Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoE/131/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6405201737 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6405201737.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom 814 99 Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Optima - GP, a.s., 968 01 Nová Baňa, Železničný rad 70, IČO: 31 630 693, na vymoženie pohľadávky vo výške 22.551,68 Eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Stanislav Polák, Exekútorský úrad Nitra, 949 01 Nitra, Moyzesova 5, pod spis. zn. EX/211/2005, o odvolaní oprávneného zo dňa 16. 4. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 11Er/360/2005-30 zo dňa 29. 2. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým bol oprávnený zaviazaný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 52,09 Eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, z r u š u j e a vec okresnému súdu vracia na ďalšie konanie Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súd nedotknuté. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vykonávanú pod sp. zn. EX/211/2005 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „EP“). Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 22.551,68 Eura s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu, právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom č.: 700-2610022904-GC04/2004 zo dňa 11. 11. 2004. Poverením č. 5613 017228 * zo dňa 10. 3. 2005 Okresný súd Žiar nad Hronom poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora. Súd následne z internetového výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica zistil, že povinný bol dňa 17. 12. 2011 vymazaný z obchodného registra z dôvodu jeho zrušenia bez likvidácie. Nakoľko došlo k zániku povinného bez prechodu jeho práv a povinností na iný subjekt súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnený je ich povinný uhradiť súdnemu exekútorovi v sume 52,09 Eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia s poukazom na ust. § 203 ods. 2 EP. Súd uviedol, že „súdny exekútor si uplatnil právo na zaplatenie odmeny za 5 hod. účelne vynaložených na exekúciu po 6,64 Eura, paušálnu odmenu za 2 úkony exekučnej činnosti po 3,32 Eura a právo na náhradu hotových výdavkov vo výške 3,58 Eura a všetko podľa § 14, 15 a 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 4. 2008 a DPH 20% 8,68 Eura, t.j. spolu 52,09 Eura.“ Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odvolaním napadol výrok, ktorým súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Uviedol, že ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekučné konania bolo zastavené, zastavenie zavinil oprávnený a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Oprávnený preukázateľne nezavinil zastavenie exekúcie, lebo povinný bol vymazaný z obchodného registra ku dňu 17. 12. 2011. V čase začatia exekučného konania nebolo začaté konkurzné konanie, takže oprávnený nemal dôvod predpokladať, že dôjde v roku 2011 k zániku povinného. V danej veci nemožno aplikovať ani ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, lebo exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd je povinný zvážiť, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Poukázal aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23. 11. 1983, v ktorom bolo zdôraznené, že riziká podstúpené v súvislosti s výkonom určitej profesie sú vyvážené výhodami súvisiacimi s touto profesiou. Namietal tiež, že uznesenie neobsahuje časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, špecifikáciu úkonov exekučnej činnosti, ani hotových výdavkov. Súd nemal priznať ani 20 % DPH za hotové výdavky. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia zmenil tak, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekučného konania nepriznáva. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podane nebolo. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (ods. 2). Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, pôvodný oprávnený (Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, pobočka Žiar nad Hronom, Sládkovičova 17, IČO: 30 807 484) sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 1. 2005 domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky v sume 679 392,- Sk (vtedy platnej meny) s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom č.: 700-2610022904-GC04/2004 zo dňa 11. 11. 2004. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 10. 3. 2005. Podaním datovaným 12. 9. 2008 súdny exekútor podal na exekučný súd návrh na pripustenie zmeny účastníka konania. Okresný súd Žiar nad Hronom č. k. 11Er/360/2005-26 zo dňa 1. 10. 2008 pripustil zmenu účastníka tak, že na miesto oprávneného vstúpila obchodná spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom 814 99 Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005. Podaním, ktoré došlo okresnému súdu dňa 17. 2. 2012 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ EP z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne s podnetom na zastavenie exekúcie si súdny exekútor uplatnil a vyčíslil trovy exekúcie v sume 52,09 Eur (č.l. 28 p.v. spisu), k úhrade ktorých navrhoval zaviazať oprávneného. Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že povinný bol dňa 17. 12. 2011 vymazaný z obchodného registra z dôvodu jeho zrušenia bez likvidácie. Exekučný súd následne exekúciu s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 52,09 Eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd napadnuté rozhodnutie vôbec neodôvodnil. V odôvodnení poukázal len na to, že povinný bol dňa 17. 12. 2011 vymazaný z obchodného registra z dôvodu jeho zrušenia bez likvidácie, bez toho aby uviedol a náležite zdôvodnil, prečo zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie (hlavne keď exekúciu zastavil v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g/ EP a o trovách rozhodol podľa § 203 ods. 2 EP). Odvolací súd musel prihliadnuť na odvolaciu námietku oprávneného, že uznesenie neobsahuje časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, špecifikáciu úkonov exekučnej činnosti, ani hotových výdavkov. Rozhodnutie, ktoré súd vydal, nie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. (v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p.). Len z konštatovania okresného súdu, že „súdny exekútor si uplatnil právo na zaplatenie odmeny za 5 hod. účelne vynaložených na exekúciu po 6,64 €, paušálnu odmenu za 2 úkony exekučnej činnosti po 3,32 € a právo na náhradu hotových výdavkov vo výške 3,58 Eura a všetko podľa § 14, 15 a 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 a DPH 20% 8,68 Eura, t.j. spolu 52,09 Eura“, nie je odvolaciemu súdu vôbec zrejmé, či sa súd zaoberal správnosťou predloženého vyúčtovania trov exekúcie a skúmal opodstatnenosť jednotlivých uplatnených položiek. Exekučný súd pri rozhodovaní o priznaní uplatnených a vyčíslených trov súdneho exekútora je povinný skúmať účelnosť a nevyhnutnosť ich vynaloženia a priznať náhradu výlučne takých trov, ktoré sú v súlade Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, a preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní opätovne rozhodne o trovách exekúcie tak, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné, pričom v odôvodnení uvedie, z akých skutkových zistení a právnych záverov vychádzal pri svojom rozhodnutí. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.