Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/179/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6406203232 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6406203232.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava. Moyzesova 8, IČO: 36 864 421, za ktorú koná ako advokát jej konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej Q. C., narodenej XX. XX. XXXX, bytom C. D. č. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom, Jesenského 61, pod sp. zn. EX 286/06, pre vymoženie pohľadávky vo výške 615,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 14Er/891/2006-41 zo dňa 04. 04. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a zároveň rozhodol o trovách exekúcie tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť tieto trovy súdnemu exekútorovi vo výške 43,46 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Pri rozhodovaní o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení okresný súd vychádzal z tej skutočnosti, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 29. 03. 2005 zmluvu o úvere, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Dňa 26. 12. 2005 bola notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom spísaná notárska zápisnica, kde za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír. Splnomocnenec v mene povinného uznal dlh v plnom rozsahu čo do základu aj do výšky. Zároveň vyhlásil, že dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici, povinný splatí v lehote do 25. 01. 2006, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Po preskúmaní obsahu splnomocnenia zahrnutého do úverovej zmluvy dospel súd k záveru, že tento právny úkon je absolútne neplatný z dôvodu existencie rozporu záujmov medzi splnomocnencom a splnomocniteľom podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na neplatnosť plnomocenstva notárska zápisnica nemôže spĺňať podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou, ergo neobsahuje záväzok povinnej osoby a jej vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Súčasťou rozhodnutia je aj uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v súlade s ust. § 203 ods. 1 EP. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie oprávnený v celom rozsahu. Odôvodnil ho tým, že : a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), b) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom ( § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p.), c) súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie, d) rozhodnutie prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). K otázke prekročenia právomoci súdom oprávnený poukázal na to, že v súdenej veci došlo k porušeniu zásady legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), pretože exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku). Uviedol, že bol to notár, ktorý pri výkone verejnej moci povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi (ust. § 36 ods. l Notárskeho poriadku). Zákon ukladá notárovi konať na základe žiadosti účastníka a presne vymedzuje, kedy je povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný notárovi a nemôže byť vinou dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný súd. Je potrebné vždy vychádzať z predpokladu, že notár je právne vzdelanou osobou, u ktorej je zákonný predpoklad, že v každom okamihu výkonu notárskeho úradu je spôsobilá posúdiť, či požadovaný úkon odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný), vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Aj keby bolo pravdou to, čo v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol všeobecný súd, nemalo by to vplyv na vyššie uvedené tvrdenie, a to preto, že v čase, keď došlo k spísaniu zápisnice, Slovenská republika bola právnym štátom, a preto žalovanému (dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa opravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo sa domáhať náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné za súčasného právneho stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Postupom exekučného súdu došlo k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy, t. j. ust. § 36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku a aplikované právne normy - ust. § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd interpretoval ústavne nesúladným spôsobom. Došlo tým k porušeniu práva oprávneného na súdnu ochranu. Namietal, že okresný súd vo vecí aplikoval ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom Európskej únie, a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Pri označenej smernici neprichádza do úvahy ani jej priamy účinok. Exekučný súd svoje rozhodnutie založil aj na viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie, čo je v danej veci neprípustné a úplne nemožné. Oprávnený nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, a to v súvislosti s úplnou revíziou notárskej činnosti, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom, argumentom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a tvrdení. Exekučný súd podľa oprávneného neposúdil správne ani právnu otázku týkajúcu sa tej skutočnosti, že povinný predmetné plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa dopredu vzdal svojho práva, ktoré mu vznikne v budúcnosti. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať záväzok v čase jeho vzniku, teda, napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/ záväzok vzniká. Povinný tak mohol svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávneným. Nešlo o budúce právo, t. j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať. Exekučný súd ďalej dospel k záveru, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech. Súd aj v tomto prípade dospel k nesprávnemu záveru, pričom tento záver nijakým spôsobom nevyplýva z vykonaného dokazovania a ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Povinný udelil plnomocenstvo na zastupovanie nie bežnej civilnej osobe, ale advokátovi, ktorý je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý. Napadnuté uznesenie žiadal v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, na ktorý aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov vzťahujúce sa k veci, pričom vec správne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Okresný súd správne skúmal, či v súdenej veci notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 26. 12. 2005 pod č. N 7093/2005, Nz 6028/2005, je vykonateľný exekučný titul, a to v súlade s ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a posudzoval tú skutočnosť, či splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom, je platným právnym úkonom. Okresný súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti predmetného splnomocnenia z dôvodu existencie rozporu záujmov medzi splnomocnencom a splnomocniteľom podľa § 39 OZ v spojení s § 22 ods. 2 OZ. Z obsahu spisu je zrejmé, že vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou urobil v jeho mene advokát Mgr. Tomáš Kušnír. Je preto právne významné, či advokát konajúci na základe plnej moci bol na úkon, aký vykonal, riadne splnomocnený. Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 5/2000 z 13. 07. 2000, okrem iného, do istej miery pripustil, že „ posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva tak, ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu“. Súd rozhodujúci v exekučnom konaní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa musí zaoberať predovšetkým tým, či sú dané podmienky konania ( § 103 O. s. p. v spojení s § 251 ods. 4 O. s. p.), okrem iného, či sú tu spôsobilí účastníci konania, a či sú v konaní riadne zastúpení. V exekučnom konaní bolo treba najprv posúdiť, či povinného pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku do notárskej zápisnice zastupoval na to splnomocnený zástupca. Súd bez toho, aby konal nad rámec ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, musel preskúmať platnosť dohody o udelení plnomocenstva a ustáliť, či Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený na úkony v takomrozsahu, ako ich urobil v mene povinného. Podľa ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým potvrdzuje platnosť určitého záväzku v čase uznania. Splnomocnením povinný poveril tretiu osobu, aby v budúcnosti uznala záväzok, ktorého výška v tom čase nebola určená a určiteľná ani len v časti. Obom zmluvným stranám bola známa výška poskytnutého úveru, avšak povinný nemohol mať vedomosť, akú sumu budú predstavovať napr. trovy právneho zastúpenia, trovy za spísanie notárskej zápisnice, a čo znamená slovo „iné“ obsiahnuté tiež v texte splnomocnenia. Pokiaľ okresný súd dospel k právnemu záveru, že z plnej moci nemožno zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej zástupcovi vyplývajú - v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej osoby a následne posúdiť, či splnomocnenec konal v rámci udeleného splnomocnenia, je právny záver okresného súdu vecne správny. Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v exekučnom konaní exekučný súd rozhoduje bez vykonávania dokazovania, a preto nie je možné exekučnému súdu vytknúť, že takýmto postupom odňal možnosť konať niektorému z účastníkov konať pred súdom tak, ako to namietal oprávnený v odvolaní. Odvolací súd nemohol prihliadať ani na námietku oprávneného, že okresný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, keď aplikoval ustanovenia Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože okresný súd v súdenej veci vôbec neaplikoval uvedenú Smernicu, a taktiež nezaložil svoje rozhodnutie na „viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie“, ako na to taktiež oprávnený poukázal v odvolaní. Odvolací súd nezistil porušenie princípu legality ani princípu „rovnosti zbraní“, taktiež súd v odôvodnení napadnutého uznesenia neuvádza, že „uvedené plnomocenstvo považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, resp. podľa ust. § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, a toto plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor so zákonom“, a preto ani na túto námietku nebolo možné prihliadnuť. Okresný súd v napadnutom uznesení riadne odôvodnil, z akého dôvodu považuje predmetnú plnú moc za neplatnú a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. V zmysle ust. § 574 ods. 2 OZ, ktoré je kogentným ustanovením, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe, a preto ním nemožno disponovať. Ak teda v čase uzavretia dohody o plnomocenstve nebola známa výška záväzku, nebol známy konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej zástupcovi vyplývajú, nemohol povinný platne udeliť plnomocenstvo advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi na uznanie takéhoto neurčitého záväzku. Išlo by o právny úkon, ktorý, ako správne uzavrel okresný súd, je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Pokiaľ oprávnený namietal, že exekučný súd nemohol „revidovať“ notársku zápisnicu, ktorá v súdenej veci mala byť exekučným titulom, odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd ani pri tomto exekučnom titule nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, pričom rozsah prieskumnej činnosti súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný. Ako uvádza aj ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS/5/2000 zo dňa 13. 07. 2000, hoci je „notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda, na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku“. Preto, ak exekučný súd skúma, či tento exekučný titul má všetky zákonom požadované náležitosti, musí sa do istej miery dotknúť aj hmotnoprávnych inštitútov, ako sú uznanie dlhu podľa § 558 OZ a uznanie záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou, obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda, podľa procesného práva je v dvoch náležitostiach, a síce, že pri notárskej zápisnici ide o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, a okrem toho, notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. V dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako, ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva. Splnomocnený zástupca v mene povinného v notárskej zápisnici uviedol, že povinný splatí dlh v lehote do 25. 01. 2006. Povinný bol takto zaviazaný na splatenie dlhu v lehote, o ktorej nemusel mať ani vedomosť, že začala plynúť, pretože nebolo v konaní preukázané, že povinný s uvedenou dĺžkou lehoty súhlasil, a akým spôsobom sa o jej dĺžke, resp. začiatku jej plynutia dozvedel. Oprávnený v danom prípade požaduje vykonanie exekúcie na základe notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti riadneho exekučného titulu, pretože bola napísaná na základe vyhlásenia povinného v zastúpení zástupcu bez riadneho splnomocnenia. Ak splnomocnenie, na základe ktorého advokát Mgr. Tomáš Kušnír konal pri spísaní notárskej zápisnice, nie je platné, nespĺňa potom s ním napísaná notárska zápisnica podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože vyhlásenie o súhlase s jej vykonateľnosťou nedala na to oprávnená osoba. Navyše, v notárskej zápisnici bolo obsiahnuté aj uvedenie takého záväzku, ktorý v písomnom splnomocnení uvedený nebol. Odvolací súd sa stotožňuje i s právnym záverom okresného súdu o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods.1 EP, a to vo výške ustálenej v súlade s vyhl. MS SR č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008. Na základe vyššie uvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, ktoré pre svoju presvedčivosť nebolo nutné opätovne uvádzať, odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.