Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/63/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312200965 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6312200965.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v právnej veci navrhovateľa P. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. A. H. XX proti odporcovi Q. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. - P., P. XXXX/X, zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Stahovcovou, so sídlom Advokátskej kancelárie Brezno, ČSA 18, o návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/67/2012-42 zo dňa 26. 06. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v časti výroku I. o povinnosti otca platiť na maloletého P. A., nar. XX.XX.XXXX zvýšené výživné 130,- Eur mesačne za obdobie od 03.02.2012 do 02.09.2012 vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky maloletého p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu v časti výroku I. o povinnosti otca platiť na maloletého P. A., nar. XX.XX.XXXX zvýšené výživné 130,- Eur mesačne m e n í tak, že za obdobie s účinnosťou od 03.09.2012 je otec povinný platiť zvýšené výživné 130,- Eur vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu k rukám navrhovateľa. Rozsudok okresného súdu vo výroku II. p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 36,51 Eur na sumu 130 Eur s účinnosťou od 03.02.2012; zmenil tým rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 8P/398/05-102 zo dňa 05.10.2006 vo výroku o výživnom, zameškané výživné za obdobie od 03.02.2012 do 26.06.2012 vo výške 354,51 Eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky maloletého do 02.09.2012 a v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti u maloletého dieťaťa na sumu 150 Eur mesačne. Súd zisťoval zmenu pomerov oproti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/398/05-102 zo dňa 05.10.2006, keď zistil, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorý je starší cca 5,5 roka, končí 2. ročník strednej školy, úmerne tomu sa zvýšili výdavky na jeho výživu, výchovu, všestranný rozvoj a starostlivosť o zdravie. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, ubudla mu vyživovacia povinnosť k staršiemu synovi Q., predtým bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným zárobkom 207,43 Eur, v súčasnosti dosahuje hrubý mesačný príjem 1.468,27 Eur, v roku 2009 kúpil byt za 25.000,- Eur, ktoré si požičal, neskôr tento byt predal za 20.000,- Eur, teda so stratou 5.000,- Eur. Matka maloletého tak ako pri poslednej úprave výživného aj teraz je nezamestnaná, zarába si iba brigádnicky, predtým 132,82 Eur mesačne, v súčasnosti 72,88 Eur mesačne, ubudla jej vyživovacia povinnosť k staršiemu synovi Q. a naďalej má vyživovaciu povinnosť k maloletému Y. O., s ktorého otcom je rozvedená. Na základe zistených skutočnosti v súlade so zákonnými ustanoveniam §§ 26, 62 ods. 1, 2, 4, 5, 75 ods. 1, 76 ods. 1, 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o rodine“), súd návrhu matky sčasti vyhovel a výživné na maloletého zvýšil odo dňa podania návrhu na súd (03.02.2012) na 130,- Eur mesačne, ktoré zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, ako aj možnostiam, schopnostiam jeho otca s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a osobnú starostlivosť matky o maloletého, pričom pri posudzovaní možností a schopností otca maloletého v súlade s § 75 ods. l veta druhá zákona o rodine súd nebral do úvahy to, že pri predaji bytu sa dostal do straty, čím na seba zobral majetkové riziko. Odo dňa vyhlásenia rozsudku (26.06.2012) mal po zvýšení výživného otec na maloletého zaplatiť 632,66 Eur (alikvotná časť za február 112,66 Eur + 4 mesiace x 130,- Eur), na výživu prispel len sumou 278,15 Eur, rozdiel vo výške 354,51 Eur predstavuje dlh na zročnom výživnom, ktorý súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 02.09.2012, kedy maloletý dovŕši plnoletosť. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal otec (odporca) prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, tiež s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f/, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie podáva voči výroku I. a výroku II. rozsudku okresného súdu. Pokiaľ súd pri určení výšky výživného bral do úvahy posledné dosiahnuté zárobky zo živnosti otca a to za posledné dva mesiace vyfakturované práce zvárača za mesiac február a marec 2012, je toho názoru, že je taká aj súdna prax, že sa majú zisťovať pravidelné aj nepravidelné príjmy, ktoré sa spriemerujú na účely ustálenia východiskovej sumy príjmu pre určovanie rozsahu výživného. Nemožno preto vychádzať z posledného dosiahnutého zárobku, ale spravidla sa zisťujú príjmové pomery za obdobie predchádzajúcich šesť až dvanásť mesiacov. Otec mal uzatvorenú zmluvu od 01. 02. 2012 odberateľom Brezno Industri, s. r. o. na dodávku zváračských prác, ktoré vykonáva ako živnostník. Súd mal k dispozícii len dve faktúry a z týchto faktúr stanovil výšku výživného do budúcna pre maloletého. Podľa názoru otca nepostupoval správne pri stanovení výšky výživného, keď za príjem otca bral len tieto dve faktúry, ktoré ako živnostník vyfakturoval odberateľovi a tieto dve faktúry súd spriemernil. Pokiaľ otec predložil súdu svoje príjmy zo živnosti za posledných 12 mesiacov podľa daňového priznania za rok 2011, bol celý rok jeho príjem vo výške 4.807 Eur a daňový základ 4.385 Eur. V súčasnosti podľa vyššie uvedenej dohody má dohodnutú cenu predmetu zmluvy 5,50 Eur za hodinu s tým, že odberateľ môže v týždňovej lehote kedykoľvek túto zmluvu vypovedať. Otec na pojednávaní poukázal, že sa jednalo o faktúry o takej výške z dôvodu, že bol dlhú dobu nezamestnaný, prípadne mal veľmi nízky príjem a musel si požičiavať peniaze od rodičov. Tieto dlhy sa snaží vrátiť, a preto mal nadpočet hodín, čo odberateľ toleroval. Zo zdravotného hľadiska nebude môcť takto pokračovať, keďže pri zváraní dochádza k častým ochoreniam dýchacích ciest, na čo bol upozornený už ošetrujúcim lekárom. Matka maloletého je s možnosťami otca uzrozumená, preto súhlasila, aby otec maloletého platil na jeho výživu 100 Eur mesačne. Túto dohodu rodičov aj v záverečnej reči žiadal schváliť kolízny opatrovník. Navrhuje, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zmení výrok II. a výrok III. tak, že otec maloletého je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 100 Eur mesačne od 03. 02. 2012. Zameškané výživné vo výške 221,85 Eur splatí k rukám matky maloletého do 02. 09. 2012. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že od poslednej úpravy práv a povinností sa podstatne zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa, preto navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť a odvolanie otca zamietnuť ako neodôvodnené. K odvolaniu otca zaslala vyjadrenie aj matka, ktorá poukázala, že od posledného rozhodnutia sp. zn. 1C/207/97 otec prispieval výživným na syna 36,51 Eur mesačne, okrem výživného syna nekontaktoval, ani nekontaktuje na jeho narodeniny, meniny, vianočné sviatky a vôbec vo všedné dni. Stretnú sa náhodou u rodičov otca maloletého, ktorých syn často navštevuje. Syn dovŕšil 02. 09. 2012 18. rokov, má za to, že výška výživného určená súdom. 130 Eur mesačne je primeraná možnostiam otca a taktiež potrebám syna. Navrhuje nasledovné rozhodnutie: „Otec maloletého je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 130 Eur mesačne od 03. 02. 2012. Zameškané výživné vo výške 336,98 Eur otec splatí do 02. 09. 2012.“ Na výzvu krajského súdu zaslal vyjadrenie už dospelý P. A., ktorý uviedol, že sa pripája k návrhu matky, aby bolo výživné zvýšené na sumu 130 Eur mesačne od 03. 02. 2012, je toho názoru, že príjem jeho otca je dostatočný na to, aby výživné bolo v takej výške. Poukázal na to, že denne dochádza z miesta bydliska do školy 26 km, má náklady na cestovné 30 Eur mesačne, pri nástupe do nového školského roku jeho matka zakúpila školské potreby ako i oblečenie, za čo zaplatila 100 Eur. V škole si musel kúpiť knihu na nemecký jazyk v sume 16 Eur, 5 Eur na predmet hospodárstvo a korešpondencia, 1 Eur na dane a 5 Eur do triedneho fondu. Za obedy mu matka platí 30 Eur mesačne, okrem toho má náklady na desiatu a vreckové. Jeho matka robí na dohodu, kde má zárobok 70 Eur mesačne. Poukázal na to, že žijú so starým otcom, ktorý je na dôchodku a prispieva im na stravu. Navrhuje, aby odvolací súd vydal rozhodnutie tak, že otec je povinný prispievať na jeho výživu sumou 130 Eur mesačne a doplatí zameškané výživné. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj O.s.p.) prejednal odvolanie otca v rozsahu danom § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Brezno č. k. 8P/67/2012 a vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je návrh matky podaný v čase maloletosti 17-ročného P. A., nar. XX. XX. XXXX, ktorý počas konania po podaní odvolania dosiahol plnoletosť a v čase maloletosti bol zverený do osobnej starostlivosti matky, pretože rodičia maloletého sú rozvedení, nežijú spolu v spoločnej domácnosti, pričom rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 8P/398/05-102 zo dňa 05.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.11.2006, bol otec zaviazaný platiť na maloletého P. výživné v sume 36,51 eur (1.100,- Sk). Maloletý P. v čase odvolacieho konania dovŕšil plnoletosť dňa E. od ktorého momentu vystupuje v konaní ako účastník konania (ďalej aj "navrhovateľ") bez povinnosti matky ako zákonného zástupcu do jeho plnoletosti ho v konaní zastupovať, k podanému návrhu matky na zvýšenie výživného na sumu 130 Eur mesačne od 03. 02. 2012 sa pripojil. V čase začatia konania na súde prvého stupňa P. A. bol v 2. ročníku strednej školy. Otec pracuje (je živnostník podnikateľ podľa § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v platnom znení), matka je nezamestnaná, zarába si iba brigádnicky, obom rodičom ubudla vyživovacia povinnosť k synovi Q., matka má naďalej vyživovaciu povinnosť k maloletému Y. O.. Okresný súd zisťoval zárobkové pomery rodičov, ich možnosti a schopnosti. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že otcom napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, pretože na zvýšenie výživného sú splnené podmienky vymedzené v ustanovení § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine, to znamená, že matka ako navrhovateľka v konaní v čase maloletosti P. A. preukázala, že došlo k takej zmene pomerov, ktorá v zmysle citovaného ustanovenia odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti otca (rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 8P/398/05-102 zo dňa 05.10.2006) v čase rozhodnutia prvostupňového súdu voči maloletému synovi P. (t.č. navrhovateľ). V konaní bolo preukázané, že za obdobie od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene oprávnených potrieb navrhovateľa, najmä v súvislosti s jeho fyzickým vekom (je starší o 6 rokov) a vývojom životných nákladov (§ 78 ods. 3 zákona o rodine, tzv. valorizačná klauzula), ktorá objektívna skutočnosť sama o sebe by mohla odôvodniť zmenu výšky výživného, tiež došlo zmene pomerov na strane rodičov, ktoré skutočnosti odôvodňovali zmenu citovaného rozhodnutia Okresného súdu v Brezne v rozsahu vyživovacej povinnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, majúce vplyv na určenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi. Všetky skutočnosti, ktoré v odvolaní zdôraznil (jeho finančná situácia, osobné pomery), boli známe súdu už v štádiu prvostupňového konania a podstatné je, že okresný súd tieto skutočnosti ako relevantné pri určení vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľovi aj zohľadnil. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku prvého stupňa, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom vrátane skutočností dôležitých pre určenie výšky výživného, dostatočne teda zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., s ktorými dôvodmi sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. K dôvodom otca uvádzaných v odvolaní odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ prvostupňový súd zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že primerané výživné pre navrhovateľa je 130,- Eur, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu tohto rozhodnutia podľa návrhu otca, resp. jeho zrušenie a vrátenie prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pretože takto určené výživné zodpovedá zistenému skutkovému stavu veci a zákonnej úprave (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine), ktorú prvostupňový súd správne na danú vec aplikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu tak ako to určil a odôvodnil prvostupňový súd, zodpovedá zákonnej úprave ohľadom posúdenia schopnosti, možnosti a majetkových pomerov otca, ktorú skutočnosť otec namietal. Odvolací súd zdôrazňuje, že obaja rodičia majú voči dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť a jej plnenie je prvoradou povinnosťou rodičov, ale rozhodujúcim zákonným kritériom na určenie výšky výživného sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery osobitne každého z rodičov v závislosti od odôvodnených potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená formou osobnej starostlivosti, príp. starostlivosti o domácnosť podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, formou poskytovania vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania a formou platenia výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.). Je faktom, že osobnú starostlivosť je ťažké objektívne mesačne finančne vyjadriť, to však ale neznamená, že súd nemá povinnosť posúdiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných oboch rodičov. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd na základe zákonných podmienok (§ 62 ods. 2 a 75 ods. l zákona o rodine) vychádzajúc aj z príjmov a výdajov povinnej osoby, čo však nie je obligatórne a rozhodujúce kritérium pre určenie výšky výživného, ktoré sa určuje komplexne v zmysle zákonných kritérií ustanovených § 75 ods. 1 zákona o rodine a nie podľa rozhodnutia povinnej osoby. V tomto smere nie je nesprávne rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorý nepochybil, keď vychádzal u otca ako povinnej osoby zo zisteného jeho hrubého priemerného mesačného príjmu vo výške 1.468,27 Eur podľa vystavených faktúr za mesiace február a marec 2012 (č. l. 34), čo je jeho aktuálny príjem, okrem ktorého sú u povinnej osoby rozhodujúce aj jeho celkové reálne schopnosti a možnosti, ktoré sa skúmajú z objektívneho hľadiska a komplexne vrátane celkových majetkových pomerov. V danom prípade majetkové pomery otca vrátane jeho majetkového statusu ako podnikateľa - živnostníka (základ dane za rok 2011 vo výške 4.385,- Eur, príjmy v roku 2012, vlastníctvo členského podielu k 3-izbovému bytu) neosvedčuje nízku životnú úroveň otca, na ujmu ktorého nemôže byť platenie zvýšeného výživného na navrhovateľa vo výške 130,- Eur. Pokiaľ otec namietal, že jeho zmluvný partner mu môže zmluvu vypovedať, na uvedenú budúcu skutočnosť, ktorá hypoteticky môže, ale aj nemusí nastať, súd nemôže prihliadať, keďže pri určení výživného prvostupňový súd vychádzal zo zistených pomerov a okolnosti existujúcich v čase rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O.s.p.) a nie je jeho povinnosťou prihliadať na predpokladané zmeny pomerov povinného rodiča v budúcnosti. Odvolací súd tiež v súvislosti s majetkovým statusom otca ako podnikateľa akcentuje, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná aj životná úroveň každého z rodičov, pretože platí zákonná premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča (§ 62 ods. 2, druhá veta Zákona o rodine). Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným kritériám vrátane § 62 ods. 5 Zákona o rodine a z neho vyplývajúce plynule zvyšovanie miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa, keďže výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Zhrnúc uvedené a vyhodnotiac dôvody odporcu odvolací súd nezistil dôvod na zmenu rozhodnutia napadnutého rozsudku podľa jeho návrhu, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na už vyššie uvádzanú skutočnosť, a to dosiahnutie plnoletosti P. A. v štádiu odvolacieho konania (XX.XX.XXXX), odvolací súd aktuálne potom len formálne zmenil rozsudok prvostupňového súdu v časti uloženej povinnosť otcovi (odporcovi) platiť výživné od 03.09.2012 k rukám navrhovateľa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v rámci odvolacieho konania si trovy odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil a v rámci konania na prvom stupni (v čase maloletosti navrhovateľa) žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu (§ 146 ods. l písm. a/ O.s.p.). Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.