Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/69/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311201882 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6311201882.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Evy Železníkovej v právnej veci žalobcu J.. Q. H. - Pekáreň u Flosníkov, s miestom podnikania Chalupkova 4, 977 01 Brezno, IČO: 30 559 375, zast. JUDr. Marianom Holým, advokátom, so sídlom Boženy Němcovej 1/A, Brezno proti žalovanému R. K. - Support Agency, s miestom podnikania 9. mája 2137/3, 977 01 Brezno - Mazorníkovo, IČO: 44 303 491, zast. JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, so sídlom Moyzesova 12, Brezno o zaplatenie 1.097,36 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Brezne č.k. 7Cb 74/2011-89 zo dňa 24. januára 2012, IČS: 6311201882 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu v Brezne č.k. 7Cb 74/2011-89 zo dňa 24. januára 2012, IČS: 6311201882 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 69,04 Eur na účet právneho zástupcu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zaviazal prvostupňový súd žalovaného na zaplatenie istiny 1.097,36 Eur spolu s úrokom z omeškania a k náhrade trov konania žalobcovi. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 23.03.2011 sa domáhal žalobca voči žalovanému zaplatenia uvedenej sumy titulom dohodnutej kúpnej ceny za dodávku pečiva, ktoré žalobca dodával žalovanému v období od 20.01.2011 do 19.02.2011. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že neeviduje žiaden dlh voči žalobcovi. Prvostupňový vec vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie z listín, výsluchu účastníkov a svedkov a dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobca dodával žalovanému objednané pečivo, cena ktorého bola účastníkmi dohodnutá ústne. Základ dodávok pečiva žalobcom tvorili bagety a polobagety, ktorých vyúčtovanú cenu žalovaný riadne platil. Prvostupňový súd s poukazom na ust. § 409 a § 448 Obch.zák. zaviazal žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny tovaru aj za sporné obdobie, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca pečivo žalovanému dodal a vyúčtoval spôsobom, ktorý bol medzi účastníkmi sporu dovtedy obvyklým. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dôkazy nevyhodnotil správne, a tým vec aj nesprávne právne posúdil. Podľa odvolateľa prvostupňový súd mal za to, že žalobca preukázal právny nárok na zaplatenie kúpnej ceny za tovar dodaný žalovanému v rozhodnom období bez ohľadu na procesné postavenie účastníkov, kedy dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Údaje v dodacích listoch, ktoré neboli potvrdené žalovaným neobstoja a sami o sebe nemôžu byť hodnoverným dôkazom o odovzdaní a prevzatí tovaru. Ak aj v konaní bola preukázaná určitá zaužívaná obchodná prax, neznamená to, že táto skutočnosť môže mať vplyv na konkrétne preukázanie povinnosti splnenia dodávky žalobcom. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že o údajnom dlhu za sporné obdobie sa žalovaný dozvedel až zo samotnej žaloby. Odvolateľ preto nesúhlasil s názorom súdu ohľadom výkladu a vyhodnotenia dôkazu - kontrolných bločkov z registračnej pokladne, ktoré predložil žalobca. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca si žalobou zo dňa 23.03.2011 uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 1.097,36 Eur s 9% úrokom z omeškania z jednotlivých súm od splatnosti až do zaplatenia, a to z dôvodu neuhradenej kúpnej ceny za tovar - pečivo dodané žalovanému v čase od 20.01.2011 do 19.02.2011. Zaužívaná obchodná prax medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že zamestnanec žalobcu vždy deň vopred prijal telefonickú objednávku od žalovaného, resp. jeho zamestnanca a podľa rozsahu objednávky dodal tovar do prevádzky žalovaného v Banskej Bystrici, pričom s tovarom nechával žalovanému aj dodacie listy. Tieto dodacie listy neboli žalovaným podpisované vzhľadom na jeho neprítomnosť v čase dodávky tovaru v prevádzke. Zamestnankyňa žalobcu, ktorá tovar rozvážala mala od prevádzky žalovaného kľúč a prístupový kód. Po uplynutí dekády (10 dní) žalobca vyúčtoval žalovanému dodávky tovaru, a to potvrdenkami z kontrolnej pokladne, na základe ktorých žalovaný dodávaný tovar platil. Žalovaný v konaní tvrdil, že v období od 20.01.2011 do 19.02.2011 mu žiadny tovar od žalobcu nebol dodaný, preto mu nevznikla ani povinnosť zaplatiť jeho kúpnu cenu. Tvrdil, že pečivo odoberal od iných dodávateľov a nakupoval ho aj v TESCU. Podľa § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 120 ods.3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Podľa § 409 ods.1 Obch.zák. v znení platnom ku dňu 10.01.2011 kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa ods.2 cit. ust. v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448. Podľa § 448 ods.2 cit. zák. ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy. Podľa § 275 ods.4 cit. zák. s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu. Podľa § 369 ods.1 cit. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec správne aj právne posúdil. Z rozsiahleho dokazovania vykonaného okresným súdom vyplynulo, že minimálne od apríla 2009 do 1. dekády januára 2011 dodával žalobca žalovanému do jeho prevádzky v Banskej Bystrici dodávku pečiva na základe jeho ústnych telefonických objednávok bez toho, že by medzi účastníkmi sporu bola uzavretá písomná kúpna zmluva. Obidvaja účastníci sporu sú podnikatelia, preto aj záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi nimi ako podnikateľmi, a týka sa ich podnikateľskej činnosti vrátane dôsledkov sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka Aj keď je medzi podnikateľmi obvyklé uzatvárať kúpne zmluvy v písomnej forme aj vtedy, keď táto nie je zákonom predpísaná, nie je vylúčené, aby ku vzniku kúpnej zmluvy došlo aj faktickým plnením, ktoré na základe návrhu, príp. objednávky odberateľ u dodávateľa objedná a tento požadovaný tovar objednávateľovi dodá. Tak, ako to vyplýva z ust. § 275 ods.4 Obch.zák., uzatvorenie zmluvy v ústnej forme môže byť ovplyvnené aj predchádzajúcou praxou zmluvných strán, obsahom zmluvy, ako aj obchodnými zvyklosťami. Ak sa jedná o zmluvy, pre ktoré nie je zákonom predpísaná písomná forma, ako je tomu aj v prejednávanom prípade, môže takýto spôsob uzatvárania zmlúv vyhovovať účastníkom najmä vtedy, ak ide medzi stranami o dlhodobejšie a relatívne stabilizované vzťahy. Zo správania sa žalovaného, ktorý od apríla 2009 objednával telefonickou formou u žalobcu dodávku pečiva bez toho, aby vyhotovil písomnú objednávku a prevzatý tovar oproti podpisu prevzal, je potrebné takéto správanie sa žalovaného považovať za bežné a považovať takto oznamované objednávky za obvyklý návrh na uzavretie zmluvy podľa všeobecnej právnej úpravy, pričom sa môže takýto návrh týkať nielen priameho zaslania tovaru, ale aj napr. dodávky energie bez predchádzajúceho návrhu zmluvy. Pokiaľ nie je predpísaná písomná forma zmluvy, nie je takýto spôsob prejavu vôle zákonom vylúčený. Zo správania sa žalovaného počas takmer dvoch rokov vyplýva, že pri obchodovaní so žalobcom tovar, ktorý mu žalobca dodával na jeho prevádzku si ponechal bez toho, že by bol sám osobne ako podnikateľ podpísal dodacie listy, resp. iné doklady o prevzatí pečiva, príp. že by bol splnomocnil na podpisovanie druhu a množstvá prevzatého tovaru tretiu osobu. Napriek tomu, že žiadne listinné dôkazy o prevzatí pečiva žalovaným neboli v písomnej forme počas zmluvného vzťahu oboch účastníkov konania nikdy vystavované, žalovaný ako odberateľ pečiva na základe pokladničných blokov, ktoré žalobca vystavoval a predkladal k zaplateniu žalovanému, tieto žalobcovi platil. Je preto z jeho strany irelevantná námietka o tom, že prevzatie dodávky pečiva, ktoré uskutočnil za sporné obdobie, t.j. 2. a 3. dekáde januára 2011 a 1. a 2. dekáde februára 2011 žalobca žalovanému nepodpísal, pretože tak nerobil ani počas obchodnej spolupráce. Žalovanému vyhovovali aj podmienky, za ktorých bola dodávka pečiva žalobcom realizovaná, keď sám poskytol zamestnancovi žalobcu kľúč od predajne, do ktorej žalobca doviezol vlastným motorovým vozidlom pečivo a v prevádzke žalovaného ho uskladnil. Bez toho, že by mu žalovaný nebol dal kľúč a vstupný kód do svojej prevádzky, nebol by mohol žalobca, resp. jeho zamestnanec nikdy počas 2- ročného obdobia pečivo žalovanému v jeho prevádzke umiestniť. Aj z tejto spolupráce žalovaného ako odberateľa jednoznačne vyplýva, že so spôsobom a formou dodávky pečiva od žalobcu súhlasil a súhlasil aj s tým, že platby za pečivo realizoval nie každý deň, ale v dekádnych termínoch potom, ako mu žalobca doložil pokladničné bloky, z ktorých vyplývalo množstvo a cena odobratého tovaru, ktoré následne žalovaný bez výhrad, aj keď s omeškaním tak, ako to žalobca tvrdil, zaplatil. Problém s platením nastal až od 2. dekády januára 2011, kedy rovnakými pokladničnými blokmi preukázal žalobca dodávku tovaru - pečiva žalovanému spolu s priloženými objednávkovými knihami, do ktorých si žalobca vždy a pravidelne v presnom časovom slede zapisoval objednávky pečiva zo strany žalovaného, ktoré boli realizované len ústne cez telefón a ktoré korešpondujú so sumou na pokladničných blokoch, ako aj s dodacími listami napriek tomu, že tieto nie sú podpísané žalovaným. Z výsluchu zamestnankyne žalobcu, ktorá rozvážala pečivo vyplýva, že v čase, kedy vykonávala rozvoz v skorých ranných hodinách, v prevádzke žalovaného nikto nebol, ani žalovaný a ani jeho zamestnanci, ktorú skutočnosť žalovaný nenamietal. Nenamietal v konaní ani tú skutočnosť, že platil za dodané pečivo nie na faktúru, ale v hotovosti na základe blokov z kontrolnej pokladnice, pričom z tohto dokladu vyplývalo množstvo dodaného tovaru, druh, cena a obdobie dekády, takže nebolo praxou účastníkov sporu, že by bol žalovaný platil cenu na základe faktúry vystavenej žalobcom. Žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať jeho tvrdenie, že od žalobcu prestal odoberať tovar už v tom období, za ktoré žiada úhradu dodávky pečiva do jeho prevádzky žalobca a že pečivo odoberal od iného dodávateľa. Pokladničné bloky, ktoré priložil od viacerých predajcov svedčia o nákupe iného tovaru, ale nie o nákupe tovaru bagety a polobagety, ktoré výlučne od žalobcu dovtedy odoberal. Ak by bolo toto jeho tvrdenie pravdivé, mal predložiť, ak aj nie objednávku tovaru alebo kúpnu zmluvu, tak iný dôkaz o tom, že mu od 10.01.2011 dodáva bagety a polobagety iný dodávateľ. Na podporu toho, že žalobca mal vstup do prevádzky žalovaného dohodnutý aj vtedy, keď v jeho prevádzke nebol žiaden zamestnanec a ani on sám je jeden z posledných údajov v mobilnom telefóne zamestnankyne žalobcu o zmene kódu, prostredníctvom ktorého mohla otvoriť zabezpečenú prevádzku žalovaného, ktorý jej oznámil sám žalovaný, a to vždy vtedy, keď sa u neho menili zamestnanci. Takýto posledný údaj je zo dňa 17.02.2011, čo žalovaný poprel. Žalobca doložil za týmto účelom fotodokumentáciou displeja mobilného telefónu, ktorým preukázal, že z mobilného telefónu, číslo ktorého žalovaný uviedol, že je jeho mobilným číslom bola na mobilné číslo telefónu zamestnanca žalobcu doručená informácia o zmene kódu, ktorý doklad sa nachádza na čl. 73-80 súdneho spisu. V tento deň však poslal žalovaný žalobcovi aj dodacie listy, z ktorých je zrejmé, že od 20.01.2011 do 17.02.2011 bola zamestnankyňa žalobcu v predajni žalovaného, o čom svedčia aj informácie o odovzdaných a prevzatých prepravkách, v ktorých sa prepravovalo pečivo pre žalovaného, čo je tiež jeden z dôkazov o dodaní tovaru, pretože z iného dôvodu zamestnankyňa žalobcu nemala v prevádzke žalovaného dôvod byť. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že pre absenciu písomnej kúpnej zmluvy a písomného dokladu o prevzatí tovaru je len výslovne otázkou dokazovania inými dôkaznými prostriedkami, či strany skutočne prejavili zhodnú vôľu uzavrieť zmluvu faktickým poskytnutím tovaru - pečiva, množstvo a druh ktorého žalovaný ústne telefonicky objednával a či ho žalovaný aj prevzal. Odvolací súd je toho právneho názoru, že okresný súd postupoval pri dokazovaní v súlade s § 120 ods.1 O.s.p., pričom dôkazy, ktoré žalobca navrhol vykonať na svoje tvrdenia, a to tak v listinnej forme, ako aj vo forme svedeckých výpovedí preukázali pravdivosť jeho tvrdení, a to aj v nadväznosti na obchodnú prax, ktorú mali účastníci sporu medzi sebou zavedenú. Naopak žalovanému, ktorý síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o tom, že v rozhodujúcom období, za ktoré si žalobca uplatnil cenu pečiva už pečivo odoberal od iného dodávateľa, ktoré však v konaní nepredložil, sa ním tvrdená skutočnosť, že odoberal tovar v tom čase už od iného dodávateľa nepodarilo v konaní preukázať. Tými listinnými dôkazmi, ktoré do spisu doložil túto skutočnosť nepreukázal a iné dôkazy, ktoré by boli relevantné o ním tvrdenej skutočnosti, napr. objednávku, kúpnu zmluvu, dodacie listy, ktorými by preukázal odber rovnakého druhu a množstva pečiva, ako dovtedy odoberal od žalobcu, súdu nepredložil. Nesie tak nepriaznivé dôsledky v podobe rozhodnutia súdu, ktoré vychádzalo zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov, pretože hodnotenie vykonaných dôkazov súdom svedčí o tom, že výsledok dokazovania nepotvrdil pravdivosť skutkových tvrdení žalovaného. Zákon v § 120 ods.1 O.s.p. vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané, a to v tom zmysle, že súd ho nemá za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov a ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez jeho návrhu, je pre účastníka práve nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Pri hodnotení dôkazov súd vychádzal z rozhodujúcich skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporu sporné, ale aj z tých, ktoré boli rozhodné pre spor z hľadiska hmotnoprávnej normy. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich sudca považuje za preukázané a ktoré nie. Súd tak musí hodnotiť vierohodnosť poznatkov, ktoré získal vykonaním konkrétnych dôkazov, a teda aj ich význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení a tieto hodnotí v súlade s ust. § 132 O.s.p. nielen podľa svojej úvahy, ale každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Odvolací súd je toho právneho názoru, že z hodnotenia dôkazných prostriedkov vykonaného okresným súdom vyplynul jednoznačný záver o pravdivosti skutočností tvrdených žalobcom, v dôsledku čoho je rozhodnutie okresného súdu vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 O.s.p. v celom rozsahu potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd rozhodol podľa § 224 a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 69,04 Eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 1 úkon právnej služby vo výške 61,41 Eur za vyjadrenie k odvolaniu podľa § 10 a 14 ods. 1/ vyhl č. 655/2004 Z. z. o odmenách advokátov a 1x režijný paušál vo výške 7,63 Eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.