Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/209/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311200667 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6311200667.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi V. W., nar. XX. XX. U., bytom A., S. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianskeho združenia OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach, Sofijská 13 IČO: 42 247 268, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, so sídlom Stará Baštova 2, 040 01 Košice, adresa na doručovanie: Budapeštianska 8, 040 13 Košice, v konaní o zaplatenie 919,52 Eur s príslušenstvom, o späťvzatí návrhu navrhovateľa po rozhodnutí Okresného súdu Brezno rozsudkom č. k. 5C/38/2011 - 46 zo dňa 02. 05. 2012, takto r o z h o d o l : Pripúšťa späťvzatie návrhu navrhovateľa, zrušuje rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 5C/38/2011 - 46 zo dňa 02. 05. 2012 a konanie zastavuje. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznáva. Súd návrh navrhovateľa na vrátenie súdneho poplatku z návrhu zamieta. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi žalobou doručenou na súd dňa 03. 02. 2011 zaplatenia sumy 919,52 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty titulom uzatvorenej zmluvy o pripojení. Rozsudkom okresného súdu č. k. 5C/38/2011 - 46 zo dňa 02. 05. 2012 prvostupňový súd rozhodol tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 919,52 eur spolu s úrokom z omeškania, zmluvnú pokutu a trovy konania podľa výroku tohto rozsudku. Podaním doručeným na okresný súd dňa 03. 05. 2012 oznámil vstup do konania na strane odporcu vedľajší účastník a požiadal o doručenie žalobného návrhu spolu s prílohami. Podaním doručeným na okresný súd dňa 31. 05. 2012 navrhovateľ oznámil, že berie žalobu v celom rozsahu späť a navrhuje konanie zastaviť, súčasne požiadal o vrátenie súdneho poplatku. K trovám konania uviedol, že „cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov. Nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch.“ Spochybnil „nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom“, pretože „v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia.“ Poukázal na zákon č. 250/2007 Z. z. Má za to, že „právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania“. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/105/2012, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/26/2012. Zastáva názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ustanovenia § 150 O. s. p.. Odporca so späťvzatím návrhu navrhovateľom nevyjadril nesúhlas. Vedľajší účastník na strane odporcu súdu oznámi, že súhlasí so späťvzatím návrhu a uplatňuje si náhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci vo výške 59,08 Eur bez jeho bližšej špecifikácie. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. l Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj O. s. p.) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozhodol v zmysle § 208 O. s. p. tak, že pripustil späťvzatie návrhu navrhovateľa, zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 5C/38/2011 - 46 zo dňa 02. 05. 2012 a konanie zastavil. Podľa ustanovenia § 208 O. s. p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ môže so svojim návrhom na začatie konania pred súdom disponovať aj tak, že ho vezme späť a ak k späťvzatiu návrhu dôjde po tom, ako už rozhodol súd prvého stupňa, ale pred nadobudnutím právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia, vyžaduje sa, aby odvolací súd rozhodol o pripustení späťvzatia, Devolutívny účinok v prospech ďalšieho rozhodnutia odvolacím súdom nastáva bez rozdielu, či niektorý účastník konania podal či nepodal odvolanie. V prejednávanej veci je zjavné, že rozsudok okresného súdu č. k. 5C/38/2011 - 46 zo dňa 02. 05. 2012 nie je dosiaľ právoplatný, keďže navrhovateľ podaním doručeným na okresný súd dňa 31. 05. 2012 (ktorý deň predchádza dňu doručenia rozsudku právnemu zástupcovi navrhovateľa 27. 06. 2012 podľa doručenky rozsudku z č. l. 48) zobral žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, prečo k tomuto procesnému úkonu pristúpil a navrhol konanie zastaviť, s ktorým návrhom vedľajší účastník súhlasil a odporca nevyjadril nesúhlas. Vzhľadom na uvedené postupoval odvolací súd podľa ustanovenia § 208 O. s. p. a pripustil späťvzatie návrhu na začatie konania, následne rozsudok okresného súdu zrušil a konanie vo veci zastavil. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou, a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak účelne vynaložené trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené). Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť bez toho, aby uviedol dôvod, prečo tak urobil, možno konštatovať záver, že z procesného hľadiska navrhovateľ zavinil zastavenie konania a v zmysle § 146 ods. 2; veta prvá O. s. p. je povinný nahradiť jeho trovy, jedná sa o trovy vzniknuté odporcovi alebo aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vrátane trov ich právneho zastúpenia konania pochopiteľne za požiadavky ich vzniku v dôsledku účelného vynaloženia a riadneho uplatnenia. Účelnosť vynaložených trov súd skúma v prípade, ak mieni účastníkovi náhradu trov konania priznať, ale skúma ich výšku, či všetky trovy konania, ktoré úspešnému účastníkovi vznikli, boli vynaložené účelne (§ 142 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 151 ods. l O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 2 O. s. p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 151 ods. 4 O. s. p., ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane. V danom prípade odporca si trovy konania neuplatnil. Vedľajší účastník na strane odporcu si uplatnil náhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci vo výške 59,08 Eur bez jeho bližšej špecifikácie. Na základe uvedeného odvolací súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal aj s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 2 a 4 O. s. p., keď odporca si trovy konania neuplatnil a zo spisu žiadne trovy konania tohto účastníka nevyplývajú. Vedľajšiemu účastníkovi odporcu odvolací súd náhradu trov konania nepriznal, pretože aj keď si ich uplatnil bez toho, aby ich riadne špecifikoval, podľa názoru odvolacieho súdu mu žiadne trovy konania v príčinnej súvislosti s predmetným konaním ani nevznikli, pretože svoj vstup do konania zahlásil podaním doručeným súdu dňa 03. 05. 2012 (02. 05. 2012 bol vyhlásený rozsudok prvostupňového súdu), kedy aj požiadal o doručenie žalobného návrhu, čo sa však nestalo, pretože dňa 31. 05. 2012 navrhovateľ urobil späťvzatie návrhu na začatie konania v celom rozsahu. Za takýchto podmienok pokiaľ vedľajší účastník má za to, že mu trovy konania vznikli, podľa názoru odvolacieho súdu nejde o účelne vynaložené trovy konania vzniknuté v príčinnej súvislosti s daným konaním, ktorých vykonanie by bolo nevyhnutné a malo rozhodujúci vplyv na rozhodnutie súdu o zastavení konania, keď vedľajší účastník odporcu ani neobdržal návrh vo veci samej, ani sa k nemu nevyjadroval, pričom jeho súhlas so späťvzatím nemožno považovať za kvalifikovaný úkon právnej služby vo veci samej v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, pretože nejde o vyjadrenie s odbornými znalosťami k veci. Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. (...) Navrhovateľ vzal späť návrh na začatie konania po rozhodnutí okresného súdu rozsudkom vo veci samej ( po prvom pojednávaní ), preto mu nárok na vrátenie súdneho poplatku nevznikol. Súdny poplatok podľa prvej časti prvej vety §-u § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. by sa navrhovateľovi po zastavení konania vrátil len v tom prípade, ak by konanie bolo zastavené pre nedostatok podmienok konania, ak by súd vec vôbec neprejednal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.