Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/153/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6405202199 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6405202199.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, 811 05 Bratislava proti povinnému E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. T. XX, vedenej pod sp. zn. EX 10449/08 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava o vymoženie 955,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 11Er/434/2005-23 zo dňa 22. februára 2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Návrh oprávneného na prerušenie konania z a mi e t a . Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 11Er/434/2005-23 zo dňa 22. februára 2012 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím, ktoré vydal vyšší súdny úradník, vyhlásil Okresný súd v Žiari nad Hronom ako súd exekučný exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že notárska zápisnica č. N 4378/2004, NZ 80438/2004 spísaná notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou dňa 06.11.2004 na notárskom úrade v Bratislave, na základe ktorej navrhol oprávnený výkon exekúcie v tejto veci, nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na notársku zápisnicu ako exekučný titul kladené. Okresný súd zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 18.12.2003 zmluvu o úvere, súčasťou ktorej bolo aj plnomocenstvo, ktorým povinný splnomocnil advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Na základe tohto plnomocenstva splnomocnený advokát za povinného na notárskom úrade, kde bolo spísaná notárska zápisnica uznal dlh v plnom rozsahu čo do základu aj výšky a zároveň vyhlásil, že tento je splatný v lehote do 16.11.2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súd prvého stupňa poukázal na rozpor záujmov povinného a zástupcu, keď povinný už pri uzatváraní zmluvy o úvere nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože v zmluve bola použitá predtlač, ktorá obsahovala meno splnomocnenca. Pokiaľ teda už dopredu bola určitá osoba predurčená, že bude konať za povinného, spochybňuje to základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného, ako aj slobodnú voľbu pri voľbe svojho splnomocnenca. Zastúpenie na základe plnomocenstva v zmluve o úvere vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval a kedy bolo len možné predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. Ak v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase splnomocnenia neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, povinný v tomto čase nemohol realizovať svoje právo dlh uznať. Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov dospel súd prvého stupňa k záveru, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore s jeho záujmami, svojím účelom odporovali zákonu, a preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Keďže dohoda o plnomocenstve, uzatvorená medzi povinným a E.. Q. P. podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná, chýba tu jeden z predpokladov na to, aby uvedená notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným titulom. Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú určil pravdepodobne zástupca povinného sám, a to bez toho, aby mu povinný udelil plnú moc na takýto úkon. Na základe uvedeného bol povinný zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť, pričom nemal vedomosť ani o tom, že mu začala plynúť lehota, po uplynutí ktorej sa notárska zápisnica mala stať vykonateľným exekučným titulom. Z tohto dôvodu okresný súd exekúciu s poukazom na § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, pretože tu je iný dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil oprávnený a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní namietal, že okresný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, a to nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorej sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho kompletné preskúmanie exekučného titulu, pričom mal za to, že exekučný súd nemá právomoc vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci. Výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Oprávnený považoval za potrebné pripomenúť, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už okresný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s výsledkom absolútnej nerozpornosti, pričom k posúdeniu súladu úkonu obsahujúceho právny záväzok so zákonom a dobrými mravmi, ako aj k súhlasu s vykonateľnosťou došlo už ex offo zo strany notára podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. Oprávnený mal za to, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, okresný súd ich musí rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. V opačnom prípade by dochádzalo k ústavne nesúladnému zásahu do princípu právnej istoty a princípu dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený ďalej namietal, že všeobecný súd vo veci oprávneného (veriteľa) nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Notárska zápisnica ako exekučný titul má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, preto okresný súd musí s akýmto exekučným titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svojej právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný postup v prípade, keď uplatňuje práva na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Mal za to, že notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok je okresný súd viazaný rovnako ako rozsudkom všeobecného súdu. Okresný súd v rámci skúmania splnenia zákonných predpokladov pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery), nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Oprávnený navrhol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, aby postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2, veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. I. ods. 1, veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre jeho rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený ďalej namietal, že exekučný súd pri revízii notárskej zápisnice konal mimo rámec zverenej právomoci, porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh (v danom prípade neexistovalo zákonom stanovené oprávnenie adresované súdu začať konanie z úradnej povinnosti), rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Uviedol, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý proces mala byť rovnaká, v konaní pred okresným súdom mal výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Tvrdil, že v rámci Ústavou SR garantovaného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces došlo k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Okresný súd na zistený skutkový stav neaplikoval relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 36, ust. § 38 a ust. § 40 Notárskeho poriadku a aplikoval ust. § 44 ods. 2, ust. § 57 ods. 1 písm. g) a ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré interpretoval ústavne nesúladným spôsobom. Namietal, že nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom, argumentom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a tvrdení. Poukázal aj na skutočnosť, že okresný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, a to Smernici Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, a preto sa ňou nemohol riadiť, resp. nemohol z jej aplikácie vyvodzovať určujúce závery formujúce konečné rozhodnutie. Nesúhlasil ani s tým, že okresný súd svoje rozhodnutie založil aj na viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie. Ďalej namietal, že exekučný súd vo vzťahu k meritu veci vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania, ktorej porušenie je v podmienkach právneho štátu neprípustné. Oprávnený k platnosti plnomocenstva uviedol, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Ďalej uviedol, že právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh (záväzok) v čase jeho vzniku, t.j. súčasne s uzavretím zmluvy, na základe ktorej vzniká. Povinný tak mohol svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, a teda nejde o právo, ktoré by povinnému vzniklo už v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať. Zároveň oprávnený poukázal, že žiadne ustanovenie zmluvy neustanovuje nemožnosť povinného po udelení plnomocenstva dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo mu ostalo v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh splatený. Preto nebolo možné dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť do kedy povinný dlh splatí. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Zástupca žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo. Ďalej nesúhlasil s tým, že notárska zápisnica ako exekučný titulu musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným. Nakoniec poukázal na to, že okresný súd opätovne posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú za nezákonné a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorému sudca nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd ešte pred samotným vecným preskúmaním dôvodov odvolania ako aj vecnej správnosti napadnutého uznesenia rozhodol o návrhu oprávneného na prerušenie konania, ktorý je súčasťou odvolania oprávneného proti napadnutému rozhodnutiu. Odvolací súd z návrhu na prerušenie konania zistil, že oprávnený navrhuje predmetné exekučné konanie prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. pre nesúlad ust. § 44 ods. 2, veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1, veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 36 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Z ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie nie je možné prerušiť z dôvodov, ktoré sú uvedené v tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, napr. § 107, § 109 ako aj § 110. Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Výnimkou je len situácia, ak osobitný zákon priamo upravuje prerušenie exekučného konania. Takýmto osobitným zákonom je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (§ 14), zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (§ 114 ods. 1 písm. b)), ako aj zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (§ 68d). Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v predmetnom konaní nenastal žiadny z dôvodov prerušenia konania podľa osobitného zákona, preto s poukazom na uvedené, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neumožňuje prerušiť exekučné konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Odvolací súd pri preskúmaní odvolania z predloženého spisu zistil, že na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú doručil pôvodný súdny exekútor Viliam König okresnému súdu dňa 23.03.2005 na vykonanie exekúcie pre exekučný titul - notárska zápisnica č.k. N 4378/2004, NZ 80438/2004, ktorú spísal JUDr. Jarila Kováčová - notár dňa 06.11.2004, ako aj na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 01.03.2005, ktorým žiadal oprávnený voči povinnému o vymoženie nároku vo výške 28.800,- Sk s príslušenstvom vydal okresný súd exekútorovi poverenie č. 5613 019016* sp. zn. 11Er/434/2005-10 dňa 01.04.2005, a to podľa § 45 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z., ktoré mu bolo doručené 14.04.2005. Uznesením zo dňa 08.07.2008 č.k. 11Er/434/2005-14 okresný súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého. Následne okresný súd napadnutým rozhodnutím vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti platného ku dňu 09.03.2005 (Exekučný poriadok) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného ku dňu 18.12.2003 zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením. Na doplnenie, a to s prihliadnutím na dôvody uvádzané oprávneným v odvolaní uvádza nasledovné. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolacia námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd SR v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“. Exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica spísaná zástupcom povinného na základe splnomocnenie povinného (dlžníka), ktoré je súčasťou formulárového typu zmluvy o úvere, ktorú uzavrel navrhovateľ a povinný ako dlžník v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák.. Dlžník ako splnomocniteľ udelil plnomocenstvo v úverovej zmluve podľa § 31 a nasl. OZ veriteľovi - oprávnenému ako splnomocnencovi na všetky právne úkony, a to nielen v Stredisku cenných papierov SR, a.s., ale udelil plnomocenstvo aj priamo advokátovi E.. Q. P. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda aby splnomocnený advokát v mene dlžníka - povinného uznal jeho záväzok z úveru obsiahnutého v úverovej zmluve tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O.s.p. alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zmluvu o úvere, ktorej súčasťou je plnomocenstvo podpísal dlžník - povinný dňa 18.12.2003. Pri uzatváraní zmluvy o úvere však povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zmluva bola vyhotovená na predtlači samotným oprávneným, v ktorej už bola osoba splnomocnenca - advokáta presne určená. Udelenie takéhoto plnomocenstva splnomocniteľom - povinným nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia, a to že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem povinného, v dôsledku čoho sú záujmy splnomocneného advokáta v rozpore so záujmami povinného. Takáto dohoda o plnomocenstve je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom absolútne neplatným. Na základe takéhoto splnomocnenia následne splnomocnený advokát E.. Q. P. vyhlásil pred notárom, že záväzok zo zmluvy o úvere za povinného uznáva a súhlasí v prípade neuhradenia dlhu v lehote do 16.11.2004 s exekúciou podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku s tým, že notárska zápisnica bude použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Je treba uviesť, že ak zastupoval povinného advokát, ktorý je zároveň advokátom oprávneného, ide nesporne o stret záujmov, ktoré sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v dôsledku čoho musí zákon zastúpeného chrániť, a to aj proti jeho vôli. Rozpor sa nemusí týkať len právneho úkonu, ku ktorému mal byť zástupca splnomocnený, ale stačí akákoľvek kolízia záujmov zástupcu a zastúpeného. Základným predpokladom však je, aby rozpor reálne existoval, preto nestačí len možnosť stretu záujmov, ale k stretu záujmov musí aj fakticky dôjsť, čoho dôkazom je uznanie vykonané advokátom obsiahnuté v notárskej zápisnici. Z plnomocenstva udeleného advokátovi oprávneného, ktorý súbežne zastupoval aj dlžníka - povinného vyplýva, že povinný nemal na výber a nemohol konať slobodne a zvoliť si iného advokáta, pretože meno a priezvisko advokáta už bolo obsiahnuté na formulári zmluvy o úvere, kde bol predtlačený aj obsah splnomocnenia. Je len málo pravdepodobné, že by splnomocnenec konal za splnomocnenca tak, že by presadzoval a bránil jeho záujem, ktorému postupu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že splnomocnený advokát za povinného bez akýchkoľvek výhrad uznal pred notárom v notárskej zápisnici jeho dlh a zároveň súhlasil aj s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. O tejto skutočnosti nemusel mať povinný žiadnu vedomosť, preto sa na súhlas splnomocnenca s vykonateľnosťou notárskej zápisnice namiesto povinného musí nahliadať ako na právny úkon, ktorý nemohol spôsobiť platnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu tak, ako to vyžaduje ust. § 41 Exekučného poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku vykonať exekúciu na podklade notárskej zápisnice obsahujúcej právny záväzok vyznačenej oprávnenej osoby, aj keď je tam označená aj osoba povinná, vrátane právneho dôvodu, predmetu a času plnenia, pretože povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou nesúhlasila. Uznanie dlhu splnomocneným advokátom, rovnako ako aj jeho vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony zástupcu, ktoré sú vykonané v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, v dôsledku čoho sú podľa § 39 OZ neplatné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13. júla 2000, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že notárska zápisnica spísaná len so zástupcom povinného nie je spôsobilým exekučným titulom, a to pre absenciu súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Keďže okresný súd musí skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, a nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to či už na návrh účastníka alebo bez neho, pretože jedine spôsobilý exekučný titul je podmienkou pre pokračovanie v exekučnom konaní, rozhodol okresný súd správne, keď pre nedostatok spôsobilosti exekučného titulu, ktorý je neodstrániteľnou podmienkou pre výkon vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil. K námietkam oprávneného o porušení jeho ústavne garantovaných práv ako účastníka konania, a to práva na spravodlivý súdny proces a na zachovávanie zásady rovnosti pred súdom odvolací súd uvádza, že exekučný súd k právnemu záveru o neprípustnosti exekúcie dospel na podklade listinných dôkazov predložených samotným oprávneným. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať porušenie práva oprávneného na prístup k vykonanému dokazovaniu. Za neopodstatnenú považoval odvolací súd aj námietku oprávneného o údajnom vylúčení dvojinštančnosti konania. Proti uzneseniu exekučného súdu, ktorý rozhoduje či už o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia alebo v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu uvedeného ustanovení § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda pre neprípustnosť jej vedenia je odvolanie prípustné, a to podľa § 44 ods. 2 veta posledná a § 58 ods. 4 Exekučného poriadku. Preskúmanie vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia exekučného súdu, ako súdu prvého stupňa môže byť preto predmetom tohto odvolacieho - druhostupňového konania. Odvolací súd sa ďalšími námietkami oprávneného, ktoré sa týkajú neprípustnosti aplikácie cit. Smernice Rady ES a judikatúry Súdneho dvora ES, ako aj nesprávnosti právneho posúdenia spotrebiteľského vzťahu nezaoberal, pretože nie sú pre posúdenie správnosti rozhodnutia okresného súdu relevantné. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.