Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/27/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311208635 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6311208635.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci starostlivosti o maloleté deti G., S., nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, deti matky S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. pod S. XX, zastúpenej JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou so sídlom Brezno, ČSA 18 a otca S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. pod S. XXX, o zmene výchovného prostredia, na odvolanie účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 2P/82/2011-110, zo dňa 23.03.2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Brezno rozsudkom č.k. 2P/82/2011-100, zo dňa 23.03.2012 zamietol návrh matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti ako aj návrh na určenie striedavej starostlivosti, zmenil rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 2P/65/2010-175, zo dňa 21.07.2011 vo výroku o výživnom tak, že matke povinnosť prispievať na výživu maloletých detí k rukám otca neurčil, zmenil tento rozsudok taktiež vo výroku o úprave styku ako aj vo výroku o výchovnom opatrení a uložil maloletým deťom a ich rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne v trvaní 24 kalendárnych mesiacov. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na strane účastníkov a ani na strane maloletých detí nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by rozhodnutie súdu o zmene výchovného prostredia odôvodňovalo a zároveň súčasné zverenie maloletých detí do starostlivosti otca nemá na maloleté deti tak nepriaznivý vplyv, na základe ktorého by vyvstala potreba zmeny výchovného prostredia. Zvýraznil záver konštatovaný aj znalkyňou v rámci znaleckého dokazovania vykonaného v konaní sp. zn. 2P/65/2011, podľa ktorého deštruktívny spôsob komunikácie rodičov maloletých detí značne poškodzuje zdravý vývin maloletých detí. Pri maloletej S., napriek jej záujmu o zverenie do starostlivosti matky, o zmene výchovného prostredia nerozhodol, nakoľko prejavené potreby a túžby dieťaťa podľa názoru súdu sú dostatočne kompenzované rozšírením styku detí s matkou. Aj u maloletého S. konštatoval potrebu častejšieho stretávania sa s matkou. Návrh matky na určenie striedavej starostlivosti zamietol s konštatovaním, že rodičia maloletých, tým, že sa dohodli o styku s deťmi, potvrdili, že vzájomne rešpektujú, akceptujú spôsob výchovy detí tým-ktorým z rodičov. Vzhľadom na rozšírenú úpravu styku matky s maloletými deťmi zároveň matke neurčil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí. Styk matky s deťmi rozšíril s prihliadnutím na vyjadrenie maloletej, oboch rodičov a záverov poradenskej činnosti prostredníctvom psychologičky ÚPSVaR. Rodičom ako aj maloletým deťom uložil povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu za účelom zmiernenia vzájomných nepriateľských a deštruktívnych spôsobov, ktoré preukázateľne majú negatívny vplyv na zdravý vývoj detí. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie matka, otec ako aj kolízny opatrovník maloletých detí. Kolízny opatrovník napadol odvolaním rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. V odôvodnení odvolania poukázal na to, že matka maloletých detí nerešpektuje dosiaľ žiadny rozsudok vydaný okresným súdom a medzi rodičmi maloletých detí nie je možná žiadna reálna dohoda, ktorú by matka bola schopná a ochotná dodržiavať, a z toho dôvodu v konaní požadoval ustanoviť znalca z odboru psychológie a pedopsychológie. Aj napriek skutočnosti, že rodičia maloletých detí sa na pojednávaní dohodli na úprave styku, situácia v rodine sa po zrealizovaní styku v čase od 24.03.2012 do 25.03.2012 vyhrotila, matka odmietla vrátiť maloleté deti do domácnosti otca aj napriek právoplatnému rozsudku okresného súdu č.k. 2P/65/2010-175. Z tohto dôvodu otec maloletých detí podal návrh na výkon rozhodnutia. Kolízny opatrovník mal zato, že odvolaním napadnutý rozsudok nebude dodržiavaný a situácia v rodine sa bude stále viac vyostrovať pre opakujúce sa skratové konanie matky maloletých detí a neschopnosť rodičov detí komunikovať spoločne vo veciach týkajúcich sa výchovného prostredia detí. Táto skutočnosť nepriaznivo vplýva na zdravý duševný a psychický stav maloletých detí, ktoré sú manipulované matkou a dlhodobo traumatizované situáciou medzi rodičmi. Kolízny opatrovník trvá na nariadení znaleckého dokazovania, pričom obaja rodičia budú povinní podrobiť sa znaleckému dokazovaniu znalca z oblasti psychiatrie. Zároveň poukázal na návrh nariadiť výchovné opatrenie, ktorým by súd dočasne odňal maloleté deti z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli a nariadil maloletým deťom pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky, najdlhšie na 6 mesiacov. Matka vo vyjadrení sa k odvolaniu podaného kolíznym opatrovníkom poukázala na to, že nie je pravdivé tvrdenie kolízneho opatrovníka, že nerešpektuje žiadne rozhodnutia. Zároveň namietala návrh, aby sa obaja rodičia podrobili psychiatrickému vyšetreniu, ktoré považuje za dehonestujúce. Rovnako namietla návrh na výchovné opatrenie, a to odňatie detí rodičom a nariadenie ich pobytu v ústave, čo by bolo v neprospech maloletých detí. V odvolaní sa voči rozsudku okresného súdu matka maloletých detí napadla rozsudok vo výrokoch, ktorým bol zamietnutý návrh na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, pričom zároveň žiadala uložiť povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletých detí, rovnako napadla výrok o úprave styku s tým, že styk otca s deťmi by sa realizoval na základe dohody. V odvolaní popísala priebeh a rozpad manželstva, situáciu, do ktorej sa dostala po rozvode. Ohľadne úpravy výchovného prostredia poukázala najmä na záujem maloletej S. na zverenie do osobnej starostlivosti matke, najmä vzhľadom na jej vek XX rokov a potrebu ženského vzoru pre ďalší vývoj. V. sa domáhala zverenia maloletého Mateja do svojej osobnej starostlivosti, vzhľadom na skutočnosť, že aj syn potrebuje starostlivosť a láskavosť matky, nakoľko ide o citlivé dieťa. Má zato, že pre všestranný rozvoj maloletých detí, ich pocitu istoty je plne vyhovujúci stav, keď budú zverené do jej starostlivosti, nakoľko prvoradý je vždy záujem detí. Otec maloletých detí odvolaním napadol rozsudok okresného súdu vo výrokoch o výživnom a úprave styku matky s deťmi. Neuloženie povinnosti matke prispievať na výživu maloletých detí aspoň minimálnym výživným považoval za rozhodnutie odporujúce Zákonu o rodine. Ohľadne styku uviedol, že síce matka maloletých detí sa zaviazala, že bude rešpektovať rozhodnutie, opak je pravdou. V realizovanom styku dňa 24.03.2012 matka maloleté deti odmietla odovzdať otcovi, odvtedy sa deti nachádzajú v domácnosti matky. Matka nerešpektuje právoplatné rozhodnutie ohľadne úpravy styku. Na jednej strane žiada, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti, avšak na druhej strane nie je schopná sa o ne postarať najmä po finančnej stránke. Podľa jeho názoru v popredí záujmu matky sú skôr peniaze ako maloleté deti. S rozšírením styku matky s deťmi nesúhlasil aj s poukazom na to, že takýto široko upravený styk sa javí ako striedavá starostlivosť, ktorá však v predchádzajúcom konaní sp. zn. 2P/65/2010 nebola znalkyňou doporučená. Kolízny opatrovník aj vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na vyhrotenú situáciu v rodine, kedy matka po zrealizovanom styku odmietal vrátiť deti do osobnej starostlivosti otca a z tohto dôvodu opätovne navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods.2 písm.a/ O.s.p., pričom nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil podľa § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods.2 O.s.p.. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 2P/65/2010-175, zo dňa 21.07.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.09.2011, boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť prispievať na ich výživu výživným v rozsahu minimálneho výživného. Zároveň bol upravený styk matky s maloletými deťmi. Z priebehu konania sp. zn. 2P/82/2011 jasne vyplýva, že od poslednej úpravy práv a povinností k maloletým deťom došlo k zmene pomerov na strane rodičov. Pri zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca bolo prihliadnuté najmä na materiálne a sociálne predpoklady pre riadnu výchovu maloletých detí, pričom lepšie predpoklady boli na strane otca. Už v tom čase súd zvažoval nariadenie ústavnej výchovy, avšak dospel k záveru, že ešte pred prípadným nariadením je potrebné využiť všetky možnosti ako ústavnú starostlivosť nad maloletými deťmi odvrátiť. Problémom v určení výchovného prostredia boli vždy konfliktné situácie, ku ktorým dochádzalo medzi rodičmi navzájom a ktoré mali negatívny dopad na maloleté deti. V rozhodnutí zo dňa 23.03.2012, č.k. 2P/82/2011-110 okresný súd zamietol návrh matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti ako aj návrh na určenie striedavej starostlivosti. V tomto rozsahu je záver okresného súdu predčasný a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností musí vždy prihliadnuť na záujem maloletých detí, a to najmä na ich citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a pod.. To znamená, že súd vždy musí dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa, na jeho citové väzby k tomu-ktorému rodičovi, súrodencom. Súd samozrejme musí zohľadniť aj materiálne a sociálne pomery, a to najmä bytové pomery, zamestnanie, pracovný čas, ale aj zdravotný stav, charakterové a morálne vlastnosti rodiča, ktorému zveruje deti do osobnej starostlivosti tak, aby bola zabezpečená ich riadna výchova. Rovnako musí zobrať do úvahy vek a zdravotný stav detí, ich dochádzku do školy, denný režim a pod.. Je potrebné, aby súd prihliadol aj na názor maloletého dieťaťa, ktoré je už schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor. Pri posudzovaní názoru maloletého dieťaťa je dôležité, aby súd zvážil aj samotnú motiváciu, ktorá dieťa k vysloveniu konkrétneho názoru viedla. Aj keď súd zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov, ani takáto úprava nesmie zabrániť druhému z rodičov, aby stratil akýkoľvek kontakt a dosah na výchovné pôsobenie na dieťa a rovnako, aby dieťa neprimerane silne nepociťovalo absenciu druhého rodiča. Okresný súd pri zvažovaní výchovného prostredia maloletých detí nezobral do úvahy všetky uvedené skutočnosti, nevyhodnotil porovnaním vhodnosť výchovného prostredia na strane matky a otca, neprihliadol a nevyhodnotil ani postoj maloletej S., ktorá dovŕšila 14 rokov, a ktorá vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť už dostatočne vie samostatne vyjadriť svoj názor. Maloletá S. prejavila záujem zostať pri matke, byť zverená do jej osobnej starostlivosti, pričom súd na tento jej názor neprihliadol a ani nevyhodnotil motiváciu, ktorá maloleté dieťa viedla k vyjadreniu tohto názoru. Rovnako súd nevyhodnotil ani vzájomné väzby medzi súrodencami. Aj keď súdy zásadne zverujú súrodencov do osobnej starostlivosti spoločne jednému z rodičov, táto zásada sa nemusí uplatňovať vždy mechanicky. Niekedy, aj keď výnimočne, je oddelená výchova vhodnejším opatrením pre maloleté deti, najmä s ohľadom na citové väzby k tomu z rodičov, s ktorým už dieťa si vytvorilo pevnejší vzťah, ale samozrejme s prihliadnutím najmä na vzťah súrodenecký. Napriek tomu, že maloleté deti zostali zverené do osobnej starostlivosti otca, súd neurčil matke povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, pričom to odôvodnil poukazom na širokú úpravu styku matky s deťmi. Úprava styku rodiča s deťmi nenahrádza striedavú starostlivosť. Pokiaľ sú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, predpokladá sa, že tento rodič sa o deti osobne stará, a to nielen v rozsahu zabezpečenia trvalého bývania, zdravotnej starostlivosti, kontroly školskej dochádzky, bežného stravovania, ošatenia a pod., ale aj v rozsahu jeho prípadného zastupovania, spravovania majetku. Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti preto súd musí prihliadnuť aj na ustanovenie § 62 ods.4 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Následne v súlade s § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Len výnimočne má súd možnosť neurčiť vyživovaciu povinnosť, čo je však potrebné náležite odôvodniť a čo prichádza do úvahy najmä v prípadoch spochybnenia samotného rodičovstva. Zákon s neurčením výživného počíta výslovne len v prípadoch zverenia maloletých detí do striedavej starostlivosti, ako to vyplýva z § 62 ods. 6 Zákona o rodine. Dokonca aj v tomto prípade súd pri určení výživného môže prihliadnuť na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča. Okresný súd napriek tomu, že zamietol návrh na určenie striedavej starostlivosti, s rozpore s týmto ustanovením upravil styk matky s deťmi rozsiahlym spôsobom a povinnosť prispievať na výživu maloletých detí jej neurčil. Z tohto hľadiska rozhodnutie súdu je nepresvedčivé, a preto aj v tejto časti musel byť rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Kolízny opatrovník maloletých detí podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu aj vo výroku o uložení výchovného opatrenia, nakoľko situácia v rodine nepriaznivo vplýva na zdravý duševný a psychický stav maloletých detí. Maloleté deti sú manipulované matkou, dlhodobo traumatizované situáciou medzi rodičmi. Udalosti, ktoré sa v rodine pravidelne opakujú vnímajú veľmi negatívne, čo nie je v ich záujme. Z tohto dôvodu zároveň kolízny opatrovník navrhuje nariadiť výchovné opatrenie, ktoré omnoho vážnejšie zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností, nakoľko doterajšie výchovné opatrenia neviedli k náprave. Navrhuje dočasné odňatie maloletých detí z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli a nariadenie maloletým deťom pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky, najdlhšie na 6 mesiacov podľa § 37 ods. 3 písm.a/ Zákona o rodine. Úlohou okresného súdu preto v ďalšom konaní bude zvážiť nariadenie nového znaleckého dokazovania ohľadne zistenia vhodnosti výchovného prostredia pre výchovu maloletých detí u toho-ktorého rodiča, ako aj zvážiť závažnejšiu formu výchovného opatrenia, pokiaľ doterajšie výchovné opatrenia neviedli k náprave, najmä s prihliadnutím na porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností alebo zneužívanie ich práv. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.