Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoKR/16/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311203394 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6311203394.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a z členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci žalobcu SKP, k. s. so sídlom Lazovná 64, 974 01 Banská Bystrica, IČO:44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Jasenie so sídlom 976 75 Jasenie, IČO:00 189 197 proti žalovanému Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO:17 335 345 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného HYDINÁREŇ ZÁMOSTIE, s. r. o. so sídlom 976 63 Zámostie - Predajná, IČO: 31 619 002, zast. JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom, Horná 51, Banská Bystrica v konaní o určenie platnosti nájomnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/62/2011-94 zo dňa 14. 2. 2012 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/62/2011-94 zo dňa 14. 2. 2012 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 26Cbi/62/2011-94 zo dňa 14. 2. 2012 žalobu v konaní o určenie platnosti nájomnej zmluvy zamietol, žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného súd náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril s úpadcom dňa 15. 6. 2005 nájomnú zmluvu č. P42135/05, ktorou žalovaný prenajal úpadcovi poľnohospodárske pozemky v správe a nakladaní fondu v okrese A., k. ú. Q., W., F. R., W. o celkovej výmere 379,9200 ha, z toho zastavaná plocha o výmere 2,7265 ha (čl. II bod 2 zmluvy je presná špecifikácia pozemkov uvedená v prílohe č. 1A a 1B), ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy. V zmysle čl. IV bod 1 zmluvy bola zmluva uzatvorená na dobu určitú od 1. 1. 2005 do 31. 10. 2010. Zmluvné strany sa v čl. IV bod 3 zmluvy dohodli tak, že ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 12 zákona č. 504/2003. Ak nájomca riadne a včas plní svoje záväzky zo zmluvy má právo na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy na pozemky za nájomné v obvyklej výške. Žalobca v konaní tvrdil, že v dôsledku neexistencie prejavu vôle žalovaného na vrátenie prenajatého pozemku sa zmluva obnovila na päť rokov v zmysle citovaného zmluvného ustanovenia, ako aj v zmysle § 12 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. Z uvedeného dôvodu žalobca považoval nájomnú zmluvu uzavretú medzi úpadcom a žalovaným za platný a účinný právny úkon a má za to, že účastníci sú z neho viazaní. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že úpadca si riadne plní svoje záväzky zo zmluvy, riadne uhrádza dohodnuté nájomné a platí daň z nehnuteľností v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z. ako aj plní a dodržiava ďalšie zmluvou dojednané podmienky nájmu. Naliehavý právny záujem na tomto určovacom návrhu žalobca odôvodňoval tým, že má potvrdenú informáciu, že žalovaný rokuje so spoločnosťou HYDINÁREŇ ZÁMOSTIE, s. r. o, t. j. s vedľajším účastníkom tohto konania o uzavretí ďalšej nájomnej zmluvy, pričom rokovania sa v súčasnosti nachádzajú už vo fáze návrhu zmluvy. Charakter a činnosť podniku úpadcu spočíva v prevádzkovaní a vykonávaní poľnohospodárskej činnosti, najmä v pestovaní základných poľnohospodárskych plodín, obhospodarovaní trvalých trávnych porastov, ako aj vo výrobe krmivín a chove hospodárskych zvierat, preto sú práva k pozemkom, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy pre samotnú hodnotu podniku úpadcu s poukazom na správcom plánovaný postup speňažovania majetku úpadcu formou predaja podniku ako celku určujúce. Práva úpadcu vyplývajúce z platne uzatvorenej zmluvy o nájme predstavujú preto významnú majetkovú hodnotu, resp. právo, ktoré je v prípade speňažovania podniku úpadcu ako celku spôsobilé priniesť pre veriteľov prihlásených pohľadávok v konkurze celkovo vyššie uspokojenie ich uplatnených nárokov. Charakter podniku úpadcu by bez práv plynúcich z nájomnej zmluvy stratil svoje opodstatnenie, čo by viedlo k znehodnoteniu ďalšieho majetku, ktorým úpadca disponuje, a ktorý tvorí majetkovú podstatu vo vyhlásenom konkurze. Pokiaľ by úpadca stratil tieto práva plynúce z platného záväzkového nájomného vzťahu, táto skutočnosť by zapríčinila nepredajnosť podniku úpadcu. To by v konečnom dôsledku viedlo k poškodeniu práv veriteľov úpadcu. Žalobca ďalej poukázal na to, že v majetku úpadcu sa nachádzajú nehnuteľnosti - pozemky a stavby, ako aj ďalšie poľnohospodárske vybavenie, ktoré svojim využitím a účelom je spôsobilé zabezpečiť realizáciu verejného záujmu na riadnom hospodárení na pozemkoch, ktoré sú predmetom nájmu. V súčasnosti prejavilo záujem o kúpu podniku úpadcu ako celku niekoľko subjektov, ktoré sú spôsobilé zabezpečiť kontinuitu podnikateľských činností úpadcu. Súd prvého stupňa ustálil, že nájomná zmluva medzi úpadcom a žalovaným bola v zmysle čl. IV ods. 1 uzavretá na dobu určitú od 1. 1. 2005 do 31. 10. 2010. Výzvu na vrátenie pozemkov v zmysle ust. § 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z. účinného do 31. 10. 2009 bolo preto potrebné zaslať nájomcovi, t. j. úpadcovi najneskôr do 31. 10. 2009 a nie do 31. 12. 2009 ako tvrdil žalovaný. V danom prípade sa preto obnovenie nájomnej zmluvy riadi ust. § 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z. účinného do 31. 10. 2009. Súd sa preto nestotožnil s argumentáciou žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v tom, že na danú situáciu je potrebné aplikovať ust. § 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z. účinného od 1. 11. 2009 a teda, že zaslanie výzvy na vrátenie prenajatých pozemkov nebolo potrebné a nájomná zmluva zanikla uplynutím doby. Pokiaľ by nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31. 12. 2010 bola by argumentácia žalovaných správna. Vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31. 10. 2010, vzťahuje sa na ňu režim zákona č. 504/2003 Z. z. účinného do 31. 10. 2009 a z toho dôvodu na námietky žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného súd neprihliadol. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že žaloba žalobcu je určovacou žalobou podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p., pričom podmienkou úspešnosti takejto žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení, ktorého sa žalobca vo svojej žalobe domáha. V danom prípade sa žalobca svojou žalobou domáha určenia platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a žalovaným dňa 15. 6. 2005. Naliehavý právny záujem na tomto určení žalobca zdôvodňuje tým, že v dôsledku prípadnej straty práv plynúcej z nájomnej zmluvy nebude môcť zachovať charakter a činnosť podniku úpadcu, v dôsledku čoho sa podnik úpadcu v rámci konkurzu stane nepredajným a v konečnom dôsledku dôjde k poškodeniu práv konkurzných veriteľov. Súd sa v danom prípade stotožnil s názorom žalovaných, že žalobca relevantne nezdôvodnil naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe. V prvom rade je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že medzi účastníkmi nebol spor o platnosti alebo neplatnosti nájomnej zmluvy, v prejednávanej veci bolo sporné, či došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy alebo nie, t. j., či nájomný vzťah na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 15. 6. 2005 trvá alebo zanikol. Samotný žalobca uviedol, že zámerom tejto žaloby bolo určenie, že účinky nájomnej zmluvy trvajú. Pokiaľ žalobca prezentoval svoj zámer speňažiť majetok úpadcu ako celok formou predaja podniku a kedy pre takýto postup a vôbec pre hodnotu konkurznej podstaty úpadcu je určujúcou a zásadnou, hodnota užívacích práv k pozemkom, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným, žalobca neuviedol akým spôsobom chce naložiť s týmito užívacími právami v rámci speňažovania podniku úpadcu. Podľa názoru súdu žalobca nezdôvodnil naliehavý právny záujem, a to aj s poukazom na obsah samotného petitu určovacej žaloby, kedy podľa názoru súdu žalobcom označené skutočnosti a dôvody nepreukazujú a nezdôvodňujú naliehavý právny záujem na určení platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa žalobu zamietol. Úspešnému žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného právo na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že si ich náhradu neuplatnili. Proti rozsudku podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O. s. p. žalobca. V odvolaní uviedol, že sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že nepreukázal v konaní existenciu naliehavého právneho záujmu na určení platnosti nájomnej zmluvy. Uviedol, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení v prejednávanej veci je daný, nakoľko bez tohto určenia ostane žalobcom tvrdené právo ohrozené, resp. bez požadovaného určenia sa stane jeho právne postavenie neistým. Žalobca je správcom úpadcu. V súpise majetku podstát je spísaný nehnuteľný majetok funkčne spojený s predmetom nájmu (poľnohospodárske pozemky), t. j. slúžiaci na zabezpečenie riadneho obhospodarovania predmetu nájmu. Ide najmä o hospodárske budovy slúžiace spolu s prenajatými pozemkami na poľnohospodársku výrobu. Táto skutočnosť nebola v konaní medzi účastníkmi konania sporná a rovnako je známa súdu z jeho činnosti (zákonný sudca je súčasne dozorujúcim sudcom v konkurznom konaní o vyhlásenom konkurze na majetok úpadcu), a preto ju nie je potrebné v konaní dokazovať. Uviedol, že vzhľadom na nedostatok výzvy žalovaného na vrátenie pozemkov, nájomný vzťah na predmetné poľnohospodárske pozemky medzi žalovaným a úpadcom podľa názoru žalobcu stále trvá. Vyššie citovaná povinnosť žalovaného určená nariadením uzavrieť novú nájomnú zmluvu na predmetné poľnohospodárske pozemky až osobou, na ktorú sa v rámci speňažovania majetkom úpadcu v konkurze tento majetok odplatne prevedie (je prvé poradie) a tomu zodpovedajúce oprávnenie budúceho nadobúdateľa majetku úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, domáhať sa od žalovaného uzatvorenia takejto novej nájomnej zmluvy na predmetné poľnohospodárske pozemky, je podľa názoru žalobcu majetkovou hodnotou svojho druhu, ktorá pozitívnym spôsobom ovplyvňuje speňažiteľnosť a trhový potenciál majetku, ktorý podlieha konkurzu a z ktorého prevodom je vyššie citované oprávnenie podľa nariadenia spojené. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalobca je v postavení správcu úpadcu a je povinný na takúto správu majetku, ktorej výsledkom bude možno čo najvyššie uspokojenie veriteľov v konkurze dbať na každú okolnosť reálne zvyšujúcu možnosť dosiahnuť vyšší výťažok zo speňaženia majetku, ktorý podlieha konkurzu. Pokiaľ majetku, ktorý podlieha konkurzu (hospodárske budovy), je spojený vznik reálneho práva nadobúdateľa domáhať sa uzatvorenia nájomnej zmluvy voči žalovanému na predmetné poľnohospodárske pozemky o výmere niekoľko sto hektárov v zmysle nariadenia, ide bez akýchkoľvek pochybností o okolnosť, ktorá zhodnocuje majetok podliehajúci konkurzu a ktorá vyústi vo vyšší výťažok z jeho speňaženia. Citované ustanovenie nariadenia nie je samoúčelné a má významné celospoločenské dopady. Je všeobecným a celospoločenským záujmom, aby sa nehnuteľnosti a areály v minulosti vybudované na účely poľnohospodárskej výroby využívali na tento účel. Poukázal na skutočnosť, že zo správania žalovaného pred aj počas súdneho konania je zrejmé, že tento nemá záujem na riadnom plnení si citovaných povinností podľa nariadenia a presadzuje za nového nájomcu predmetných pozemkov vlastného kandidáta vedľajšieho účastníka konania na jeho strane, ktorý však nespĺňa citované podmienky na riadenie a nejde o osobu, ktorá by nadobudla majetok z konkurzu. Podľa jeho názoru že zrejmé, že právne postavenie žalobcu je vzhľadom na odlišný postoj účastníkov konania, bez existencie dotknutej nájomnej zmluvy neisté. Ďalej uviedol, že v neposlednom rade naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby vyplýva priamo zo zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v spojení so zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Z ustanovenia § 92 ods. 2 ZKR v spojení s ust. § 476 a nasl. Obchodného zákonníka vyplýva, že speňažovaním majetku úpadcu dochádza ex lege k prevodu všetkých práv patriacich k podniku, teda aj všetkých práv zo zmluvy, ktorými je úpadca viazaný. Tento následok prevodu práv ex lege na nadobúdateľa je zakotvený v ust. § 92 ods. 2 ZKR a § 476 a nasl. Obchodného zákonníka a sleduje popri iných aj ten následok, aby správca bol priamo zákonom delegovaný čo najjednoduchšie a čo s najvyšším výťažkom speňažiť majetok podliehajúci konkurzu. V mnohých prípadoch výška výťažku zo speňaženia majetku podliehajúcemu konkurzu, ako aj samotné rozhodovanie potenciálnych záujemcov o kúpu podniku úpadcu v konkurze, je v prevažnej miere ovplyvnené existenciou práv z rôznych zmlúv, bez ktorých by bolo ťažko možné predpokladať úspech v podobe speňaženia celého podniku úpadcu (podobne ako v prejednávanej veci). Uvedené je spôsobené predovšetkým tou skutočnosťou, že predmetom predaja z konkurznej podstaty je majetok označovaný ako tzv. rizikové aktívum, ktoré by bez existencie ďalších práv, ktoré sa k tomuto aktívu viažu výrazne znižovalo možnosť výťažku z predaja tejto rizikovej majetkovej hodnoty. V prejednávanom prípade je potrebné preukázať podľa odvolateľa na skutočnosť, že v majetku úpadcu sa nachádzajú nehnuteľnosti - pozemky a stavby, ako aj ďalšie poľnohospodárske vybavenie, ktoré svojim využitím a účelom sú spôsobilé zabezpečiť realizáciu verejného záujmu na riadnom hospodárení na pozemkoch, ktorý je jedným z cieľov a samotným účelom zákona č. 504/2003 Z. z. Odvolateľ zdôraznil, že pokiaľ by na žalobcom uvedenú skutkovú situáciu súd prvého stupňa aplikoval platné právne predpisy, a to najmä vyššie citované ustanovenie § 92 ods. 2 ZKR v spojení s § 476 a nasl. Obchodného zákonníka a rovnako § 2 ods. 8 nariadenia bol by vyvodil existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Podľa názoru žalobcu samotné znenie petitu určovacej žaloby je správne, nakoľko žalobca je aj z dôvodu nedostatku výzvy zo strany žalovaného na vrátenie prenajatých nehnuteľností toho názoru, že zmluva je platným a účinným právnym úkonom, ktorý pre zmluvné strany naďalej zakladá práva a povinnosti v zmluve dojednanom rozsahu. Podľa názoru odvolateľa znenie petitu určovacej žaloby je správne a je právne irelevantné, či je petit žaloby formulovaný tak, že nájomný vzťah vzniknutý zmluvou trvá, alebo žalobca použije formuláciu, že „nájomná zmluva č. P42135/05 uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným je platná a účinná. Z obsahu žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca sa domáha pozitívneho určenia existencie právneho vzťahu medzi úpadcom a žalovaným. Pokiaľ má súd prvého stupňa pochybnosti o súlade toho, čoho sa podľa obsahu žalobného návrhu žalobca domáha bol povinný vyzvať žalobcu na opravu a doplnenie takto nezrozumiteľného podania podľa § 43 O. s. p. K ďalšej obrane žalovaného uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že Poľnohospodárskemu družstvu Jasenie bola výzva žalovaného na vrátenie prenajatých pozemkov riadne a včas doručená a nebolo nijakým spôsobom preukázané, že táto zmluvná podmienka ukončenia predmetnej nájomnej zmluvy k 31. 12. 2010 bola riadne a včas splnená. Ďalej uviedol na citovanú novelu zákona a z toho vyvodzované tvrdenie o tom, že výzva na vrátenie prenajatých pozemkov vlastne ani bola potrebná právne neobstojí, vychádzajúc z ústavného princípu právneho štátu a zákazu retroaktivity právnej normy nemožno na právne vzťahy založené ku dňu uzavretia zmluvy 15. 5. 2005 v súlade so zákonom aplikovať ustanovenie neskoršieho právneho predpisu účinného od 1. 11. 2009. V prejednávanej veci a v prípade ust. § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. zmeneného novelou č. 396/2009 Z. z. však zákonodarca tomuto znovelizovanému ustanoveniu spätnú účinnosť nepriznal. Prechodné ustanovenia k novele č. 396/2009 Z. z. účinnej od 1. 11. 2009 (ide o ustanovenie § 24a - prechodné ustanovenie účinné k 1. novembru 2009 citovaného zákona) však o priznaní spätnej účinnosti novelizovanej právnej úpravy ustanovenia § 12 ods. 1 mlčia a obvyklá legislatívna formulácia, ktorou zákonodarca priznáva určitému právnemu predpisu spätnú účinnosť: „ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím tohto zákona, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj zákony v nich vzniknuté pri nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov“, v danom prípade úplne absentuje. Nemožno teda súhlasiť s postojom žalovaného, ktorý sa domáha aplikácie citovaného ustanovenia § 12 ods. 1 citovaného zákona v znení jeho novely č. 396/2009 Z. z. takáto aplikácia je a priori vylúčená. Z iných dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Žalovaný v písomnom stanovisku k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že podľa § 2 ods. 8 Nariadenia vlády č. 238/2010 pri konkurze doterajšieho nájomcu prenajme fond v prvom rade pozemky osobe, na ktorú sa majetok prevádza. Zdôraznil, že úpadca nie je doterajším nájomcom. Nájom skončil k 31. 12. 2010 bez ohľadu na existenciu výzvy, čo právne argumentuje nasledovne. Nájomná zmluva medzi úpadcom a žalovaným bola uzatvorená na dobu určitú od 1. 1. 2005 do 31. 12. 2010 (v zmysle Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve). Nakoľko zákonom č. 369/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov Poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov boli do § 12 ods. 1 citovaného zákona ohľadne zaslania výzvy s účinnosťou od 1. 11. 2009 pripojené slová „to neplatí, ak sú predmetom zmluvy o nájme pozemku pozemky, s ktorými Slovenský pozemkový fond nakladá podľa osobitného predpisu 11b)“ nejde o žiadnu retroaktivitu, ako tvrdí žalobca, pretože rok pred uplynutím nájmu, t. j. k 31. 12. 2009 uvedená povinnosť už neplatila, nakoľko bola zákonom č. 369/2009 Z. z. zrušená. Z uvedeného dôvodu je právne irelevantná skutočnosť, či žalovaný výzvu zaslal a vie dokázať, že ju úpadca prevzal. Ďalej uviedol, že nájomný vzťah s úpadcom skončil s uplynutím doby nájmu k 31. 12. 2010 a k jeho obnoveniu nedošlo. Pokiaľ žalobca tvrdí, že povinnosť žalovaného zaslať úpadcovi výzvu vyplývala aj z uzatvorenej nájomnej zmluvy mal za to, že nakoľko uvedená povinnosť bola k 31. 10. 2009 pre pozemky, s ktorými nakladá Slovenský pozemkový fond zrušená, ustanovenie zmluvy, ktoré je v priamom rozpore so zákonom (t. j. s § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z.) nemôže byť ďalej účinné a zaväzovať zmluvné strany k vykonaniu takých úkonov, ktoré sú v rozpore so zákonom. K takémuto záveru nakoniec dospel okresný súd vo svojom odôvodnení. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Vedľajší účastník na strane žalovaného v písomnom podaní k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s názorom okresného súdu v tom, že zo strany žalobcu nebola preukázaná tá skutočnosť, ako by disponoval s užívacími právami pozemkov v rámci speňažovania podniku úpadcu a akým spôsobom by sa v prípade úspešnosti jeho žaloby mala zvýšiť predajnosť podniku ako takého a súčasne akoby sa zvýšila hodnota konkurznej podstaty. V rámci súdneho pojednávania žalobca nevedel túto skutočnosť zdôvodniť a preukázať a nakoniec je preukázané, že v konkurznej podstate nie je žiaden podnik, ktorý by správca prevádzkoval v konkurze, ale ako aktíva konkurznej podstaty sú len v k. ú. Q. v areály úpadcu stavby, a to ešte postavené na nevysporiadaných pozemkoch, ktoré sú zdevastované, znehodnotené a ako také ani nemôžu slúžiť na svoj pôvodný účel. V rámci speňažovania môže správca prevádzať len holé vlastníctvo k devastovaným stavbám bez pozemkov, pričom tieto v súčasnosti prenajal obchodnej spoločnosti Ranč u Maroša, s. r. o., ktorý v nájme nemá žiadne pozemky od SPF. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žalobu o určenie platnosti nájomnej zmluvy č. P42135/05 uzatvorenej dňa 15. 6. 2005 medzi Slovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľom a úpadcom Poľnohospodárskym družstvom Jasenie ako nájomcom. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že medzi úpadcom a žalovaným a bola v zmysle čl. 4 ods. 1 nájomnej zmluvy č. P42135/05 zo dňa 15. 6. 2005 uzavretá nájomná zmluva na dobu určitú od 1. 1. 2005 do 31. 10. 2010. Výzvu na vrátenie pozemkov v zmysle ust. § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. účinného do 31. 10. 2009 bolo podľa názoru súdu prvého stupňa zastať najneskôr do 31. 10. 2009. V danom prípade sa obnovenie nájomnej zmluvy riadi ust. § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. účinného do 31. 10. 2009, a preto sa súd prvého stupňa nestotožnil s argumentáciou žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v tom, že na danú situáciu je potrebné aplikovať ust. § 12 ods. 1 zák. č. 504/2002 Z. z. účinného od 1. 11. 2009. Súd prvého stupňa ustálil, že určovacou žalobou podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p. je predmetná žaloba, pričom podmienkou jej úspešnosti je preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení, ktorého sa žalobca vo svojej žalobe domáha. Podľa záveru súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi nebol spor o platnosti alebo neplatnosti nájomnej zmluvy. V prejednávanej veci bolo sporné, či došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy alebo nie, t. j. či nájomný vzťah na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 15. 6. 2005 trvá alebo nie. Samotný žalobca uviedol, že zámerom tejto žaloby bolo určenie, že účinky nájomnej zmluvy trvajú, tomuto záveru mal zodpovedať petit samotnej žaloby. Pokiaľ žalobca prezentoval svoj zámer speňažiť majetok úpadcu ako celok formou predaja podniku a keď pre takýto postup a vôbec pre hodnotu konkurznej podstaty úpadcu je určujúcou a zásadnou hodnota užívacích práv pozemkov, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným, žalobca neuviedol akým spôsobom chce naložiť s takýmito užívacími právami v rámci speňažovania podniku úpadcu. Podľa názoru súdu žalobca nezdôvodnil naliehavý právny záujem, a to aj s poukazom na obsah samotného petitu určovacej žaloby, a preto podanú žalobu zamietol. Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Z právnej úpravy citovaného ustanovenia vyplýva, že naliehavý právny záujem je nevyhnutným predpokladom úspešnosti žaloby. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázal naliehavý právny záujem na určení platnosti nájomnej zmluvy P42135/05 zo dňa 15. 6. 2005, ktorou žalovaný prenajal žalobcovi (úpadcovi) poľnohospodárske pozemky v správe a nakladaní fondu v okrese A. k. ú. Q., W., F. R., W. o celkovej výmere 379,9200 ha. Žalobca naliehavý právny záujem zdôvodnil tým, že ak by úpadca stratil práva plynúce z platného záväzkového nájomného vzťahu, táto skutočnosť by mohla zapríčiniť nepredajnosť podniku úpadcu. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v konaní neuviedol, akým spôsobom chce naložiť s týmito užívacími právami v rámci speňažovania podniku úpadcu a z toho dôvodu má odvolací súd za to, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení platnosti dotknutej nájomnej zmluvy. Ďalšími odvolacími dôvodmi sa odvolací súd nezaoberal z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na určení platnosti nájomnej zmluvy žalobcom. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval vzhľadom k tomu, že úspešný žalovaný i vedľajší účastník na strane žalovaného si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.