver bol vyhlásený za predčasne splatný. Ďalej podľa splátkového kalendára odporkyňa zaplatila navrhovateľovi splátky po 1 346,--Sk (44,68 Eur) celkove 6 splátok a to 25. 04. 2008, 30. 04. 2008, 23. 05. 2008, 11. 08. 2008, 16. 10. 2008 a 10. 12. 2008 a sumu 30 eur dňa 23. 06. 2009. Súd zároveň zistil, že podľa článku III. zmluvy o úvere odporkyňa ako dlžník splnomocnila JUDr. Máriu Habalčíkovú, aby jej menom a právnymi účinkami pre jej osobu v prípade neuhradeného záväzku alebo jeho časti z titulu zmluvy o úvere uzatvorila a podpísala v prospech navrhovateľa ako veriteľa notársku zápisnicu ako exekučný titul. Táto mala obsahovať, okrem zákonných náležitostí, aj údaj o skutočnej časti nesplateného záväzku zo zmluvy o úvere a súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou takejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu na náklady odporkyne ako splnomocniteľky a dlžníčky. Splnomocnenie bolo udelené na dobu určitú do splatenia celého záväzku s príslušenstvom i sankcií zo zmluvy o úvere. Zároveň podľa citovaného článku odporkyňa ako dlžníčka splnomocnila JUDr. Habalčíkovú za účelom zabezpečenia pohľadávky, aby uzatvorila v jej mene záložnú zmluvu alebo zmluvu o zabezpečovacom prevode práva v prospech veriteľa všetkým nehnuteľnostiam v jej vlastníctve s právom voľby zabezpečovacieho inštitútu na veriteľovi. V ďalšom súd podrobne cituje jednotlivé ustanovenia zmluvy a jej všeobecných podmienok a to tie, ktoré môžu mať vzťah ku konečnému rozhodnutiu. Súd poukazuje aj na ust. § 497 Obchodného zákonníka a § 52 ods. 1, 2, 3, 4 ako aj na ust. § 2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej Národnej rady č. 71/86 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v platnom znení. Po preskúmaní zmluvy o úvere dospel okresný súd k záveru, že vzťah medzi účastníkmi je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Mal preukázané, že peňažné prostriedky boli dlžníčke poskytnuté ako spotrebiteľke. Ďalej skúmal prijateľnosť jednotlivých podmienok zmluvy podľa ust. § 52 a nasl. OZ ako aj § 39 a 41 OZ. Súd zistil, že zmluva obsahuje celý rad neprijateľných zmluvných podmienok a to v jednotlivých ustanoveniach zmluvy, ktoré cituje, prípadne vo všeobecných obchodných podmienkach. V konkrétnom prípade ide o neplatné zmluvné ustanovenia, ktorými sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv a to v udelení splnomocnení právnej zástupkyni, prípadne samotnému veriteľovi, aby za neho uskutočnil právne úkony smerujúce k zabezpečeniu pohľadávky. Táto neplatnosť je o to výraznejšia, že splnomocňuje právnu zástupkyňu, ktorá v konaní zastupuje veriteľa a koná v jeho prospech. V prípade nesplnenia záväzku dlžníčky zmluva ustanovuje neprimeranú zmluvnú sankciu a to zmluvnú pokutu vo výške 15 % ročne z dlžnej sumy, ktorá sama o sebe nemusí javiť prvky neprijateľnosti, ale spolu s úrokom z omeškania (ktorý je rovnakou sankciou za porušenie právnej povinnosti) ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku viažúcu sa na totožné porušenie zmluvy dlžníkom. Zmluvná pokuta o percentuálnej sadzbe v spojitosti s úrokom z omeškania dohodnutým v rozpore s ust. § 517 ods. 2 OZ predstavuje 124,50 %, ktorá výška zmluvnej sankcie je neprimeranou a stanovenou pre prípad porušenia zmluvných povinností odporkyňou. Zmluva v prípade ustanovenia VOP tiež neprimeraným a neprijateľným spôsobom sankcionuje dlžníka aj v prípade ďalších možných porušení povinnosti, komplexnosť manipulačných a iných poplatkov a sankcií pre prípad spísania výzvy (a to emailovej!), potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov pre prípad neuvedenia variabilného symbolu pri platbe vo svojej komplexnosti spôsobujú nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy. Aj rozhodcovská doložka (bod 20. všeobecných obchodných podmienok), ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Súd dospel k záveru, že predložená zmluva o úvere obsahuje celý rad neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré v danom právnom vzťahu neúmerne povahe právneho vzťahu zvýhodňujú veriteľa, ktorého odmena za poskytnutie finančných prostriedkov je neprimerane vysoká, o mesačnej úrokovej sadzbe 7,9 % a RPMN 313,81 %. Komplexnosť neprijateľných zmluvných podmienok spolu s úrokovou sadzbou na hranici úžery má za následok nie len neprijateľnosť jednotlivých zmluvných podmienok, ale neplatnosť celej zmluvy podľa § 39 OZ. Ide o neplatnosť absolútnu, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti. Uvedené platí bez ohľadu na to, či veriteľ v súdom konaní uplatňuje neprijateľné zmluvné podmienky (úrok z omeškania a pod.), alebo vedomý si neplatnosťou jednotlivých jej ustanovení pre rozpor s ustanoveniami spotrebiteľského práva od vymáhania čiastkových nárokov upustil, prípadne, že v danom právnom vzťahu sa aplikácie neplatných ustanovení nedomáha. Pokiaľ predložená zmluva je neplatná od jej uzavretia pre komplexnosť úpravy jednostranne zvýhodňujúcej veriteľa, nemožno sa domáhať jej platnosti a teda plnenia na jej základe len tým, že veriteľ neuplatnil nároky vyplývajúce z neprijateľných zmluvných podmienok. Okresný súd však skúmal vec aj s ohľadom na ust. § 451 OZ. Zistil, že navrhovateľ poskytol odporkyni celkove 331,94 eura, pričom mu bolo vrátené 298,08 eura. Odporkyňa bola preto zaviazaná k zaplateniu 33,86 eura. Úrok z omeškania priznal súd v uplatnenej výške zo sumy priznanej istiny pohľadávky. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 OSP. Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ. Podľa jeho názoru súd nevykonal riadne všetky dôkazy a tiež nesprávne vec právne posúdil. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odporkyňa bude zaviazaná uhradiť navrhovateľovi sumu 519,43 eura spolu s 3 % úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 516,15 eura od 01. 05. 2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne zo sumy 506,15 eura od 01. 05. 2008 do zaplatenia. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania na súde prvého stupňa. Obsahovo odvolanie možno zhrnúť do niekoľkých častí. V prvej časti navrhovateľ zdôrazňuje, že všetky podmienky zmluvy boli s odporkyňou individuálne dohodnuté. Odporkyňa presne vedela, akú sumu si požičiava, na akú dobu, s akým mesačným úrokom a akú sumu vráti. Súdu bol predložený dôkaz formulár: Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Na tomto mieste navrhovateľ vytýka súdu, že sa formulárom pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal. Odvolateľ zdôrazňuje, že všetky podmienky poskytovania úveru boli v konkrétnej zmluve dojednané spôsobom, ktorý umožňoval jej individuálne ovplyvnenie zo strany spotrebiteľa (odporkyne). V ďalšom bode sa navrhovateľ absolútne nestotožňuje s názorom súdu, že v súlade s ust. § 39 OZ je predmetná zmluva o úvere absolútne neplatným právnym úkonom. Tu navrhovateľ poukazuje na ust. § 53 ods. 1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto podmienky sú vyjadrené určite, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli prijaté podmienky individuálne dojednané. Všetky podmienky zmluvy boli s odporkyňou individuálne dojednané. Navrhovateľ poukázal, že hoci si účastníci v zmluve dojednali pre prípad omeškania dlžníka so splácaním úveru zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % denne (nie ako je v odôvodnení rozsudku uvedené 0,03 % denne) za každý deň z omeškania, navrhovateľ sa svojím návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal len zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % ročne. Úrok z omeškania bol uplatnený v súlade s článkom 10. VOP. Navrhovateľ zastáva stanovisko, že zmluvná pokuta je primeraná a nie je v rozpore s dobrými mravmi ani ustanovenie zmluvy o zmluvnej pokute nepredstavuje klauzulu, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Záverom navrhovateľ uvažuje, že dlžník (odporkyňa) si musela byť vedomá, že „pacta sunt servanda“ a v prípade porušenia si tiež musela byť vedomá sankcií. Vyjadrenie podané nebolo. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP). K odvolaniu navrhovateľa je dôvodné poznamenať. Navrhovateľ tvrdí, že súd prvého stupňa nevykonal riadne všetky dôkazy, ale neuvádza, o ktoré dôkazy by malo v spornom prípade ísť. V tejto súvislosti si odvolací súd plne osvojuje stanovisko Najvyššieho súdu SR zaujaté v rozsudku sp. zn. 3Cdo 61/2006. Podľa tohto stanoviska aj pri odvolaní nestačí len samotné poukázanie alebo na označenie (alebo text určitého zákonného ustanovenia), na základe ktorého je podávaný opravný prostriedok. Nevyhnutnou náležitosťou opravného prostriedku je aj vymedzenie, ktorý právny záver a z akých dôvodov nepovažuje odvolateľ za správny. Pokiaľ v odvolaní chýba táto (osobitná) náležitosť, nie je vymedzený obsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvého stupňa napadnuté odvolaním nemožno preskúmať z hľadiska opodstatnenosti takto „uplatneného“ odvolacieho dôvodu. Odvolanie zdôrazňuje, že všetky podmienky zmluvy boli s odporkyňou individuálne dohodnuté, a bola s nimi oboznámená. Tu poukazuje odvolateľ na formulár „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“. Takto uplatnený odvolací dôvod právne nezdôvodňuje, prečo by záver Okresného súdu o absolútnej neplatnosti zmluvy v zmysle ust. § 39 OZ mal byť nesprávny. Okresný súd netvrdil, že odporkyňa nevedela akú sumu si požičiava, prípadne na akú dobu, alebo s akým mesačným úrokom. V ďalšom bode odvolania navrhovateľ už vyjadruje jednoznačne, že nesúhlasí s názorom súdu, že v súlade s ust. § 39 OZ je zmluva o úvere absolútne neplatným právnym úkonom. Tu však odvolateľ cituje § 39, 41 a § 53 ods. 1 OZ a opakuje, že všetky vyššie uvedené podmienky predmetnej zmluvy boli s odporkyňou individuálne dojednané. Odvolací súd musí iba zopakovať, že okresný súd nepovažoval zmluvu o úvere za absolútne neplatnú preto, že by podmienky zmluvy neboli s odporkyňou individuálne dojednané, ale výslovne súd uviedol, že zmluva obsahuje celý rad neprijateľných podmienok, ktoré v danom právnom vzťahu neúmerne povahe právneho vzťahu zvýhodňujú veriteľa. Poukázal najmä na neprimerane vysokú úrokovú sadzbu, 7,9 % a RPMN 313,81 %. K tomuto však odvolanie nesmeruje. Navrhovateľ sa v odvolaní zaoberá aj zmluvnou pokutou, ktorú podľa navrhovateľa okresný súd nesprávne uviedol v rozsudku 0,03 % denne a nie ako bolo v zmluve 0,3 % denne. V tejto súvislosti však navrhovateľ zdôrazňuje, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu sa domáhal len zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % ročne. Je potrebné zdôrazniť, že rozsah uplatneného nároku nemôže meniť obsah uzavretej zmluvy. To znamená, že pokiaľ navrhovateľ v návrhu uplatňoval iba 0,04 % ročne zmluvnej pokuty, nepremieta sa táto skutočnosť automaticky do platne uzavretej zmluvy, kde zmluvná pokuta bola dojednaná 0,3 % denne. Aby navrhovateľ mohol tvrdiť, že rozsah dojednanej zmluvnej pokuty bol primeraný, musel by preukázať, že došlo k zmene dojednaných podmienok zmluvy na základe jednania oboch účastníkov zmluvy, teda veriteľa aj dlžníka, a že obaja účastníci zmluvy v tomto zmysle podpísali záväznú listinu. Navrhovateľ si uplatnil aj trovy konania, ale v odvolacom konaní úspešný nebol. S poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP mu preto náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.