Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/498/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6406204871 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6406204871.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, XXX XX T., O.: XX XXX XXX proti povinnému: E.. R. R., F.. XX.XX.XXXX, F. J. J. XX, T. R., W.. XX.XX.XXXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2 065,85 Eur, vedenej pod sp. zn. EX XXXX/XX súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, o odvolaní oprávneného proti II. výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 14Er/1135/2006-29 zo dňa 26. septembra 2011 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom vo výroku II. o náhrade trov exekúcie č.k. 14Er/1135/2006-29 zo dňa 26. septembra 2011 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 14Er/1135/2006-29 zo dňa 26. septembra 2011 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučného poriadku“). Zároveň vo výroku II. rozhodol o tom, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške 48,69 Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor predložil súdu dňa 05. mája 2011 podanie, ktorým požadoval zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel a predĺžené dedičstvo po povinnom bolo prenechané na úhradu dlhov veriteľovi povinného Daňovému úradu T. R.. Na základe uvedených skutočností exekučný súd exekúciu zastavil, nakoľko nemajetnosť povinného znemožňuje reálne uspokojenie pohľadávky oprávneného a pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému zvyšovaniu exekučných trov. Exekučný súd na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Proti druhému výroku uvedeného rozhodnutia o náhrade trov exekúcie podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Ako dôvod odvolania uviedol, že súd môže v zmysle § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však môže uvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Odvolateľ podporne poukázal aj na § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.. Ďalej uviedol, že ako oprávnený nemohol ani pri najlepšej vôli predpokladať nemajetnosť, keďže JUDr. Ďurica mal pohľadávky menovaného aj v iných exekučných veciach a k vedeným exekúciám neboli podané za celé obdobie žiadne správy o zistení nemajetnosti povinného. Za obdobie viac ako jeden a pol roka mal exekútor viac možností na zistenie skutkového stavu a prípadné vymoženie pohľadávky. Preto má podľa odvolateľa, s prihliadnutím na skutočnosti, oprávnený nemohol predpokladať nevymožiteľnosť a prípadné predĺženie majetku povinného v dedičskom konaní. Navrhol, aby bol výrok, ktorým okresný súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi zmenený tak, že súd neurčí trovy exekučného konania nikomu. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Predmetné exekučné konanie začalo dňa 30. mája 2006 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Ďuricovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Na základe žiadosti súdneho exekútora doručenej exekučnému súdu dňa 15. júna 2006 exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX zo dňa XX. D. XXXX. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 05. mája 2011 súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a v osvedčení o dedičstve č. N. XXX/XXXX zo dňa XX. F. XXXX je uvedené, že všeobecná cena majetku poručiteľa je nižšia ako výška dlhov poručiteľa. Súdny exekútor preto navrhol, aby exekučný súd predmetné exekučné konanie zastavil. Odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. mája 2011, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR riešil práve otázku, či je smrť povinnej osoby v exekučnom konaní dôvodom na zastavenie exekúcie a kto má v prípade, že povinný zomrel nemajetný, nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V uvedenom uznesení uviedol: „V danej veci povinná v priebehu konania zomrela. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú ( § 37 ods. 3 Exekučného poriadku ), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jej nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku ). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinnej ( § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ).“ Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je plne aplikovateľné aj v predmetnej veci. Povinný zomrel v priebehu exekučného konania, z predloženého osvedčenia o dedičstve vyplýva, že dedičstvo je predĺžené, zákonní dedičia poručiteľa dedičstvo odmietli a závetných dedičov poručiteľ nezanechal, preto toto predĺžené dedičstvo na základe dohody so zástupcom Slovenskej republiky nadobudol veriteľ Daňový úrad T. R., F. J.. Q. 1, XXX XX T. R.. Neexistujú preto žiadni právni nástupcovia, ktorí by prevzali zodpovednosť za dlhy poručiteľa a s ktorými by mohol súd pokračovať v exekučnom konaní. Exekučný súd preto správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Následne exekučný súd správne rozhodol aj o trovách exekúcie, keď v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Tvrdenie oprávneného, že súd môže v zmysle § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však môže uvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, nie je správne, pretože ide o znenie ust. § 203 Exekučného poriadku, ktoré nebolo účinné v čase začatia predmetného exekučného konania, t.j. dňa 30. mája 2006, a preto ho nie je možné na toto exekučné konanie použiť. Takisto odvolávanie sa oprávneného na § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. nie je relevantné, pretože trovy exekúcie upravuje Exekučný poriadok. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu oprávneného nebolo možné vyhovieť a odvolací súd prvostupňové rozhodnutie vo výroku o náhrade trov exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.