Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/186/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312200028 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6312200028.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. Lexpert s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX A. U., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 930,60 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad so sídlom Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica pod sp. zn. EX 13/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 3Er/19/2012-15 zo dňa 18. januára 2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 3Er/19/2012-15 zo dňa 18. januára 2012 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 3Er/19/2012-15 zo dňa 18. januára 2012 zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Eleonóry Noskovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. IIC1110038 zo dňa 07. októbra 2011 bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 16. júna 2008 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Podľa exekučného súdu zo samotnej zmluvy a jej všeobecných podmienok na poskytnutie úveru vyplýva, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť obsah tejto zmluvy, ktorý bol už vopred pripravený na predtlačenom formulári, nakoľko sa takéto zmluvy pripravovali pre viaceré prípady a pre veľký počet spotrebiteľov. Súčasťou všeobecných podmienok v čl. 10.2 je Rozhodcovská doložka, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že vzniknuté spory z tejto zmluvy, pokiaľ je žalobcom právny predchodca oprávneného, predloží spor na riešenie pred rozhodcovský súd. Ak povinný najneskôr pri uzavretí úveru nedoručí právnemu predchodcovi oprávneného písomný nesúhlas s rozhodcovskou doložkou, má sa za to, že ju prijal. Exekučný súd považoval túto rozhodcovskú doložku za jednostranné a nekalé zmluvné dojednanie, pretože subjektom, ktorý definuje kto je rozhodcom, v tomto prípade je veriteľ, čiže právny predchodca oprávneného, pretože on zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve bez akejkoľvek možnosti voľby, čo exekučný súd považoval za absolútne neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z tohto dôvodu je podľa exekučného súdu táto rozhodcovská doložka neplatná a nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Táto doložka ani nie je uzavretá v písomnej forme tak, ako to vyžaduje zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd ďalej konštatoval, že ak si rozhodcovský súd svoju právomoc odvodil z takto uzavretej rozhodcovskej doložky a následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za exekučný titul, a preto exekučný súd návrh súdnej exekútorky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že exekučný súd nebol oprávnený pri rozhodovaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy - právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom. Ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu vo veci samej, na ktoré exekučný súd nemá zákonné oprávnenie. Exekučný súd svojím postupom neopodstatnene nahrádza aktivitu , ktorá mala vychádzať zo strany povinného. Exekučný súd prekročil svoje zákonné oprávnenie, keď skúmal platnosť rozhodcovskej doložky, pričom konal ako súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD. Podľa oprávneného nesprávnym výkladom ustanovení Exekučného poriadku exekučný súd porušil právo oprávneného na súdnu ochranu, ktorého integrálnou súčasťou je v zmysle konštantnej judikatúry ÚS SR aj právo na nútený výkon súdnych rozhodnutí a ostatných zákonom ustanovených exekučných titulov. Ako ďalší dôvod odvolania uviedol, že exekučný súd nesprávne právne posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd aplikoval právny predpis, ktorý nesprávne vyložil. Rozhodcovská doložka uvedená v bode 10.2 Všeobecných obchodných podmienok pre úver platných v čase uzatvorenia Zmluvy pod písm. b/ nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinnému bolo v rozhodcovskej doložke priznané právo predložiť spor na prerokovanie a rozhodovanie rozhodcovskému súdu. Takisto ho mohol predložiť na rozhodnutie všeobecnému súdu. Nebola teda naplnená skutková podstata neprijateľnej podmienky uvedená v § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Takisto je nesprávny záver exekučného súdu o tom, že povinný pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach, a teda aj rozhodcovskej doložke s právnym predchodcom oprávneného a mohol celú zmluvu len prijať alebo odmietnuť. Zmluva o úvere obsahuje priamo odkaz na rozhodcovskú doložku uvedenú vo všeobecných obchodných podmienkach a pri uzatváraní zmluvy o úvere mal povinný možnosť sa s obsahom týchto podmienok oboznámiť a pri podpise zmluvy o úvere vyhlásil, že sa s nimi aj oboznámil. Podľa čl. 10.2.3 všeobecných obchodných podmienok mal povinný možnosť vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a v takom prípade by nebol rozhodcovskou doložku viazaný. Povinný však takýto nesúhlas nevyjadril. Ďalej odvolateľ vyčítal exekučnému súdu, že sa nezaoberal § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý ukladal bankám povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Oprávnený zároveň poukázal na pasivitu povinného pred začatím rozhodcovského konania ako aj v rámci rozhodcovského konania. Poukázal tiež na to, že právny predchodca oprávneného bol bankou, ktorá je pod stálym dohľadom Národnej banky Slovenska. Ďalej videl nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia v tom, že skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia ako keby smerovali k záveru, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách je potrebné paušálne považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. Ďalej odvolateľ argumentoval tým, že exekučný súd by mal ku každej veci pristupovať individuálne, pričom ochranu je povinný poskytnúť nielen spotrebiteľovi, ale aj oprávnenému. Oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky riadne a včas a tento si nesplnil povinnosti zo Zmluvy o úvere a počas celého procesu vymáhania a rozhodcovského konania nemal snahu uzatvoriť dohodu a vec vyriešiť zmierom. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že vydá poverenie, alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdna exekútorka požiadala o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku rozhodcov JUDr. Marcela Hudáka, JUDr. Jána Huňadyho a Mgr. Michaely Heldovej ako rozhodcov Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 930,60 Eur s príslušenstvom. Rozsudok bol vydaný pod sp. zn. IIC1110038 zo dňa 07. októbra 2011, pričom mal vyznačenú právoplatnosť 02. novembra 2011 a vykonateľnosť 06. novembra 2011. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovská doložka bola dohodnutá medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s., Bratislava) a povinným v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17. júna 2008. Podľa predmetnej Zmluvy o úvere bod 3.7 sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3 týchto obchodných podmienok ak klient najneskôr pri uzatvorení Bankového obchodu alebo Zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Podľa bodu 2 definície pojmov, rozhodcovský súd znamená Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, IČO: 35862882. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či predložený exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Exekučný súd považoval predmetnú rozhodcovskú doložku za jednostranné a nekalé zmluvné dojednanie, pretože subjektom, ktorý definuje kto je rozhodcom, v tomto prípade je veriteľ, čiže právny predchodca oprávneného, pretože on zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve bez akejkoľvek možnosti voľby, čo exekučný súd považoval za absolútne neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník v tomto ustanovení neobsahuje zákaz riešenia sporov v spotrebiteľských vzťahoch v rozhodcovskom konaní, ale len takého ustanovenia dohodnutého v rámci rozhodcovskej zmluvy, ktoré bráni spotrebiteľovi, aby svoje práva uplatňoval na všeobecnom súde. To znamená, že zakázané sú také ustanovenia v rozhodcovskej zmluve, ktoré nútia spotrebiteľa, aby svoje aktívne spory viedol výlučne pred rozhodcom. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka je jednostranné a nekalé zmluvné dojednanie, a preto je absolútne neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odvolanie v časti, v ktorej odvolateľ namietal nesprávnosť právneho posúdenia, keď rozhodcovská doložka bola posúdená ako neplatný právny úkon v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, bolo dôvodné. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o ďalší uplatnený dôvod odvolania, a to, že exekučný súd nesprávne vec posúdil, keď rozhodcovskú doložku považoval za spotrebiteľovi vnútenú, je správny. Exekučný súd svoje závery nezaložil na celom obsahu predmetnej Zmluvy o úvere. Z bodu 10.2.3 je nepochybné, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo dané na výber, či uzatvorí Zmluvu o úvere s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. Skutkové závery exekučného súdu, že v tomto prípade bola rozhodcovská zmluva vo forme doložky dojednaná tak, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť obsah tejto zmluvy, ktorý bol už vopred pripravený na predtlačenom formulári, nevyplývajú z obsahu Všeobecných obchodných podmienok. Povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania zmlúv banke ukladal vtedy platný zákon o bankách č. 483/2001 Z.z., neznamená, že banka bola povinná túto rozhodcovskú doložku klientovi vnútiť a banka to ani neurobila, nakoľko klientovi dala možnosť vyjadriť s touto rozhodcovskou doložkou nesúhlas bez toho, aby to malo nejaký vplyv na uzatvorenie Zmluvy o úvere. Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd nevychádzal z konkrétnych okolností tohto prípadu a vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd preto prvostupňové rozhodnutie v súlade s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.