Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/223/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312201230 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6312201230.1
Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom AK v Bratislave, Údernícka 5, proti odporkyni R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., X. U. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu OZ právna pomoc spotrebiteľom, IČO: 42 247 268, so sídlom v Košiciach, Sofijská 13, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, so sídlom AK v Košiciach, Stará Baštova 2, o zaplatenie 866,75 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Brezno zo dňa 410.08.2012, č.k. 5C/129/2012-43, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 118,16 eur p o t v r d z u j e.
Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 24,23 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr. Ladislavovi Miklušovi, advokátovi so sídlom v Košiciach, Stará Baštova č.2.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že :
I. Súd konanie v plnom rozsahu z a s t a v u j e .
II. Súd v r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 44,87 Eur, zaplatený kolkovými známkami, prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, ktorý ho vráti po doručení tohto rozhodnutia.
III. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 118,16 Eur na účet právneho zástupcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia 866,75 Eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.
Okresný súd Brezno vydal dňa 20.03.2012 platobný rozkaz sp.zn. 1Ro/70/2012, ktorým uložil odporkyni povinnosť do 15 dní zaplatiť navrhovateľovi 866,75 Eur s prísl., ako aj nahradiť mu trovy konania vo výške 51,50 Eur, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku k rukám navrhovateľa, a trovy právneho zastúpenia vo výške 141,80 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, alebo podať v uvedenej lehote odpor. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporkyni do vlastných rúk.
Uznesením Okresného súdu Brezno sp.zn. 1Ro/70/2012 zo dňa 11.06.2012 bol zrušený platobný rozkaz zo dňa 20.03.2012.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.07.2012 zobral navrhovateľ návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.
Okresný súd podľa § 96 ods.l O.s.p. konanie zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku a o trovách konania v súlade s ustanovením § 146 ods.2 prvej vety O.s.p..
Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ, a to proti výroku o trovách konania. Žiadal ho zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva a zároveň si uplatnil trovy v odvolacom konaní vo výške 19,12 eur.
Namietal priznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi ako zjavne neodôvodnené, ktoré má znaky arbitrárnosti. Dané trovy nepovažoval za účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva s poukazom na to, že cieľom OZ právna pomoc spotrebiteľom je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, a preto navrhovateľ nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník je združením žalovaný na ochranu spotrebiteľa a prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov.
Navrhovateľ zastáva názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadnuť a použiť ustanovenie § 150 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.
Zároveň poukázal na to, že rozhodnutie o náhrade za úkon právnej služby prevzatie a príprava právneho zastúpenia je nepreskúmateľné, pretože z rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa právny zástupca oboznámil so spisovým materiálom. Navyše, vyjadrenia právneho zástupcu v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach.
K odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník, ktorý v rozsiahlej argumentácii namietal nesprávnosť záverov vyjadrených navrhovateľom v odvolaní. Rozhodnutie považoval v plnom rozsahu sa správne, predovšetkým z dôvodov, že je absurdné, keď navrhovateľ vedľajšiemu účastníkovi vyčíta hromadný vstup do konania, keď je to práve navrhovateľ, čo si hromadne uplatňuje proti spotrebiteľom neprijateľné zmluvné podmienky z premlčaných nárokov. Vedľajší účastník vstupuje do konaní iba voči vytypovaným dodávateľom a na vybraných súdoch a len vo veciach, ktoré je schopné fyzicky zvládnuť. Preto tvrdenie navrhovateľa o tom, že vstupuje do tisícok konaní, je zavádzajúce a nepravdivé.
Zdôraznil, že konanie navrhovateľa je vyslovene nehospodárne a účelové. Navrhovateľ často potom ako sa dozvie, že do konania vstúpil vedľajší účastník, bez uvedenia dôvodu berie návrh späť uvedomujúc si, že jeho návrh je od počiatku nedôvodný. Súd následne navrhovateľovi vráti o 1 % krátený súdny poplatok, pričom 1 % nepokryje ani náklady súdu na poštovné, nehovoriac o ďalších nákladoch. Za každým doručením písomného podania treba vidieť aj prácu a čas sudcov a zamestnancov súdu, ktorú musia vynaložiť pre riadne ukončenie nezmyselného sporu, ale aj prácu aj čas, ktorý vynaložil právny zástupca na vyjadrenie sa k návrhu.
V danom prípade išlo o trovy právneho zastúpenia, ktoré bezprostredne súviseli s konaním. Vedľajší účastník svoje právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal pri prvom úkone, ktorý mu patril a v dôsledku ktorého pre ne úspech vo veci navrhovateľ zobral návrh späť.
Pokiaľ navrhovateľ argumentuje, že úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia nie je úkonom v konaní preukázaným, s týmto nesúhlasí, pretože tento úkon je mimoriadne dôležitým úkonom, kedy sa
advokátom zhodnocuje opodstatnenosť, účelnosť, stratégia a taktika právneho zastupovania a následne sa táto analýza konzultuje na prvej porade s klientom.
K aplikácii § 150 O.s.p. prvostupňovým súdom poukázal na to, že citované ustanovenie možno aplikovať vtedy, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi, avšak ak dospeje súd k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania úspešnému účastníkovi celkom alebo sčasti neprizná. Súdna prax zaujala názor, že musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený. Jedným z kritérií je posúdenie majetkových, sociálnych a osobných pomerov všetkých účastníkov konania ako aj okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku a postoj účastníkov v priebehu konania.
Situáciu navrhovateľa nie je potrebné zmierňovať použitím ustanovenia § 150 O.s.p., pretože oproti vedľajšiemu účastníkov sa nachádza v nepomerne výhodnejšom postavení. Navrhovateľ podľa jeho internetovej stránky (www.eos-ksi.sk <http://www.eos-ksi.sk>) je súčasťou nadnárodnej spoločnosti pôsobiacej v 21 krajinách, hospodársky výsledok spoločnosti pred zdanením dosiahol 60 miliónov eur, spoločnosť disponuje 210 zamestnancami a jeho hlavnou náplňou činností je vymáhanie pohľadávok.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania musí vziať na zreteľ aj to, že okrem toho, že návrh navrhovateľa je premlčaný, navrhovateľ si vo viacerých konania sústavne a vedome uplatňoval aj rôzne neprijateľné zmluvné podmienky, napr. vysokú sankciu za nesplnenie záväzku, úroky z omeškania podľa obchodného zákonníka.
Poukázal aj na to, že nie je možné zo strany súdu, vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, zmierňovať dôsledky špekulatívneho prístupu navrhovateľa, keď sám v nedobrej viere a vedome sa rozhodol vziať na seba riziko prípadného neúspechu v konaní podaním premlčaného nároku zneužívajúc stav nízkeho právneho vedomia priemerných spotrebiteľov a skúša, ktorý súd mu plnenie aj z neprijateľných zmluvných podmienok prizná.
Vedľajší účastník trovy konania nezavinil, žaloby podával navrhovateľ, vedľajší účastník len reagoval realizáciou svojho ústavného práva konať pred súdom na procesnú situáciu vyvolanú navrhovateľom. Pokiaľ navrhovateľ cielene a účelovo skúša proti veľkému počtu spotrebiteľov uplatniť si svoje premlčané nároky, ktoré sú navyše v rozpore s právom, pretože zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, nie je dôvod pri rozhodnutí o trovách konania navrhovateľa práve z dôvodov hodných osobitného zreteľa od trov konania odbremeniť.
Nie je spravodlivé požadovať v rámci princípu rovnosti zbraní, aby proti navrhovateľovi, zastúpenom silnou advokátskou kanceláriou, vystupoval vedľajší účastník bez právneho zastúpenia, najmä vzhľadom na početnosť sporov (desaťtisíce v celej SR), ktoré determinoval výhradne navrhovateľ.
Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ právo na právnu pomoc majú aj právnické osoby, zvlášť v prípade, ak vedľajší účastník je zložený výlučne z laikov v oblasti práva. Zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ (druhá komora) z 22.12.2010 vo veci DEB proti Spolková republika Nemecko C-279/09. Z neho vyplýva, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom.
Pretože vedľajšiemu účastníkovi vznikli v odvolacom konaní trovy konania, žiadal o ich priznanie vo výške 33,35 eur. v prípade, že by sa súd nestotožnil s touto argumentáciou, žiadal podľa § 109 ods.l písm.c/ O.s.p. prerušiť konanie a obrátiť sa na súdny dvor EÚ s prejudiciálnymi otázkami, ktoré uviedol.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods.l, 2 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 14 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods.l, 2 O.s.p. ako vecne správne.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd svoje rozhodnutie doručil účastníkom dňa 21.08.2012, Rozhodnutie, pokiaľ ide o výrok ohľadom zastavenia konania sa tak stalo právoplatným dňa 06.09.2012.
Z podania datovaného dňa 06.09.2012 JUDr. Andreom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci vyplýva, že oznamuje vstup vedľajšieho účastníka, združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká č. 16, Prešov do konania. Podaním žiadali o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami, ako aj to, že v prípade, ak v predmetnom konaní pred doručením tohto podania už vstúpil na podporu označeného účastníka iný vedľajší účastník, žiadali o doručenie jeho podania. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania.
Z podania je zrejmé, že toto bolo podané elektronicky s tým, že potvrdenka bola odoslaná dňa 13.09.2012 o 14.17.38 hod.. Spolu s týmto podaním bola pripojená aj príloha, všeobecná plná moc vedľajšieho účastníka pre advokáta JUDr. Andrea Cifru.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. platí, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Z citovaného ustanovenie je zrejmé, že vedľajší účastník môže podľa ods. 3 do konania vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.
V danom prípade vedľajší účastník mienil vstúpiť do konania z vlastného podnetu. Je však nepochybné, že do konania môže vstúpiť len vtedy, pokiaľ toto konanie prebieha, resp. nebolo ukončené.
V rozhodovanom prípade konanie skončilo jeho zastavením na základe napádaného uznesenia okresného súdu, pričom výrok, ktorým došlo k zastaveniu konania nadobudol právoplatnosť dňa 06.09.2012, teda ešte skôr, ako je vôbec datovaný prípis pre okresný súd, pričom z potvrdenky o prijatí vyplýva, že elektronická podateľňa prijala toto podanie s tým, že potvrdenka bola odoslaná dňa 13.09.2012, teda v čase, kedy konanie už bolo zastavené. Z tohto dôvodu vedľajší účastník združenie na ochranu občanov spotrebiteľa HOOS nemôže do konania vstúpiť, pretože takéto konanie už neprebieha.
Okrem toho je nepochybné, že príloha, všeobecná plná moc, nespĺňa náležitosti riadneho plnomocenstva, pretože nie je vlastnoručne podpísaná splnomocniteľom, pričom treba zdôrazniť, že advokát nemá vidimačnú schopnosť, to znamená, že nemá právo overiť podpis splnomocniteľa, a preto takáto všeobecná moc zaslaná formou elektronických prostriedkov so zaručeným elektronickým podpisom je vadná.
Na okraj odvolací súd poznamenáva, že na ochranu spotrebiteľa úplne postačuje, aby v konaní jeho záujmy hájil len jeden vedľajší účastník. Aj keď z ustanovenia § 93 O.s.p. nevyplýva, že by na strane niektorého účastníka mohlo vystupovať viac vedľajších účastníkov, vzhľadom na konkrétne okolnosti rozhodovaných sporov je zrejmé, že vstup ďalšieho vedľajšieho účastníka na strane odporcov sa javí byť účelným a zbytočným, ktorý už neslúži na ochranu práv spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, odvolací súd sa s rozhodnutím v celom rozsahu stotožňuje, pričom konštatuje, že argumentácia vedľajšieho účastníka uvedená vo vyjadrení k odvolaniu, je akceptovateľná a správna.
Odvolací súd poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom.
Teda tak ako navrhovateľ má právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých podmienok môže toto právo garantované ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje O.s.p..
V ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Z ustanovenia § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.
V zmysle ustanovenia § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
V zmysle § 25 ods.l O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.
Z citovaných ustanovení teda vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal.
Vedľajší účastník správne vo vyjadrení k odvolaniu argumentuje princípom tzv. „rovnosti zbraní“, pričom navrhovateľ využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné a mal by si ich vedľajší účastník hradiť zo svojho. Pre takýto záver nie je žiaden rozumný dôvod, keď tento názor je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami. Z argumentácie navrhovateľa možno nadobudnúť dojem, že navrhovateľ chce pre seba získať výhodnejšie postavenie v konaní, keď je zastúpený advokátom, pričom argumentuje tým, že vedľajší účastník je združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľov a len združenie má právo v konaní tohto spotrebiteľa zastupovať. Odvolací súd však zdôrazňuje, že v danom prípade treba rozlišovať vzťah medzi navrhovateľom a odporcami a vzťah vedľajšieho účastníka k odporcom ako aj k jeho právu nechať sa zastúpiť v konaní advokátom. Zároveň treba poukázať aj na novelizované znenie ustanovenia § 137 O.s.p., keď O.s.p. pod trovy konania zahŕňa okrem iného aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.
Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie, a to rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22.12.2010 vo veci C-279/09, ktoré cituje vedľajší účastník vo svojom vyjadrení, pričom odvolací súd z daného rozhodnutia vychádza a akceptuje ho. Aj napriek danému rozhodnutiu odvolací súd však zdôrazňuje, že vnútroštátne predpisy dostatočne upravujú právo vedľajšieho účastníka na zastúpenie a žiadnym logickým dôvodom nemožno vyvodiť, prečo by takéto právo vedľajšiemu účastníkovi, ktoré má rovnaké postavenie ako iní účastníci konania, nemalo byť priznané. Z Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že takéto právo vedľajšieho účastníka by bolo vylúčené.
Pokiaľ navrhovateľ žiadal aplikovať ustanovenie § 150 ods.l O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
V zmysle § 150 ods.l O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Citované ustanovenie upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu.
Súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Už z citovaného ustanovenia je zrejmé, že musí ísť o výnimočný prípad, ktorý vyplýva z konkrétnych okolností prejednávanej veci, kedy súd musí prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, nielen toho účastníka, ktorého by zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá. Povinnosťou súdu je všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
Pokiaľ ide o majetkové, sociálne a iné pomery účastníkov, je nepochybné, že u navrhovateľa ide o subjekt podnikajúci v sfére vymáhania záväzkov, ktorý má k tomu rozsiahly aparát. Je súčasťou nadnárodnej spoločnosti, pričom jeho hlavnou náplňou činnosti je vymáhanie pohľadávok.
Niet žiaden dôvod preto, aby v danom prípade neúspech navrhovateľa v konaní, ktorého si musel byť navrhovateľ predom vedomý, znášal spotrebiteľ ako úspešná strana.
Taktiež odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné všimnúť si aj okolnosti, za ktorých došlo k uplatneniu nároku, resp. nárokov v podobe niekoľko tisíc žalôb na súdoch SR, a to aj napriek tomu, že si musí byť vedomý skutočnosti, že niektoré nároky sú premlčané. Práve z dôvodu činnosti vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane odporcu nedochádza k priznaniu premlčaných nárokov pre navrhovateľa. Účelnosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je nepochybne zrejmá a nie nevýznamná. Týmto spôsobom sa napĺňa politika EÚ vo vzťahu k spotrebiteľskému právu a vyvažuje sa tak rovnosť zbraní, kedy spotrebiteľské združenie vystupuje na strane tej slabšej strany, spotrebiteľa. Zároveň odvolací súd poukazuje na platnú judikatúru v danej oblasti, a to Z IV., strana 64, v zmysle ktorého jednoducho zistenie, že účastník mal úspech v konaní v dôsledku uplatnenia námietky premlčania, nie je dôvodom, aby súd bez ďalšieho nepriznal úspešnému účastníkovi náhradu trov konania.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods.l O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 O.s.p., keď v odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, preto mu priznal súd právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré spočívajú z trov právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa.
Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom v zmysle § 9 ods. 1 za základ sadzby tarifnej odmeny súd stanovil odmenu z hodnoty veci a druhu veci, ktorá bola predmetom odvolacieho konania. Odvolací súd prízvukuje, že predmetom odvolacieho konania nebola suma o zaplatenie 866,75 eur, ktorá predstavovala základ pre výpočet trov v prvostupňovom konaní, ale odvolací súd sa zaoberal len nárokom na náhradu trov a jeho výškou. Preto tarifná hodnota veci v odvolacom konaní predstavuje sumu 118,16 eur, z ktorej v súlade s § 10 ods.l citovanej vyhlášky patrí odmena za jeden úkon právnej služby 16,60 eur a v súlade s ustanovením § 16 ods. 3 patrí i režijný paušál vo výške 7,63 eur, spolu trovy odvolacieho konania predstavujú 24,23 eur.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.