Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/73/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6408201233 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6408201233.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa AZEX, s. r. o., so sídlom Janova Lehota 274, IČO: 34 147 667, zastúpeného JUDr. Davidom Soukeníkom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Šoltésova 14, proti odporcovi Obec Slaská, IČO: 00 320 994, zastúpenej JUDr. Viktorom Šurkom, advokátom so sídlom v Žiari nad Hronom, SNP 120, o náhradu škody vo výške 145.677,24 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 08. 02. 2012, č. k. 4C/17/2008 - 356, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh o zaplatenie škody vo výške 145.677,24 eur zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným na okresný súd dňa 06. 02. 2008 domáhal zaplatenia 145.677,24 eur titulom spôsobenej škody, ktorá vznikla tým, že odporca nerešpektoval obligačné predkupné právo uzatvorené v nájomnej zmluve medzi účastníkmi, keď časť prenajatých pozemkov vo výmere 647297 m2 previedol kúpnou zmluvou na iný subjekt, čím porušil predkupné právo dohodnuté v zmluve. Navrhovateľ mal záujem prenajaté pozemky nadobudnúť so svojho vlastníctva. Ak by ich kúpil, hodnota navrhovateľovho majetku by sa zvýšila o rozdiel medzi kúpnou cenou a skutočnou trhovou hodnotou scudzených pozemkov. Celková suma výšky škody predstavovala 145.677,24 eur (647297 m2 x 6,78,- Sk). Odporca žiadal návrh zamietnuť, keď potvrdil, že 01. 07. 2003 uzatvoril nájomnú zmluvu na pozemky v Katastrálnom území Slaská, ako aj to, že účastníci si dohodli v zmluve predkupné právo. Dňa 03. 02. 2006 však od zmluvy odstúpil. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok navrhovateľa nie je daný. Mal za preukázané, že účastníci si dohodli predkupné právo pre prípad, že prenajímateľ bude chcieť prenajaté pozemky predať. Predkupné právo nebolo dohodnuté ako právo vecné, len ako záväzkovo- právny vzťah. Porušenie povinnosti kupujúcim má za následok zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Doplnil, že z podstaty predkupného práva vyplýva, že sa realizuje za predpokladu, keď sa kupujúci iba sám rozhodne vec predať alebo inak scudziť. Taktiež mal za preukázané, že účastníci si nedohodli cenu sporných nehnuteľností pre prípad ich kúpy. Nájomnú zmluvu považoval za uzavretú platne, keďže obsahovala podpisy prenajímateľa aj nájomcu, táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede svedka, ako aj listinných dôkazov. Námietka odporcu, že nebolo preukázané, že by došlo k odovzdaniu nehnuteľnosti navrhovateľovi, súd poukázal na listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že k odovzdaniu pozemkov došlo a navrhovateľ ich aj riadne užíval, hospodáril na nich. Následne odporca uzavrel kúpnu zmluvu s pozemkovým spoločenstvom dňa 06. 07. 2003 podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za sporné pozemky bola dojednaná kúpna cena 1,- Sk. Pokiaľ odporca poukazoval na to, že táto kúpna zmluva je neplatná, okresný súd dospel k záveru, že kúpna zmluva nevykazuje znaky neplatnosti. Keďže bolo nepochybne preukázané, že kúpnou zmluvou bolo porušené právo navrhovateľa vyplývajúce z dohody o predkúpnom práve, malo to za následok zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ odporca poukazuje na to, že odstúpil od zmluvy dňa 03. 02. 2006, z kúpnej zmluvy vyplýva, že vklad bol povolený dňa 18. 07. 2005, teda týmto dňom prešlo vlastníctvo na pozemkové spoločenstvo. Predávajúci Obec Slaská prestala byť vlastníkom nehnuteľností a preto ani nemohla odstúpiť od zmluvy dňa 03. 02. 2006, a preto odstúpenie od zmluvy je nulitným právnym úkonom. Pokiaľ ide o námietku premlčania, súd aplikoval § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď mal za preukázané, že navrhovateľovi odporca doručil list - odstúpenie od zmluvy dňa 06. 02. 2006, pričom dvojročná premlčacia lehota nezačala plynúť skôr, ako od 06. 02. 2006, kedy ešte ani vtedy nebolo oznámené navrhovateľovi, že vlastnícke právo prešlo na tretiu osobu. V tento deň sa navrhovateľ dozvedel, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, je nepochybné, že v tento deň nemal vedomosť o výške prípadne vzniknutej škody. Ak bol návrh podaný na súd dňa 06. 02. 2008, bol podaný včas, pretože taktiež nedošlo k uplynutiu objektívnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť dňa 16. 07. 2005, kedy došlo k prechodu vlastníctva na pozemkové spoločenstvo a uplynula dňa 18. 07. 2008. Následne súd v súlade s ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka skúmal predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. Zistil, že z predkupného práva uzatvoreného medzi účastníkmi nevyplýva pre navrhovateľa právo získať sporné nehnuteľnosti do vlastníctva za určitú vopred dohodnutú sumu a pre odporcu nevyplynula povinnosť ponúknuť navrhovateľovi na predaj spornú nehnuteľnosť za 1,- Sk. Nemal za preukázané, že by navrhovateľovi vznikla škoda v uplatňovanej výške. S prihliadnutím na už vyslovený názor odvolacieho súdu uviedol, že za pozemky, ktoré by získal do vlastníctva navrhovateľ, by musel zaplatiť aj kúpnu cenu v určitej výške. Odpočítaním takto zaplatenej ceny by bolo možné prípadne dospieť k určitej výške škody. Ak by však obec predávala nehnuteľnosť za trhovú cenu, ktorú by navrhovateľ zaplatil, pričom z takéhoto predpokladu pri nárokoch vychádza, ku vzniku škody u navrhovateľa nemohlo dôjsť, pretože navrhovateľ by nezískal viac, ako mal predtým, z hľadiska majetkového vyjadrenia hodnôt. Hodnotu finančných prostriedkov by menil za hodnotu pozemkov. Taktiež nebola preukázaná príčinná súvislosť, pretože v dôsledku porušenia právnej povinnosti odporcu nedošlo k vzniku škody na strane navrhovateľa, pretože z ničoho nevyplýva, že by mal garantovanú určitú kúpnu cenu, za ktorú by nehnuteľnosti mohol nadobudnúť a ani nepreukázal, že by v dôsledku tohto porušenia nedošlo k navýšeniu majetku navrhovateľa. Proti rozsudku sa odvolal navrhovateľ. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a návrhu vyhovieť, prípadne ho zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Konštatoval, že prvostupňový súd mal jednoznačne preukázané porušenie právnej povinnosti odporcom. Tento predal predmet nájmu bez toho, aby tento najskôr ponúkol navrhovateľovi, čím porušil právnu povinnosť, ktorá mu vyplývala z dohodnutého predkupného práva. Nestotožňuje sa však so záverom, že by musel odporca navrhovateľovi ponúknuť pozemky za 1,- Sk. Realizáciu predkupného práva a podmienky, za ktorých má byť uzavretá zmluva o kúpe predmetu predkupného práva, upravujú ust. § 605 a 606 Občianskeho zákonníka. Ponuka na predaj musí obsahovať všetky podmienky, za ktorých má byť kúpna zmluva uzavretá. Ak sa účastníci na týchto podmienkach vopred dohodli, platia pre predaj veci oprávnenej osobe tieto dohodnuté podmienky, ktoré musia byť v ponuke uvedené. Ak účastníci neuzavreli v tomto smere žiadnu dohodu, povinný uvedie v ponuke cenu ponúknutú inou osobou, prípadne aj podmienky ponúknuté popri cene. V danom prípade účastníci konania dohodli predkupné právo, avšak bez bližšieho určenia iných podmienok, najmä určenia kúpnej ceny. Preto odporca bol povinný ponúknuť navrhovateľovi kúpu pozemkov za tých istých podmienok, za akých odporca mienil pozemky predať pozemkovému spoločenstvu. Tvrdenie odporcu, že keby sporné pozemky ponúkal na predaj navrhovateľovi, ponúknutá cena by bola iná, sú irelevantné a ide o účelovú obranu, pretože odporca bol povinný ponúknuť sporné pozemky na kúpu za tých istých podmienok, za ktorých ich chcela kúpiť tretia osoba (pozemkové spoločenstvo), resp. za tú istú cenu, za ktorú ich chcel odporca predať tretej osobe. V konaní bolo preukázané, že odporca bol povinný ponúknuť odporcovi na predaj sporné nehnuteľnosti, za 1,- Sk. Navrhovateľ jednoznačne preukázal škodu spôsobenú konaním odporcu, ktorá predstavuje ušlý zisk, teda stratu očakávaného rozmnoženia majetku navrhovateľa, pretože za riadneho chodu udalostí, t. j. ak by nedošlo ku škodovému konaniu odporcu, by navrhovateľ nadobudol do svojho vlastníctva pozemky za 1,- Sk. Žalovaná škoda tak predstavuje ušlý zisk. Poukázal aj na to, že vzniknutá škoda je v podstate vyššia, ako uplatnená škoda. Poukázal na zmluvu o spolupráci uzavretú dňa 14. 01. 2004 medzi navrhovateľom a N. L. V., kde sa jej účastníci dohodli na spolupráci pri kúpe nehnuteľností tvoriacich poľnohospodársky a lesný fond. Táto spolupráca spočíva v tom, že navrhovateľ kupuje pozemky do svojho vlastníctva a následne ako ucelené celky ponúkne na predaj N.. L. V., ktorý ich od navrhovateľa kúpi. Realizáciu predaja si dohodli tak, že predaj sa uskutoční za nimi dohodnutú kúpnu cenu, inak za kúpnu cenu 15,- Sk / m2 pozemku. Túto zmluvu navrhovateľ predložil v konaní ako dôkaz a na pojednávaní navrhol vypočuť svedka N.. L. V.. Pokiaľ by odporca dodržal dohodu, navrhovateľ by sporné pozemky nadobudol do vlastníctva za 1,- Sk a následným predajom N.. L. V. by ich predal za 338.409,60 eur, lebo mal garantovanú kúpnu cenu 15,75 Sk/m2 pri výmere 647297 m2. Namietal, že v rozsudku o tomto dôkaze nie je žiadna zmienka. Nevykonanie tak významného dôkazu je porušením navrhovateľovho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Preto dospel k záveru, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, lebo nevykonal navrhovateľom navrhnuté dôkazy nevyhnutné na zistenie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa existencie škody. Taktiež nesprávne aplikoval ust. § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka. K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca. Navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a zaviazať navrhovateľa na úhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie považuje za neopodstatnené a neodôvodnené, obsah predstavuje len súhrn tvrdení navrhovateľa z predchádzajúcich podaní. Navrhovateľ počas celého konania nedoručil súdu žiadny relevantný dôkaz, ktorým by preukázal pravdivosť jeho tvrdenia, že by mu konaním odporcu bola vznikla škoda vo výške 145.677,24 eur podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ani po doplnení dokazovania nebolo preukázané, že by navrhovateľovi vznikla konkrétna škoda, resp. ušlý zisk. Navrhovateľ v tomto smere nedoložil súdu na preukázanie ním uplatneného nároku relevantný dôkaz. Navrhovateľ na výzvu súdu zo dňa 25. 05. 2011 nenavrhol vykonať akýkoľvek dôkaz na preukázanie tvrdenia výšky škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a konaním odporcu, a vo svojom vyjadrení zo dňa 09. 08. 2011 len zopakoval predchádzajúce tvrdenia bez toho, aby ich pravdivosť akýmkoľvek spôsobom preukázal. Pokiaľ navrhovateľ napadol prvostupňový súd, že nevykonal dôkaz výsluchom svedka N. L. V., je tento postoj neodôvodnený. K tomuto dôkazu sa vyjadrili písomne dňa 20. 12. 2011 ako aj na pojednávaní dňa 05. 10. 2011. Navrhovateľ nepreukázal nijakým hodnoverným spôsobom ani pravdivosť tejto zmluvy, ani skutočnosť, že by navrhovateľ kedykoľvek bol predal N.. V. akýkoľvek pozemok v danej lokalite. Súd správne považoval tvrdenie navrhovateľa za nepravdivé a nepreukázané. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy a neúplne zistil skutkový stav veci, na takéto tvrdenie nemá navrhovateľ žiaden dôvod. Zástupca navrhovateľa ani na pojednávaní dňa 08. 02. 2012 nenavrhol vykonanie akýchkoľvek dôkazov, hoci súd účastníkov na podaní takéhoto návrhu priamo vyzval. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie okresného súdu, pričom dospel k záveru, že okresný súd pokračoval v konaní po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom v intenciách tohto zrušujúceho uznesenia, doplnil dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správne závery, z ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd zároveň poukazuje na svoje podrobné zdôvodnenie vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 05. 05. 2011, sp. zn. 15Co/331/2010. Z ust. § 219 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V súlade s citovaným ustanovením odvolací súd v nasledujúcej časti rozhodnutia bude reagovať len na konkrétne námietky uvedené v odvolaní navrhovateľa. Navrhovateľ v odvolaní v časti, kde namieta, že nie je z ničoho garantované, že by musel odporca navrhovateľovi ponúknuť pozemky za 1,- Sk , konštatuje právnu teóriu s poukazom na komentár k Občianskemu zákonníku. Potvrdzuje, že predkupné právo bolo dohodnuté bez bližšieho určenia iných podmienok, najmä určenia kúpnej ceny. Tvrdí však, že odporca bol povinný ponúknuť kúpu pozemkov za tých istých podmienok, za akých odporca mienil pozemky predať pozemkovému spoločenstvu. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožňuje plne s argumentáciou navrhovateľa. Treba prihliadnuť na to, či ide o použitie ust. § 605 a § 606 Občianskeho zákonníka pri realizácii predkupného práva alebo treba rozlíšiť moment, kedy už k porušeniu tohto práva došlo a kedy vzniká nárok na náhradu škody. Pre odporcu existovala povinnosť ponúknuť vec na predaj navrhovateľovi. Keďže bližšie podmienky nedohodli v prípade, že by mu chcel nehnuteľnosť predať, mal v ponuke uviesť cenu ponúknutú inou osobou a podmienky ponúknuté popri cene. Odporca takto nekonal, neponúkol na predaj nehnuteľnosti, ale sa rozhodol, že ich prevedie do vlastníctva inej osoby, čím ako bolo konštatované, porušil predkupné právo. Porušenie tejto povinnosti má za následok zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, porušenie tejto povinnosti nezakladá postup podľa § 605 a § 606 Občianskeho zákonníka. Z ničoho nevyplýva, že by odporca bol povinný ponúknuť navrhovateľovi pozemky za tých istých podmienok a za cenu, ktoré ponúklo pozemkové spoločenstvo. Ako bolo vyššie konštatované, v danom prípade nešlo o porušenie postupu v súlade s ust. § 605 a § 606 Občianskeho zákonníka, pretože k takejto situácii by došlo v prípade, ak by sa odporca rozhodol odpredať sporné nehnuteľnosti a viazaný nárokom navrhovateľa by mu ich ponúkol na kúpu, avšak v prípade, že vopred neboli dohodnuté podmienky takejto zmluvy, bol povinný uviesť cenu ponúknutú inou osobou, teda cenu, ktorú by táto iná osoba bola ochotná za sporné nehnuteľnosti zaplatiť. V rozhodovanom prípade, ako aj vyplýva z rozhodnutia okresného súdu, odporca neponúkol nehnuteľnosti na predaj navrhovateľovi, ale vzhľadom na uplatnený nárok pozemkovým spoločenstvom vlastníctvo previedol na tento subjekt bez toho, aby ponúkol navrhovateľovi nehnuteľnosti na predaj. Keďže porušil predkupné právo, navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu škody, ktorej podmienky okresný súd aj posudzoval a vychádzal z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Odporca nebol povinný ponúknuť navrhovateľovi pozemky na predaj za sumu 1,- Sk, pretože to nebolo ani dohodnuté, takúto sumu neponúklo ani pozemkové spoločenstvo za sporné nehnuteľnosti. Škoda navrhovateľa nemôže predstavovať ušlý zisk v rozdiele sumy 1,- Sk a trhovou hodnotou pozemku, pretože bolo preukázané, že odporca by za takúto sumu nehnuteľnosti navrhovateľovi nepreviedol a ani nemohol previesť, a to aj s prihliadnutím na zákon č. 369/1990 Zb., § 8 ods. 3 podľa ktorého majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Okresný súd vo svojom odôvodnení dostatočne vysvetlil, za akých okolností došlo k prevodu vlastníctva na pozemkové spoločenstvo, pričom vychádzal už z vysloveného názoru odvolacieho súdu, keď svojim spôsobom išlo o rozhodnutie obecného zastupiteľstva vyhovieť požiadavke pozemkového spoločenstva na vydanie nehnuteľností na základe reštitučného nároku. Okresný súd dostatočne odôvodnil aj tieto skutočnosti vo vzťahu k platnosti daného právneho úkonu, ako aj k disimulovanému právnemu úkonu, pokiaľ ide o zmluvu uzavretú medzi odporcom a pozemkovým spoločenstvom. Navrhovateľ namieta, že v prípade riadneho chodu udalostí, t. j. ak by nedošlo ku škodovému konaniu odporcu, by navrhovateľ nadobudol do svojho vlastníctva pozemky za 1,- Sk, pričom výpočet škody predstavuje rozdiel medzi trhovou hodnotou sporných pozemkov a kúpnou cenou 1,- Sk. Odvolací súd uvádza, že tento predpoklad nie je správny. Ako už bolo konštatované, odporca by bol povinný za takúto sumu previesť sporné nehnuteľnosti v prípade, ak by to bolo vopred dohodnuté, a ak nie, v prípade, že by sa odporca rozhodol nehnuteľnosti odpredať a iná osoba by mu takúto sumu ponúkla. Potom by bol dodržiac predkupné právo povinný ponúknuť nehnuteľnosti na odpredaj navrhovateľovi. Keďže však odporca porušil predkupné právo, nevznikla mu už potom žiadna povinnosť voči navrhovateľovi ohľadom kúpy sporných pozemkov. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie R 30/2000, z ktorého vyplýva nárok navrhovateľa na náhradu škody, pričom treba zdôrazniť, že vzhľadom na to, že predkupné právo bolo dohodnuté iba ako záväzkovo-právny vzťah, ktorý nemá vecnú právnu povahu, kúpna zmluva medzi prenajímateľom, vlastníkom nehnuteľností, v ktorej sa prenajaté nehnuteľnosti nachádzajú a treťou osobou, nie je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Len v prípade, že by predkupné právo bolo dohodnuté ako vecné, porušením tohto práva by navrhovateľovi vzniklo právo domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj a nadobúdateľovi tak vznikne právna povinnosť ponúknuť vec oprávnenému za podmienok, za akých mu mala pôvodne ponúknuť povinná osoba. Vzhľadom na obligačný charakter predkúpneho práva v rozhodovanej veci však tento postup nie je možný a platí, čo bolo uvedené vyššie, teda len možnosť domáhať sa náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, a to bez vzťahu k právnej úprave § 605 a § 606 Občianskeho zákonníka. Odporcovi teda nevznikla povinnosť predať navrhovateľovi nehnuteľnosti za 1,.- Sk a preto u navrhovateľa nemohol vzniknúť ušlý zisk vo výške, ako vo svojom návrhu tvrdí. Z návrhu na začatie konania jednoznačne vyplýva, ako dospel k žalovanej sume, teda ako rozdiel medzi cenou, za ktorú mohol prenajaté pozemky nadobudnúť od odporcu v prípade využitia predkúpneho práva, a ich skutočnou trhovou hodnotou. Aj vzhľadom na takto vymedzený predmet konania nie sú dôvodné námietky navrhovateľa ohľadom skutočností, že mu vznikla vo veci oveľa väčšia škoda, keď uzavrel zmluvu s N.. L. V.. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 09. 08. 2011 okrem iného v bode II. uvádza, že vzniknutá škoda na strane navrhovateľa je podstatne vyššia ako uplatnená škoda, túto skutočnosť navrhovateľ však nechcel doteraz uvádzať z dôvodu obchodného tajomstva, ako aj z dôvodu, že predstavuje strategický zámer podnikania navrhovateľa na území, kde sa sporné pozemky nachádzajú. Konštatuje, že došlo k vzniku vyššej škody, napriek tomu si však uplatňuje náhradu škody v menšej výške, aby ochránil svoje strategické zámery. Vzhľadom na svoje tvrdenia a vyjadrenia potom nie je zrejmé, z akého dôvodu navrhovateľ túto skutočnosť v odvolaní namieta, keďže pre rozhodnutie vo veci, vzhľadom na uplatnený nárok a tvrdenia s ním spojené, nie sú rozhodujúcou skutočnosťou, z ktorou by sa mal okresný súd zaoberať, tento dôkaz ani nie je podstatný pre správnosť rozhodnutia vo veci. Keďže navrhovateľ túto skutočnosť netvrdil a svoj nárok neodvodzoval od danej skutočnosti, súd na túto skutočnosť nemusel vykonávať žiadne dokazovanie, keďže sa nevťahuje k uplatnenému nároku. Ako bolo vyššie uvedené, pokiaľ vo svojom vyjadrení navrhovateľ zo dňa 09. 08. 2011 poukazoval na zmluvu o spolupráci zo dňa 14. 01. 2004,. argumentoval ňou len v dôsledku skutočnosti, že si uplatňuje nižšiu škodu. Z jeho podania nevyplýva, že by žiadal tento dôkaz vykonať na podporu svojho uplatneného nároku. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 05. 10. 2011, z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa vyplýva, že dôkaz ohľadom jednania s N.. V. nepredkladali z dôvodu, že to bol iba strategický zámer a súčasť obchodného tajomstva. Uviedol aj to, že ak súd považuje za potrebné, navrhuje vypočuť svedka N.. V., inak ho nenavrhujú vypočuť. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 08. 02. 2012 okrem iného vyplýva, že súd sa oboznámil so zmluvou o spolupráci z č. l. 310, na ktorú vo svojom odvolaní poukazuje navrhovateľ. Okresný súd vo svojom rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Vo svojom rozhodnutí okresný súd neuvádza, že nevykonal niektorý dôkaz, pretože ani v odvolaní navrhovateľ neargumentuje, že by navrhoval vykonanie niektorého dôkazu a súd ho nevykonal. Aj spomínaná zmluva o spolupráci bola súdom riadne vykonaná, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní. V danom prípade nejde o to, že by navrhovateľ navrhol vykonanie dôkazu a tento by súd nevykonal, resp. by ho odmietol vykonať. V takom prípade je súd povinný uviesť, prečo návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovel. V rozhodovanom prípade však tomu tak nie je, keďže navrhovaný dôkaz, aj keď bez vzťahu k veci, súd vykonal. Keďže daný dôkaz vzhľadom na tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu, ako aj počas konania, nie je podstatný pre rozhodnutie vo veci, nie je dôvod, aby sa v rozhodnutí ním bližšie zaoberal, pretože povinnosťou súdu podľa § 157 ods. 2 O. s. p. je uviesť, z ktorých dôkazov vychádzal pri rozhodovaní. Ako bolo uvedené, daný dôkaz nie je podstatný pre rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ v konaní výšku uplatnenej škody jednoznačne vyvodil, a to opakovane vo svojich podaniach, z rozdielu trhovej ceny a ceny, za ktorú previedol odporca nehnuteľnosti pozemkovému spoločenstvu. Vzhľadom na tvrdenia navrhovateľa tento dôkaz nemohol slúžiť na identifikovanie uplatneného nároku, keďže to ani takto počas celého konania navrhovateľ netvrdil. Ak v závere odvolania navrhovateľ uvádza, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav, lebo nevykonal navrhované dôkazy, tento záver nie je vzhľadom na vyššie uvedené správny, pretože súd vykonal všetky dôkazy a dostatočne zistil úplne skutkový stav. Rozhodnutie okresného súdu je dostatočne preskúmateľné a presvedčivé, pričom v súlade sú skutkové zistenia ako aj právne závery súdu. Je nepochybné, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal uplatňovaný nárok tak, ako ho počas konania prezentoval. Nebolo preukázané, že odporca by v prípade, ak by nehnuteľnosti nepriviedol na pozemkové spoločenstvo, tieto vôbec v dohodnutej lehote ponúkol na predaj a už vôbec nie, že by tak urobil za sumu 1,- Sk, čo vyplynulo aj z vôle odporcu zistenej v konaní. Z ničoho nevyplynulo, že by navrhovateľ mohol dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku o žalovaný nárok. Zo stanoviska odporcu nepochybne vyplynulo, že pozemkovému spoločenstvu previedol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam z dôvodu uplatneného nároku titulom reštitúcie, s čím sa podrobne zaoberal aj prvostupňový súd. Pokiaľ by nedošlo k uplatneniu tohto nároku pozemkovým spoločenstvom, z ničoho nebolo preukázané, že by navrhovateľ mohol očakávať, že mu nehnuteľnosti ponúkne na odpredaj za tak malú sumu. Porušením predkupného práva odporca nezabránil majetkovému prospechu navrhovateľa v rozsahu uplatneného nároku, pretože takýto nárok nemohol byť očakávaný, ani hypoteticky. Je zrejmé, že za obvyklých podmienok by odporca nehnuteľnosti navrhovateľovi neodpredal za 1,- Sk. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje rozsudok za správny, spravodlivý a zákonný. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa v rámci rozhodovania konania o celkových trovách. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.