Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/362/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312201832 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6312201832.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843 proti odporcom 1/ S. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., R. XXX; 2/ D. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., R. XXX; 3/ J. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., X. K. XX, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcov 1/, 2/, 3/ OZ Právna pomoc spotrebiteľom so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, zastúpený JUDr. Ladislav Mikluš, advokát, Stará Baštová 2, Košice a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 2.224,72 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka OZ Právna pomoc spotrebiteľom so sídlom Košice, Sofijská 13, proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 3C/58/2012-46 zo dňa 17. 07. 2012 takto r o z h o d o l : Výrok uznesenia okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e . Ostatné výroky uznesenia okresného súdu zostávajú n e d o t k n u t é . Návrh vedľajšieho účastníka OZ Právna pomoc spotrebiteľom na prerušenie konania z a m i e t a . Účastníkom a vedľajším účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením zrušil ním vydaný dňa 08. 03. 2012 platobný rozkaz spisová značka 1Ro/163/2012 pre nemožnosť jeho doručenia odporkyni 3/. Konanie vo veci v dôsledku späťvzatia návrhu zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Súd zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 126,37 Eur po krátení o 6,63 Eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. Občianske združenie OZ Právna pomoc spotrebiteľom prostredníctvom svojho advokáta odvolaním napadol výrok prvostupňového uznesenia, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania, hoci mu skutočne vznikli trovy právneho zastúpenia podaním vyjadrenia zo dňa 06. 06. 2012. V napadnutej časti uznesenie vychádza z nesprávnych skutkových zistení, z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľa súd mal na danú vec aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. a uložiť navrhovateľovi nahradiť trovy konania, lebo procesne zavinil zastavenie konania. Navrhovateľ, ktorý podal návrh na začatie konania ho bez vecného rozhodnutia súdom zobral späť bez udania dôvodu. Súd sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s otázkou, či vyjadrenie k žalobnému návrhu bolo spôsobilé pozitívne v prospech spotrebiteľa ovplyvniť rozhodnutie súdu. Vznesená námietka premlčania zo strany vedľajšieho účastníka do právoplatného skončenia konania znamená, že súd nebude môcť z tých istých skutkových okolností už nikdy žalovaný nárok navrhovateľovi priznať, preto sú tieto trovy konania z tohto hľadiska jednoznačne účelne vynaložené. Ako je odvolateľovi známe, navrhovateľ vo viacerých prípadoch súd žiadal, aby o rozhodnutí o trovách konania bolo aplikované ust. § 150 O. s. p., ktorá aplikácia na danú právnu vec je podľa odvolateľa nenáležitá. Skutočným dôvodom späťvzatia návrhu bol tlak argumentov a poznanie navrhovateľa, že v konaní má pred sebou nie neinformovaného spotrebiteľa, ale rovnocenného partnera. Úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady, ktorého náhradu si vedľajší účastník v prvostupňovom konaní uplatnil je mimoriadne dôležitým úkonom, kedy sa advokátom zhodnocuje opodstatnenosť, účelnosť, stratégia a taktika právneho zastupovania a následne sa táto analýza konzultuje na prvej porade s klientom. V danom prípade išlo o trovy právneho zastúpenia, ktoré bezprostredne súviseli s konaním a právny úkon vyjadrenie k žalobnému návrhu nepochybne takýmto úkonom je. Vedľajší účastník svoje právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal pri prvom úkone, ktorý mu patril a v dôsledku ktorého pre neúspech vo veci navrhovateľ berie späť návrh na začatie konania, resp. súd zamietne návrh na začatie konania, preto nie je tento úkon ani nadbytočným. Úkon nebol ani nadmerný, uplatnená hodnota trov konania je vypočítaná v súlade s vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov č. 655/2004 Z. z.. Vedľajšiemu účastníkovi bol poskytnutý priestor doručením žalobného návrhu, aby účinne uplatnil námietky a argumenty, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu, čo aj urobil. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka nebolo iba formálnym uplatnením jeho procesného práva bez náležitej starostlivosti a opodstatnenosti. Právny zástupca vedľajšieho účastníka podal vyjadrenie ku žalobnému návrhu až potom, čo sa dôkladne oboznámil s obsahom žalobného návrhu, jeho príloh, prípadne s vyjadrením žalovaného. V ďalšom texte odvolania vedľajší účastník zaujal stanovisko k otázke, či posúdenie premlčania je jednoduchým úkonom ako aj k otázke existencie odborného aparátu na právnu pomoc spotrebiteľom. Pri rozhodovaní o trovách konania podľa odvolateľa súd mal brať zreteľ nielen na to, že „žaloba“ navrhovateľa je premlčaná ale aj to, že navrhovateľ vo viacerých konaniach sústavne a vedome uplatňoval rôzne neprijateľné zmluvné podmienky. Nie je spravodlivé požadovať v rámci princípu rovnosti zbraní, aby proti navrhovateľovi zastúpenom silnou advokátskou kanceláriou vystupoval vedľajší účastník (laici) bez právneho zastúpenia najmä vzhľadom na početnosť sporov, na riadne chránenie práv a istú profesionálnu zručnosť, ktorú vedľajšiemu účastníkovi poskytol práve jeho právny zástupca. Vedľajší účastník má v občianskom súdnom konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník na strane, ktorého stojí. Umožniť na jednej strane občianskemu združeniu vstúpiť do konania ale nepriznať mu ak je v konaní úspešné a priori právo na náhradu nákladov s konaním, ktoré vynaložil je aj nesprávnym výkladom Článku 7 Smernice č. 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach. Vedľajší účastník navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 158,- Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša. Vedľajší účastník zároveň požadoval aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,- Eur. Pre prípad, že sa odvolací súd nestotožní s uvedenou argumentáciou vedľajší účastník navrhol, aby podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. prerušil konanie a obrátil sa na Súdny Dvor Európskej únie s týmito prejudiciálnymi otázkami: 1. Je v súlade s Článkom 7 Smernice zo dňa 05. 04. 1993 č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách taký výklad, podľa ktorého sa vedľajšiemu účastníkovi (Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov vo forme občianskeho združenia) nepriznajú a priori v súdnom konaní náklady, ktoré vynaložil v súvislosti so svojím právnym zastúpením pri ochrane práv spotrebiteľov proti osobe, ktorá si od spotrebiteľa masívne (v tisíckach konaní) uplatňovala neprijateľné zmluvné podmienky s odôvodnením, že to nebolo účelné a nutné, keď združenie na ochranu záujmov spotrebiteľov musí mať zo svojej podstaty odbornú spôsobilosť hájiť práva spotrebiteľov a súdy ex offo prihliadajú na neprijateľné zmluvné podmienky, ak združenie na ochranu záujmov spotrebiteľov nemalo a nemá medzi svojimi členmi - spotrebiteľmi osobu s právnickým vzdelaním, alebo právnymi znalosťami a nezamestnávalo a nezamestnáva také osoby, nakoľko to vnútroštátny predpis od neho nevyžaduje? 2. Znamená vnútroštátna možnosť pre súdy aj bez návrhu vyhlásiť neprijateľnú zmluvnú podmienku za neplatnú, dostatočnú záruku v tom, že spotrebiteľ nebude nikdy súdom zaviazaný na zaplatenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tejto súvislosti, či možno považovať činnosť združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov a jeho úkony, ktoré za neho robí jeho právny zástupca urobené v čase, keď ešte súd nevyhlásil neprijateľnú zmluvnú podmienku za neplatnú, a ktoré úkony smerujú v príslušnom konaní k tomu, aby spotrebiteľ nebol viazaný takouto zmluvnou podmienkou, a priori za nadbytočné a neúčelné? 3. Či pod právom na súdnu ochranu podľa Článku 47 v spojení s Článkom 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a pod právom na zabezpečenie hospodárskych záujmov spotrebiteľov a pod podporu Združení na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa Článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa rozumie aj právo na náhradu trov konania? Patrí medzi adekvátne a účinné prostriedky na ochranu spotrebiteľských práv podľa Článku 7 Smernice č. 93/13 EHS aj právo vyššie uvedeného združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov byť účastníkom súdneho konania, a ak áno, aj právo v prípade úspechu v súdnom konaní, uplatniť si od neúspešnej osoby, ktorá si uplatnila v súdnom konaní proti spotrebiteľom neprijateľné zmluvné podmienky, právo na náhradu nákladov svojho právneho zastúpenia, ak podľa občianskeho združenia nepriznanie mu náhrady takýchto nákladov a v tej súvislosti odčerpávanie jeho vynaložených finančných prostriedkov ho odradzuje od ďalšieho aktívneho konania na ochranu práv spotrebiteľov a možná hrozba nahradenia týchto nákladov dodávateľom, by dodávateľa mohla odradiť od uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok voči spotrebiteľom? 4. Či je porušené základné právo združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa Článku 47 v spojení s Článkom 38 ods. 1 Charty základných práv EÚ a Článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ak súd neprizná právo na náhradu trov konania združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov napriek jeho úspechu v súdnom konaní a nevyporiada sa s odlišnými rozhodnutiami v obdobných veciach, ktoré boli súdu predložené, a ktoré sú zjavne odlišne právne odôvodnené. Navrhovateľ sa stotožnil s rozhodnutím súdu, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, nakoľko v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. V danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Z aktívnej činnosti združenia je zrejmé, že disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou sa ako špecifickou zaoberá a je inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní. Ak združenie sa rozhodlo využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. Podľa navrhovateľa právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne. K návrhom na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ navrhovateľ zastáva názor, že v zmysle práva EÚ je z prejudiciálneho konania vylúčené vnútroštátne právo členských štátov, čiže Súdny dvor EÚ nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť, a to ani v prípade, ak by bolo v rozpore s právom EÚ, nakoľko preskúmaním vnútroštátneho práva by prekročil svoje právomoci. V zmysle uvedeného má navrhovateľ za to, že priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi je výlučne v kompetencii vnútroštátneho súdu, a preto návrh vedľajšieho účastníka je nedôvodný a účelový. Na základe uvedeného navrhovateľ požadoval rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách konania potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 63,93 Eur pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 54,77 Eur s DPH a režijného paušálu 9,16 Eur s DPH. Dňa 14. 09. 2012 Okresnému súdu Brezno došlo podanie JUDr. Andreja Cifru, advokáta, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A o oznámení vstupu vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 do konania v označenej právnej veci so žiadosťou o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami, v prípade, že ak už vstúpil do konania iný vedľajší účastník žiadal o doručenie jeho podania. Súčasne navrhol v súlade s § 151 ods. 1 O. s. p. priznať mu náhradu trov konania (bez vyčíslenia). Krajský súd ako súd odvolací vec v medziach daných odvolaním vedľajšieho účastníka podľa § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal, bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.. Právoplatnosť ostatných výrokov prvostupňového uznesenia zostáva nedotknutá, lebo vedľajší účastník podal odvolanie len proti výroku o trovách prvostupňového konania (§ 206 ods. 3 O. s. p.). Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 27. 02. 2012 bol podaný na Okresnom súde Brezno návrh navrhovateľa na začatie konania o zaplatenie 2.224,72 Eur s príslušenstvom. Okresný súd vo veci vydal dňa 08. 03. 2012 platobný rozkaz. Podaním, ktoré došlo Okresnému súdu Brezno dňa 03. 05. 2012 bol zahlásený vstup do konania na strane odporcov vedľajším účastníkom OZ Právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice s pripojeným splnomocnením pre advokáta JUDr. Ladislava Mikluša, Stará Baštová 2, Košice na zastupovanie v súdnom konaní datovanom dňa 26. 04. 2012. Okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa AK TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o. formou elektronického podania z 11. 05. 2012 oznámil vstup vedľajšieho účastníka do konania a v prílohe mu aj zaslal generalizovaný návrh na vstup. Zároveň vyzval účastníka, aby sa do 10 dní vyjadril, či v zmysle § 93 ods. 3 O. s. p. vznáša námietky voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Na výzvu súdu navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu reagoval podaním, ktoré došlo Okresnému súdu Brezno dňa 31. 05. 2012. Týmto podaním navrhovateľ návrh vzal v celom rozsahu späť s návrhom na zastavenie konania a žiadosťou o vrátenie súdneho poplatku. K vstupu vedľajšieho účastníka zaujal stanovisko, že v právnom zastúpení Združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu nevidí význam, lebo samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Z toho dôvodu spochybňuje aj nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom, lebo v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 O. s. p.. Okresný súd v dôsledku nemožnosti doručenia platobného rozkazu vydaného 08. 03. 2012 do vlastných rúk odporkyni 3/ platobný rozkaz uznesením č. k. 1Ro/163/2012-42 zo dňa 22. 05. 2012 zrušil. Následným - napadnutým uznesením zo dňa 17. 07. 2012 opätovne zrušil platobný rozkaz zo dňa 08. 03. 2012, konanie vo veci zastavil, vyslovil že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi. Predmetom preskúmavania odvolacím súdom bol len výrok prvostupňového uznesenia, ktorým bolo rozhodované o náhrade trov prvostupňového konania. Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Zavinenie toho, že konanie muselo byť zastavené, treba posudzovať výlučne len z procesného hľadiska. V spore účastníkov na strane odporcov vystupoval vedľajší účastník OZ Právna pomoc spotrebiteľom so sídlom Sofijská 13, Košice. V zásade platí, že vedľajší účastník v konaní vystupuje ako pomocník účastníka a jeho úkony, pokiaľ je aj účastník nečinný, sú účinné tak, ako keby ich vykonal samotný účastník. Ustanovenie § 93 ods. 3 O. s. p. upravuje len procesné postavenie vedľajšieho účastníka, pričom jeho dispozičné oprávnenia sú obmedzené, napr. nemôže vziať návrh späť, nemôže ho meniť, nemôže nárok uznať, vzdať sa ho, nemôže o ňom uzavrieť súdny zmier, odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu môže podať len za predpokladu, že je k jeho podaniu legitimovaný účastník na strane, ktorého vystupuje a odvolanie môže vziať späť, len ak ho podal samotný vedľajší účastník. Pretože vedľajší účastník v konaní má rovnaké práva a povinnosti ako samotný účastník konania, znamená to, že mu môže byť priznaná i náhrada trov v prípade úspechu a v opačnom prípade môže mu byť uložená povinnosť k náhrade trov v prospech úspešného účastníka konania. Článok 47 ods. 2 Ústavy SR zaručuje aj vedľajšiemu účastníkovi právo dať sa zastúpiť advokátom v súdnom konaní. V konkrétnej veci odporcovia 1/, 2/, 3/ boli nečinní, v konaní im žiadne trovy nevznikli. Pri posudzovaní nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov prvostupňového konania odvolací súd vychádzal zo zistenia, že v podaní, ktorým zahlásil vstup do konania, došlo Okresnému súdu Brezno dňa 03. 05. 2012, nárok na náhradu trov postupom podľa § 151 O. s. p. neuplatnil, požadoval len doručenie žalobného návrhu spolu s prílohami, ktorej žiadosti súd vyhovel. Po oznámení vstupu vedľajšieho účastníka do konania navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh podaním zo dňa 25. 05. 2012, ktoré došlo Okresnému súdu Brezno dňa 31. 05. 2012, vzal v celom rozsahu späť. Pokiaľ v odvolaní vedľajší účastník tvrdil, že mu vznikli trovy právneho zastúpenia podaním vyjadrenia až zo dňa 06. 06. 2012, odvolací súd ich nepovažoval za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania vzhľadom na časový odstup od späťvzatia návrhu. Z tohto dôvodu stratilo na význame aj zaoberať sa otázkou, či uvedené vyjadrenie bolo spôsobilé pozitívne v prospech spotrebiteľa ovplyvniť rozhodnutie súdu. Za takéhoto stavu veci neboli dané podmienky preto, aby o náhrade trov konania bolo rozhodované podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., a ani podľa ust. § 150 O. s. p.. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O. s. p., podľa § 150 O. s. p.. Odvolací súd použitie ust. § 150 O. s. p. odôvodňuje okolnosťami konkrétneho prípadu spočívajúcich v reakcii navrhovateľa na oznámenie, že do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcov, pričom získal poznatky z obdobných sporov, v ktorých vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania nároku. Navrhovateľ, aby tomu predišiel, po vydaní platobného rozkazu, ale ešte skôr ako došlo k jeho zrušeniu, návrh vzal v celom rozsahu späť. Zhodnotiac takýto stav veci ako aj skutočnosť, že predmetom preskúmavania odvolacieho súdu bolo len rozhodnutie o trovách konania, navrhovateľovi aj keď síce úspešnému účastníkovi v tomto štádiu konania, odvolací súd náhradu trov nepriznal. Odporcom 1/, 2/, 3/ náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, lebo nárok postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnili. Vedľajší účastník OZ Právna pomoc spotrebiteľom v odvolacom konaní nebol úspešný, nárok na náhradu trov mu nevznikol, preto mu náhrada nebola priznaná. Náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná ani ďalšiemu vedľajšiemu účastníkovi Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, lebo jeho vstup až v štádiu odvolacieho konania nebol účelný, a preto mu nebolo možné priznať náhradu trov konania. Návrhu vedľajšieho účastníka na prerušenie konania v dôsledku predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ odvolací nevyhovel, pretože posúdenie nároku na náhradu trov konania na základe zisteného skutkového stavu bolo plne v kompetencii odvolacieho súdu na základe vnútroštátnej úpravy. Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach prejednávaných v konaní vo veci samej, ani rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatnenie vnútroštátnych právnych predpisov. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.