KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica30. 10. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/69/2012 z 30. 10. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2012, sp. zn. 43Cob/69/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6311201882.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/69/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311201882
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6311201882.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Evy Železníkovej v právnej veci
žalobcu J.. Q. H. - Pekáreň u Flosníkov, s miestom podnikania Chalupkova 4, 977 01 Brezno, IČO:
30 559 375, zast. JUDr. Marianom Holým, advokátom, so sídlom Boženy Němcovej 1/A, Brezno
proti žalovanému R. K. - Support Agency, s miestom podnikania 9. mája 2137/3, 977 01 Brezno -
Mazorníkovo, IČO: 44 303 491, zast. JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, so sídlom Moyzesova 12,
Brezno o zaplatenie 1.097,36 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v
Brezne č.k. 7Cb 74/2011-89 zo dňa 24. januára 2012, IČS: 6311201882 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v Brezne č.k. 7Cb 74/2011-89 zo dňa 24. januára 2012, IČS: 6311201882
p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 69,04 Eur na účet právneho
zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zaviazal prvostupňový súd žalovaného na zaplatenie istiny 1.097,36 Eur spolu
s úrokom z omeškania a k náhrade trov konania žalobcovi. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa
23.03.2011 sa domáhal žalobca voči žalovanému zaplatenia uvedenej sumy titulom dohodnutej kúpnej
ceny za dodávku pečiva, ktoré žalobca dodával žalovanému v období od 20.01.2011 do 19.02.2011.
Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že neeviduje žiaden dlh
voči žalobcovi. Prvostupňový vec vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie z listín, výsluchu účastníkov a
svedkov a dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy, na
základe ktorej žalobca dodával žalovanému objednané pečivo, cena ktorého bola účastníkmi dohodnutá
ústne. Základ dodávok pečiva žalobcom tvorili bagety a polobagety, ktorých vyúčtovanú cenu žalovaný
riadne platil. Prvostupňový súd s poukazom na ust. § 409 a § 448 Obch.zák. zaviazal žalovaného na
zaplatenie kúpnej ceny tovaru aj za sporné obdobie, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že žalobca pečivo žalovanému dodal a vyúčtoval spôsobom, ktorý bol medzi účastníkmi sporu dovtedy
obvyklým.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že prvostupňový
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dôkazy nevyhodnotil
správne, a tým vec aj nesprávne právne posúdil. Podľa odvolateľa prvostupňový súd mal za to, že
žalobca preukázal právny nárok na zaplatenie kúpnej ceny za tovar dodaný žalovanému v rozhodnom
období bez ohľadu na procesné postavenie účastníkov, kedy dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu.
Údaje v dodacích listoch, ktoré neboli potvrdené žalovaným neobstoja a sami o sebe nemôžu byť
hodnoverným dôkazom o odovzdaní a prevzatí tovaru. Ak aj v konaní bola preukázaná určitá zaužívaná



obchodná prax, neznamená to, že táto skutočnosť môže mať vplyv na konkrétne preukázanie povinnosti
splnenia dodávky žalobcom. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že o údajnom dlhu za sporné obdobie sa
žalovaný dozvedel až zo samotnej žaloby. Odvolateľ preto nesúhlasil s názorom súdu ohľadom výkladu
a vyhodnotenia dôkazu - kontrolných bločkov z registračnej pokladne, ktoré predložil žalobca. Odvolateľ
navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané
prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a §
156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom
dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca si žalobou zo dňa 23.03.2011 uplatnil voči
žalovanému právo na zaplatenie sumy 1.097,36 Eur s 9% úrokom z omeškania z jednotlivých súm od
splatnosti až do zaplatenia, a to z dôvodu neuhradenej kúpnej ceny za tovar - pečivo dodané žalovanému
v čase od 20.01.2011 do 19.02.2011. Zaužívaná obchodná prax medzi žalobcom a žalovaným bola
taká, že zamestnanec žalobcu vždy deň vopred prijal telefonickú objednávku od žalovaného, resp.
jeho zamestnanca a podľa rozsahu objednávky dodal tovar do prevádzky žalovaného v Banskej
Bystrici, pričom s tovarom nechával žalovanému aj dodacie listy. Tieto dodacie listy neboli žalovaným
podpisované vzhľadom na jeho neprítomnosť v čase dodávky tovaru v prevádzke. Zamestnankyňa
žalobcu, ktorá tovar rozvážala mala od prevádzky žalovaného kľúč a prístupový kód. Po uplynutí dekády
(10 dní) žalobca vyúčtoval žalovanému dodávky tovaru, a to potvrdenkami z kontrolnej pokladne, na
základe ktorých žalovaný dodávaný tovar platil. Žalovaný v konaní tvrdil, že v období od 20.01.2011 do
19.02.2011 mu žiadny tovar od žalobcu nebol dodaný, preto mu nevznikla ani povinnosť zaplatiť jeho
kúpnu cenu. Tvrdil, že pečivo odoberal od iných dodávateľov a nakupoval ho aj v TESCU.

Podľa § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods.3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov.

Podľa § 409 ods.1 Obch.zák. v znení platnom ku dňu 10.01.2011 kúpnou zmluvou sa predávajúci
zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a
previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa ods.2 cit. ust. v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob
jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V
tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa § 448 ods.2 cit. zák. ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia
a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej
ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných
podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.

Podľa § 275 ods.4 cit. zák. s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku
praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto



zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr.
odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade
je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty
rozhodnej pre prijatie návrhu.

Podľa § 369 ods.1 cit. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je
povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli
dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok
vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec
správne aj právne posúdil. Z rozsiahleho dokazovania vykonaného okresným súdom vyplynulo, že
minimálne od apríla 2009 do 1. dekády januára 2011 dodával žalobca žalovanému do jeho prevádzky
v Banskej Bystrici dodávku pečiva na základe jeho ústnych telefonických objednávok bez toho, že by
medzi účastníkmi sporu bola uzavretá písomná kúpna zmluva. Obidvaja účastníci sporu sú podnikatelia,
preto aj záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi nimi ako podnikateľmi, a týka sa ich podnikateľskej činnosti
vrátane dôsledkov sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka Aj keď je medzi podnikateľmi
obvyklé uzatvárať kúpne zmluvy v písomnej forme aj vtedy, keď táto nie je zákonom predpísaná, nie
je vylúčené, aby ku vzniku kúpnej zmluvy došlo aj faktickým plnením, ktoré na základe návrhu, príp.
objednávky odberateľ u dodávateľa objedná a tento požadovaný tovar objednávateľovi dodá. Tak, ako
to vyplýva z ust. § 275 ods.4 Obch.zák., uzatvorenie zmluvy v ústnej forme môže byť ovplyvnené aj
predchádzajúcou praxou zmluvných strán, obsahom zmluvy, ako aj obchodnými zvyklosťami. Ak sa
jedná o zmluvy, pre ktoré nie je zákonom predpísaná písomná forma, ako je tomu aj v prejednávanom
prípade, môže takýto spôsob uzatvárania zmlúv vyhovovať účastníkom najmä vtedy, ak ide medzi
stranami o dlhodobejšie a relatívne stabilizované vzťahy. Zo správania sa žalovaného, ktorý od apríla
2009 objednával telefonickou formou u žalobcu dodávku pečiva bez toho, aby vyhotovil písomnú
objednávku a prevzatý tovar oproti podpisu prevzal, je potrebné takéto správanie sa žalovaného
považovať za bežné a považovať takto oznamované objednávky za obvyklý návrh na uzavretie zmluvy
podľa všeobecnej právnej úpravy, pričom sa môže takýto návrh týkať nielen priameho zaslania tovaru,
ale aj napr. dodávky energie bez predchádzajúceho návrhu zmluvy. Pokiaľ nie je predpísaná písomná
forma zmluvy, nie je takýto spôsob prejavu vôle zákonom vylúčený. Zo správania sa žalovaného počas
takmer dvoch rokov vyplýva, že pri obchodovaní so žalobcom tovar, ktorý mu žalobca dodával na jeho
prevádzku si ponechal bez toho, že by bol sám osobne ako podnikateľ podpísal dodacie listy, resp. iné
doklady o prevzatí pečiva, príp. že by bol splnomocnil na podpisovanie druhu a množstvá prevzatého
tovaru tretiu osobu. Napriek tomu, že žiadne listinné dôkazy o prevzatí pečiva žalovaným neboli v
písomnej forme počas zmluvného vzťahu oboch účastníkov konania nikdy vystavované, žalovaný ako
odberateľ pečiva na základe pokladničných blokov, ktoré žalobca vystavoval a predkladal k zaplateniu
žalovanému, tieto žalobcovi platil. Je preto z jeho strany irelevantná námietka o tom, že prevzatie
dodávky pečiva, ktoré uskutočnil za sporné obdobie, t.j. 2. a 3. dekáde januára 2011 a 1. a 2. dekáde
februára 2011 žalobca žalovanému nepodpísal, pretože tak nerobil ani počas obchodnej spolupráce.
Žalovanému vyhovovali aj podmienky, za ktorých bola dodávka pečiva žalobcom realizovaná, keď sám
poskytol zamestnancovi žalobcu kľúč od predajne, do ktorej žalobca doviezol vlastným motorovým
vozidlom pečivo a v prevádzke žalovaného ho uskladnil. Bez toho, že by mu žalovaný nebol dal kľúč
a vstupný kód do svojej prevádzky, nebol by mohol žalobca, resp. jeho zamestnanec nikdy počas 2-
ročného obdobia pečivo žalovanému v jeho prevádzke umiestniť. Aj z tejto spolupráce žalovaného
ako odberateľa jednoznačne vyplýva, že so spôsobom a formou dodávky pečiva od žalobcu súhlasil
a súhlasil aj s tým, že platby za pečivo realizoval nie každý deň, ale v dekádnych termínoch potom,
ako mu žalobca doložil pokladničné bloky, z ktorých vyplývalo množstvo a cena odobratého tovaru,
ktoré následne žalovaný bez výhrad, aj keď s omeškaním tak, ako to žalobca tvrdil, zaplatil. Problém s
platením nastal až od 2. dekády januára 2011, kedy rovnakými pokladničnými blokmi preukázal žalobca
dodávku tovaru - pečiva žalovanému spolu s priloženými objednávkovými knihami, do ktorých si žalobca



vždy a pravidelne v presnom časovom slede zapisoval objednávky pečiva zo strany žalovaného, ktoré
boli realizované len ústne cez telefón a ktoré korešpondujú so sumou na pokladničných blokoch, ako
aj s dodacími listami napriek tomu, že tieto nie sú podpísané žalovaným. Z výsluchu zamestnankyne
žalobcu, ktorá rozvážala pečivo vyplýva, že v čase, kedy vykonávala rozvoz v skorých ranných hodinách,
v prevádzke žalovaného nikto nebol, ani žalovaný a ani jeho zamestnanci, ktorú skutočnosť žalovaný
nenamietal. Nenamietal v konaní ani tú skutočnosť, že platil za dodané pečivo nie na faktúru, ale
v hotovosti na základe blokov z kontrolnej pokladnice, pričom z tohto dokladu vyplývalo množstvo
dodaného tovaru, druh, cena a obdobie dekády, takže nebolo praxou účastníkov sporu, že by bol
žalovaný platil cenu na základe faktúry vystavenej žalobcom.

Žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať jeho tvrdenie, že od žalobcu prestal odoberať tovar už
v tom období, za ktoré žiada úhradu dodávky pečiva do jeho prevádzky žalobca a že pečivo odoberal
od iného dodávateľa. Pokladničné bloky, ktoré priložil od viacerých predajcov svedčia o nákupe iného
tovaru, ale nie o nákupe tovaru bagety a polobagety, ktoré výlučne od žalobcu dovtedy odoberal. Ak by
bolo toto jeho tvrdenie pravdivé, mal predložiť, ak aj nie objednávku tovaru alebo kúpnu zmluvu, tak iný
dôkaz o tom, že mu od 10.01.2011 dodáva bagety a polobagety iný dodávateľ.

Na podporu toho, že žalobca mal vstup do prevádzky žalovaného dohodnutý aj vtedy, keď v jeho
prevádzke nebol žiaden zamestnanec a ani on sám je jeden z posledných údajov v mobilnom telefóne
zamestnankyne žalobcu o zmene kódu, prostredníctvom ktorého mohla otvoriť zabezpečenú prevádzku
žalovaného, ktorý jej oznámil sám žalovaný, a to vždy vtedy, keď sa u neho menili zamestnanci.
Takýto posledný údaj je zo dňa 17.02.2011, čo žalovaný poprel. Žalobca doložil za týmto účelom
fotodokumentáciou displeja mobilného telefónu, ktorým preukázal, že z mobilného telefónu, číslo ktorého
žalovaný uviedol, že je jeho mobilným číslom bola na mobilné číslo telefónu zamestnanca žalobcu
doručená informácia o zmene kódu, ktorý doklad sa nachádza na čl. 73-80 súdneho spisu. V tento deň
však poslal žalovaný žalobcovi aj dodacie listy, z ktorých je zrejmé, že od 20.01.2011 do 17.02.2011
bola zamestnankyňa žalobcu v predajni žalovaného, o čom svedčia aj informácie o odovzdaných a
prevzatých prepravkách, v ktorých sa prepravovalo pečivo pre žalovaného, čo je tiež jeden z dôkazov o
dodaní tovaru, pretože z iného dôvodu zamestnankyňa žalobcu nemala v prevádzke žalovaného dôvod
byť.

Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že pre absenciu písomnej kúpnej zmluvy a písomného
dokladu o prevzatí tovaru je len výslovne otázkou dokazovania inými dôkaznými prostriedkami, či strany
skutočne prejavili zhodnú vôľu uzavrieť zmluvu faktickým poskytnutím tovaru - pečiva, množstvo a druh
ktorého žalovaný ústne telefonicky objednával a či ho žalovaný aj prevzal.

Odvolací súd je toho právneho názoru, že okresný súd postupoval pri dokazovaní v súlade s § 120 ods.1
O.s.p., pričom dôkazy, ktoré žalobca navrhol vykonať na svoje tvrdenia, a to tak v listinnej forme, ako aj
vo forme svedeckých výpovedí preukázali pravdivosť jeho tvrdení, a to aj v nadväznosti na obchodnú
prax, ktorú mali účastníci sporu medzi sebou zavedenú. Naopak žalovanému, ktorý síce označil dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení o tom, že v rozhodujúcom období, za ktoré si žalobca uplatnil cenu pečiva
už pečivo odoberal od iného dodávateľa, ktoré však v konaní nepredložil, sa ním tvrdená skutočnosť,
že odoberal tovar v tom čase už od iného dodávateľa nepodarilo v konaní preukázať. Tými listinnými
dôkazmi, ktoré do spisu doložil túto skutočnosť nepreukázal a iné dôkazy, ktoré by boli relevantné o
ním tvrdenej skutočnosti, napr. objednávku, kúpnu zmluvu, dodacie listy, ktorými by preukázal odber
rovnakého druhu a množstva pečiva, ako dovtedy odoberal od žalobcu, súdu nepredložil. Nesie tak
nepriaznivé dôsledky v podobe rozhodnutia súdu, ktoré vychádzalo zo skutkového stavu zisteného
na základe ostatných vykonaných dôkazov, pretože hodnotenie vykonaných dôkazov súdom svedčí
o tom, že výsledok dokazovania nepotvrdil pravdivosť skutkových tvrdení žalovaného. Zákon v § 120
ods.1 O.s.p. vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania,
ktorý je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je
preukázané, a to v tom zmysle, že súd ho nemá za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov a ani
na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez jeho návrhu, je pre účastníka práve nepriaznivé rozhodnutie
vo veci samej. Pri hodnotení dôkazov súd vychádzal z rozhodujúcich skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporu sporné, ale aj z tých, ktoré boli rozhodné pre spor z hľadiska hmotnoprávnej normy.



Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných
skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich sudca považuje za preukázané a ktoré nie. Súd tak musí
hodnotiť vierohodnosť poznatkov, ktoré získal vykonaním konkrétnych dôkazov, a teda aj ich význam
z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení a tieto hodnotí v súlade s ust. § 132
O.s.p. nielen podľa svojej úvahy, ale každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd je toho právneho názoru, že z hodnotenia dôkazných prostriedkov vykonaného okresným
súdom vyplynul jednoznačný záver o pravdivosti skutočností tvrdených žalobcom, v dôsledku čoho je
rozhodnutie okresného súdu vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 O.s.p. v celom
rozsahu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd rozhodol podľa § 224 a § 142 ods.1 O.s.p. tak,
že priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný právo na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému vo výške 69,04 Eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 1 úkon právnej
služby vo výške 61,41 Eur za vyjadrenie k odvolaniu podľa § 10 a 14 ods. 1/ vyhl č. 655/2004 Z. z. o
odmenách advokátov a 1x režijný paušál vo výške 7,63 Eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6311201882

  1. 24. 1. 2012Rozsudok Okresného súdu Brezno sp. zn. 7Cb/74/2011 z 24. 1. 2012potvrdené
  2. 30. 10. 2012Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/69/2012 z 30. 10. 2012 (toto rozhodnutie)