Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/35/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6408202041 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6408202041.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci navrhovateľky V. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. V., F. X, zastúpenej advokátom JUDr. René Hudzovičom, Štefánikova trieda 49, Nitra, proti odporcom 1/ P. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. B. XXX, zastúpeného X. O., bytom E., V. XXX, 2/ SKI CENTRUM - Banská Štiavnica, s. r. o., so sídlom Kammerhofská 5, Banská Štiavnica, IČO: 36 050 440, zastúpenej advokátska kancelária VALIŠ LEGAL s. r. o., Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 36 834 611, 3/ T. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., A.. J. XX, štátneho občana SR, 4/ CLAIMS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Turčianska 17, IČO: 35 833 033, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Strážnickým, Kempelenova 728/15, Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov, na odvolanie navrhovateľky, odporcov 2/, 4/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/27/08 - 335 zo dňa 23. 11. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu mení tak, že návrh navrhovateľky z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľky a určil, že kúpna zmluva zo dňa 17. 03. 2005, ktorou odporca 1/ prevádzal svoj ideálny spoluvlastnícky podiel 6/27 - ín k celku k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci O. - O. v kat. úz. B. O. a to CKN parc. č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere XXXX m2, vytvorenej geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XXXX zo dňa 01. 03. 2005 z parcely čiastočne zapísanej na LV č. XXXX a čiastočne v pozemnoknižnej vložke č. XXXX kat. úz. B. O., ako parc. č. XXXX - TTP o výmere XXXX m2 ktorej vklad bol povolený Správou katastra I. dňa 07. 04. 2005 pod č. VXXX/XXXX na odporcu 2/, je neplatná. Zároveň súd určil, že je neplatná aj ďalšia kúpna zmluva uzavretá odporcom 1/ s odporcom 2/ dňa 25. 02. 2005, ktorej predmetom bol prevod ideálneho spoluvlastníckeho podielu odporcu 1/ 6/27 - ín k celku k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci V. B. kat. úz. V. B., zapísanej v Katastri nehnuteľností, Správy katastra B. V. na LV č. XXXX, ako parcela č. XXXX- TTP o výmere XXXXX m2, ktorej vklad bol povolený Správou katastra B. V. dňa 17. 03. 2005 pod č. VXXX/XXXX. Súd tak rozhodol z dôvodu, že uvedenými kúpnymi zmluvami bolo porušené predkupné právo navrhovateľky, ktorá v čase uzatvárania zmlúv bola podielovou spoluvlastníčkou parcely CKN č. XXXX/X, ako aj parcely č. XXXXX. Súd konštatoval, že po smrti spoluvlastníka P. Q. pozemky v tom čase v užívaní socialistického sektoru nadobudla jeho manželka F. Q., po smrti ktorej navrhovateľka nadobudla dedičstvo smrťou v zmysle ust. § 460 OZ a tým je daná jej aktívna legitimácia. Odporca 1/ potvrdil navrhovateľkou uvádzanú skutočnosť, že vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom nesplnil zákonnú povinnosť a neponúkol spoluvlastnícky podiel na kúpu. Z uvedených dôvodov preto okresný súd návrhu vyhovel a rozhodol, že sú neplatné aj následné zmluvy uzatvárané odporcami 2/ až 4/ , predmetom ktorých boli prevody spoluvlastníckeho podielu k daným nehnuteľnostiam. Úspešnej navrhovateľke súd priznal náhradu trov konania vo výške 1.998,82 eur. na náhradu ktorých solidárne zaviazal odporcov 1/ až 4/. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo rozhodované o náhrade trov konania napadla navrhovateľka, lebo jej súd nepriznal náhradu trov konania za prípravu a prevzatie zastúpenia vo veci každej jednotlivej kúpnej zmluvy zvlášť, za každé relatívne dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu, za účasť na pojednávaniach v takom rozsahu, ako to prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala a nepriznal jej ani náhradu za ďalšiu poradu s advokátom dňa 07. 04. 2009. Pretože v danej veci išlo o prejednanie šiestich konkrétnych zmlúv, z ktorých jej bol osobitne vyrúbený súdny poplatok z návrhu na začatie konania, mal jej súd priznať náhradu trov v rovnakom rozsahu. Navrhovateľka požadovala, aby napadnutý výrok prvostupňového rozsudku bol zmenený tak, že odporcovia 1/ - 4/ budú povinní jej zaplatiť náhradu trov konania vo výške 3.697,02 eur. Titulom náhrady trov odvolacieho konania požadovala priznať sumu 100,09 eur. Odporca 2/ odvolanie odôvodnil procesnou vadou, ktorej sa dopustil prvostupňový súd, keď dňa 08. 12. 2001 konal aj bez účasti jeho samotného ako aj bez účasti jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že nemal vykázané doručenie predvolania. Nesprávnosť postupu okresného súdu, ktorý na uvedenom pojednávaní vykonal i dokazovanie, konštatoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení svojho uznesenia zo dňa 14. 02. 2011 ktorým bolo rozhodované o námietke zaujatosti voči sudkyni okresného súdu. Okresný súd sa dopustil procesného pochybenia aj na pojednávaní konanom dňa 07. 11. 2011 kedy s predloženými listinnými dôkazmi odporca 2/ bol oboznámený len stručne a nezrozumiteľne tým, že sudkyňa prečítala pár výňatkov z predložených listinných dôkazov, čo nebolo uvedené ani v samotnej zápisnici. Po vykonanom dokazovaní naviac zástupcovi odporcu 2/ neumožnila do uvedených dôkazov nahliadnuť a podrobne ich preštudovať. Vo veci samej odporca 2/ namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky, lebo v čase uzatvárania kúpnej zmluvy zo dňa 25. 02. 2005 nebola spoluvlastníčkou pozemku - parcely č. XXXX vedeného na LV č. XXXX v kat. úz. V. B., spoluvlastnícky podiel nadobudla až na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 18. 10. 2005. Okresný súd bez vysvetlenia odmietol vykonať odporcom 2/ navrhovaný dôkaz - dotaz na príslušný kataster nehnuteľností ohľadom zistenia okruhu spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti. S ohľadom na materiálnu publicitu katastra nehnuteľnosti je zrejmé, že odporca 1/ nemohol navrhovateľku vyzvať na uplatnenie jej predkupného práva, keďže nebola v katastri nehnuteľnosti vedená ako právna vlastníčka predmetných spoluvlastníckych podielov, ale tieto nadobudla až dodatočne, po uzatvorení napádanej kúpnej zmluvy. Ani odporca 1/ , ani odporca 2/ nemohli mať vedomosť, či navrhovateľka patrí do okruhu oprávnených dedičov, či dedičstvo neodmietla alebo či nebola vydedená. Ust. § 460 OZ podľa odporcu je potrebné vykladať tak, že dedič v prípade nehnuteľnosti nadobudne vlastnícke právo až ku dňu nadobudnutia právoplatnosti predmetného osvedčenia o dedičstve alebo až ku dňu zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na to, že doteraz v judikatúre nie je riešená otázka , ktoré osoby majú právo uplatniť predkupné právo k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti a pretože sú možné dve odpovede 1. predkupné právo si môže uplatniť iba presne vymedzený počet osôb - spoluvlastníkov, ktoré sú v čase prevodu spoluvlastníckeho podielu ako spoluvlastníci zapísané v katastri nehnuteľností, alebo po 2. predkupné právo si môžu uplatniť všetky osoby, ktoré v čase prevodu spoluvlastníckeho podielu sú alebo môžu byť spoluvlastníkmi a to i bez ohľadu na skutočnosť, či sú alebo nie sú zapísané v katastri nehnuteľností (t. j. vopred neurčitý počet osôb, ktoré by mohli kedykoľvek v budúcnosti spätne preukazovať svoje spoluvlastnícke právo získané napr. dedením), ide o otázku po právnej stránke zásadného významu a preto odporca 2/ navrhol, aby odvolací súd postupoval podľa ust. § 238 ods. 3 OSP. Odporca 2/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odporca 4/ napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu,, lebo ho pokladá za nesprávny po právnej i vecnej stránke. Odporca 4/ namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľky na podanie žaloby, nakoľko v čase, kedy došlo k uzatváraniu prvej kúpnej zmluvy medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ navrhovateľka nebola spoluvlastníčkou predmetných spoluvlastníckych podielov a teda jej neprislúchalo právo v zmysle § 140 OZ, túto otázku mal prvostupňový súd riešiť ako predbežnú. Odporca 1/ pri výsluchu dňa 08. 10. 2010 sa nevedel vyjadriť k otázke, či navrhovateľka bola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Taktiež ani výsluchom svedkov V. Q. a D.. K. A., nebolo preukázané, že by navrhovateľka v rozhodnom období bola bývala spoluvlastníčkou. Záver okresného súdu, že aktívna legitimácia navrhovateľky je daná právnym nástupníctvom po matke F. Q. odporca 4/ nepovažoval za správny. V prípade nehnuteľnosti, kde sa inak vyžaduje povolenie vkladu vlastníckeho práva na nadobudnutie vlastníctva, ide o výnimku z intabulačného princípu katastra nehnuteľností, lebo vlastníctvo nadobudnuté dedením sa vyznačuje záznamom. Zároveň však pri aplikácii § 460 OZ musí byť nad rámec akýchkoľvek pochybností preukázané, že neexistovala žiadna prekážka nadobudnutia vlastníckeho práva dedením, ako je napríklad vydedenie alebo odmietnutie dedičstva a to v čase, kedy malo dôjsť k prvému prevodu z odporcu 1/ na odporcu 2/. V zmysle § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, sa údaje v katastri považujú za hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak (tzv. formálna publicita katastra nehnuteľností). Účastník právneho vzťahu nemá žiadnu inú možnosť overiť si skutočnosť, kto je vlastníkom alebo spoluvlastníkom, ako oboznámením sa s informáciami uvedenými v katastrálnom operáte. Odporca 4/ má za to, že v konaní nebolo vôbec preukázané, že by navrhovateľka bola v rozhodnom období spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností a preto nepovažuje záver prvostupňového súdu za správny. Pochybením okresného súdu bolo, že nevykonal požadovaný dôkaz na preukázanie, kto bol v rozhodnom čase vedený v katastri nehnuteľnosti ako spoluvlastník. Odporca 4/ ďalej poukázal na nesprávne vykonanie dokazovania na pojednávaní dňa 09. 11. 2011, kedy mu nebola daná možnosť oboznámiť sa s predloženými listinnými dôkazmi. Rozsudok okresného súdu trpí vadou nepreskúmateľnosti a zmätočnosti pre nedostatok dôvodov, ktorá vada môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, lebo okresný súd neúplne zistil skutkový stav tým, že nevykonal navrhnuté dôkazy a preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca 4/ navrhol odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení odvolanie odporcu 2/ považovala za účelové a právne irelevantné. Odporcom 2/ namietané pojednávanie dňa 08. 12. 2011 sa neuskutočnilo, lebo sa pojednávalo dňa 08. 12. 2010, na ktorom neúčasť právny zástupca odporcu 2/ ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní. Pretože odporca 2/ mal zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, nebolo nutné doručovať predvolanie i odporcovi 2/ a preto uvedeným postupom nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Za nepravdivé považovala navrhovateľka dôvody odvolania týkajúce sa vykonania dokazovania na pojednávaní, lebo zástupca odporcu 2/ nežiadal a tobôž nie výslovne súd na predloženie uvedených listinných dôkazov k nahliadnutiu. Navrhovateľka trvala na existencii jej aktívnej legitimácii dovolať sa neplatnosti predmetných právnych úkonov, lebo v čase ich uskutočnenia bola podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností a zápis na liste vlastníctva má len deklaratórny charakter. Na pojednávaní dňa 08. 04. 2009 odporca 1/ uviedol, že mal vedomosť o tom, že navrhovateľka má v nehnuteľnostiach podiel po jeho bratovi P. Q., ktorý zomrel XX. XX. XXXX. Ak ďalšou zmluvou uzavretou dňa 17. 03. 2005 č. VXXX/XXXX je uvedené, že účastníci mali vedomosť o tom, že časť prevádzanej nehnuteľnosti je zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXXX pre kat. úz. B. O. a ktorej bol ako podielový spoluvlastník zapísaný i otec navrhovateľky P. Q., opätovne nič nebránilo odporcovi 1/ splniť zákonnú povinnosť uvedenú v § 140 OZ vo vzťahu k navrhovateľke. Odporca 1/ napriek tomu, že navrhovateľka nebola zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka predmetných nehnuteľností, ale pretože mal vedomosť o nej, mohol zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu pre neho zo vzťahu k nej splniť a preto ani ďalšie námietky odporcu 2/ uvádzané v odvolaní neobstoja. S právnym názorom odporcu 2/ ohľadom výkladu ust. § 460 OZ nesúhlasila, pretože je v ňom explicitne uvedené, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a nie právoplatnosťou osvedčenia o dedičstve alebo zápisom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V prípade nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam titulom dedenia, má zápis do katastra nehnuteľností len deklaratórny a nie konštitutívny charakter. S poukazom na vyššie uvedené preto navrhovateľka navrhla, aby jej odvolaniu bolo v plnom rozsahu vyhovené. Krajský súd ako súd odvolací vec v medziach daných odvolaniami navrhovateľky a odporcov 2/ , 4/ preskúmal podľa § 212 íods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 OSP a postupom podľa ust. § 213 ods. 2 OSP rozsudok okresného súdu v zmysle ust. § 220 OSP zmenil tak, že návrh zamietol. Predmetom návrhu je určenie, že kúpna zmluva zo dňa 17. 03. 2005, ktorou odporca 1/ previedol na odporcu 2/ ideálny spoluvlastnícky podiel sporných nehnuteľností, ako aj následné kúpne zmluvy uzatvárané medzi odporcami, sú neplatné. V prípade návrhov uplatnených v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP základnou zákonnou podmienkou úspešného uplatnenia takéhoto nároku je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na danom určení a z toho potom súdu vyplýva povinnosť zistiť, či je daná existencia takéhoto záujmu. Naliehavý právny záujem na takomto určení spočíva v tom, že spornosť vzťahu účastníkov rieši práve podaný návrh. Za dovolený a procesne prípustný možno preto považovať návrh na určenie len vtedy, keď sa ním vytvára právny základ odstraňujúci spornosť vzťahu účastníkov a predchádza sa návrhu na plnenie alebo ďalšiemu návrhu na určenie, sledujúceho v podstate ten istý cieľ, ako skorší určovací návrh. Vzniku navrhovateľovho právneho záujmu na určenie stačí také chovanie odporcu, ktoré nasvedčuje o úmysle odporcu porušiť právo navrhovateľa alebo spôsobiť mu ujmu na jeho právnom postavení. Určovací návrh je teda prostriedkom, ktorý umožňuje poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené. Teda jeho cieľom bolo zásadne poskytnúť preventívnu ochranu. Keď však už došlo k porušeniu práva navrhovateľa, stráca prevencia akýkoľvek zmysel a navrhovateľ už nemôže mať žiadny právny záujem na určenie daného práva alebo právneho vzťahu. Jeho návrh na takéto určenie nemôže mať úspech a v tomto zmysle je teda neprípustný. Odvolací súd v zmysle ust. § 213 ods. 2 OSP vyzval účastníkov konania na vyjadrenie k inému právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom. Navrhovateľka trvala na existencii právneho záujmu na vyriešení spornosti, či nastali právne účinky dovolania sa neplatnosti dotknutých právnych úkonov a či sú uvedené právne úkony neplatné, lebo nemá možnosť iným zákonným spôsobom dosiahnuť existenciu takých právnych pomerov, aké existovali pred uskutočnením neplatných právnych úkonov. Vzhľadom ku skutočnosti, že v katastri nehnuteľnosti je evidovaný odporca 3/ ako spoluvlastník podielov, pôvodne vlastnícky patriacich odporcovi 1/, nie je daná iná možnosť ako dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckeho práva inak, ako len na základe rozhodnutia súdu o určení neplatnosti právnych úkonov. Právne postavenie navrhovateľky sa po určení neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv stane istejším, lebo napríklad nebude v spoluvlastníckom vzťahu so žiadnym z odporcov 2, 3/ 4/. ktorí majú s predmetnými nehnuteľnosťami špekulatívne úmysly, čoho dôkazom okrem iného je i séria prevodov vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu medzi odporcami 2/ a 4/ uskutočnené deň po dni a množstvo súdnych konaní vedených odporcom 2/ na Okresnom súde Žiar nad Hronom a tiež zámery s predmetnými nehnuteľnosťami, s ktorými sa nestotožňuje (zámery založené výslovne na komerčnej báze, agresívne k životnému prostrediu motivované snahou získania maximálneho finančného profitu a absenciou akéhokoľvek šetrného postupu k predmetným nehnuteľnostiam) a bude daná možnosť tretím osobám (osobám ktorých snahou bude užívanie nehnuteľností spôsobom konformným s prírodou, spôsobom menej agresívnym k životnému prostrediu), aby pokiaľ odporca 1/ nechce zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, mohli jeho spoluvlastnícky podiel odkúpiť. Práve s poukazom na vyššie uvedené argumenty ohľadne nadobudnutia istejšieho právneho postavenia navrhovateľky nemožno súhlasiť s tvrdením, že nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu, že neplatnosť predmetných zmlúv by bola riešená len ako predbežná otázka v prípadnom konaní o existenciu konkrétneho právneho vzťahu. Nemožno akceptovať ani tvrdenie, že určenie neplatnosti zmlúv by navrhovateľke neumožnilo bez ďalšieho uplatniť vlastné vynútiteľné právo súvisiace s predmetom v prípade neplatnej zmluvy. To by platilo len pre prípad, že by mala záujem nadobudnúť prevádzané spoluvlastnícke podiely z odporcu 1/, o čo však nemá záujem. Navrhovateľka zdôraznila, že nemá záujem domáhať sa svojho práva v zmysle ust. § 603 ods. 3 OZ, t. j. práva domáhať sa, aby jej nadobúdateľ ponúkol predmetný spoluvlastnícky podiel na predaj za rovnakých podmienok, ale jej záujem je navrátenie právnych pomerov k veci do stavu existujúceho pred prevodom spoluvlastníckych podielov odporcom 1/ P. Q. na tretie osoby. Navrhovateľka chce zabrániť iným osobám v danom prípade odporcom 2/ a 4/ vo vstupe do spoluvlastníckeho vzťahu aj z dôvodu, že odporcovia mali záujem odkúpiť i jej spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam, avšak ona to odmietla a v prípade, že by sa niektorý z nich stal podielovým spoluvlastníkom, mohol by využiť inštitút zrušenia podielového spoluvlastníctva k tomu, aby získal jej spoluvlastnícky podiel napriek jej nesúhlasu s odpredajom a vytvoriť možnosť pre tretie osoby získanie spoluvlastníckeho podielu odporcu 1/, pokiaľ tento nemieni zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu. Z tohto dôvodu je dané jej právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov v samostatnom súdnom konaní, čomu zodpovedá i formulácia petitu obsahujúca deklaratórny výrok o neplatnosti právneho úkonu. Uvedený názor jednoznačne vyplýva aj z uznesenia NS SR sp. zn. 2 Cdo/28/2009. V prípade, že odporca 1/ nebude chcieť zotrvať v predmetnom spoluvlastníckom vzťahu, je daná možnosť, aby jeho spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam nadobudla tretia osoba, konkrétne D.. T. Z., ktorý prejavil záujem o vstup do spoluvlastníckeho vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, pričom tieto záujmy navrhovateľka vie realizovať len podaním žaloby na určenie neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv. K vyjadreniu navrhovateľka pripojila písomné prehlásenie H. Q. potvrdzujúce záujem odporcu 2/ odkúpiť spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam a vybudovať na nich lyžiarske stredisko s následným záujmom jeho odpredaja zahraničnému investorovi, a prehlásenie D.. T. Z. potvrdzujúce jeho záujem o odkúpene spoluvlastníckych podielov odporcu 1/. S poukazom na vyššie uvedené navrhovateľka má za to, že predmetnú vec treba právne posúdiť spôsobom ňou uvedeným. Ostatní účastníci konania k výzve odvolacieho súdu zo dňa 10. 08. 2012 sa nevyjadrili. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami okresného súdu, ale jeho právneho posúdenie veci nepovažuje za správne. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Obsahom spoluvlastníckeho právneho vzťahu sú práva a povinnosti, na ktorých sa spoluvlastníci podieľajú. Ideálnu mieru tejto účasti každého spoluvlastníka vyjadruje spoluvlastnícky podiel. So svojím spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať podobne, ako vlastník so svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená predkupným právom. Podľa ust. § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Z toho jednoznačne vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby, alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom a má vecno-právny charakter. Ak zaväzujúci spoluvlastník zo zákonného predkupného práva previedol spoluvlastnícky podiel bez toho, aby ponúkol podiel na kúpu ostatným spoluvlastníkom, porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 140 OZ. V prípade, že nebolo rešpektované predkupné právo, dotknutý spoluvlastník môže namietať relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým zaviazaný spoluvlastník previedol podiel na inú osobu (§40a OZ). Relatívna neplatnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu z dôvodu uvedeného v ust. § 140 OZ je uplatnená tým, že sa dotknutý spoluvlastník dovolá tohto dôvodu neplatnosti tak u predávajúceho ako aj u kupujúceho. Právne účinky dovolania sa tejto neplatnosti nastávajú okamihom, kedy tento prejav vôle oprávneného dotknutého spoluvlastníka dôjde všetkým subjektom relatívne neplatného právneho úkonu. V danom prípade z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že odporca 1/ prevádzal svoj ideálny spoluvlastnícky podiel k 6/27 - in k parcele CKN č. XXXX/X .lesnému pozemku o výmere XXXX m2 nachádzajúcom sa v kat. úz. B. O., vytvorenej geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XXXX z 01. 03. 2005 z pozemnokničnej parcely XXXX, vedenej v pozemnoknižnej vložke XXXX, označenej trvalý trávnatý porast vo výmere XXXX m2, pričom časť právnych vzťahov k tejto parcele bola vedená aj na LV č. XXXX. Prevod bol realizovaný kúpnou zmluvou zo dňa 17. 03. 2005, ktorej vklad bol povolený dňa 07. 04. 2005 Správou katastra I. pod č. VXXX/XXXX. Dňa 17. 03. 2005 Správa katastra B. V. povolila vklad pod č. V XXX/XX kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli tí istí účastníci t. j. odporca 1/ a odporca 2/ dňa 25. 02. 2005. Predmetom prevodu vlastníctva bol ideálny podiel predávajúceho odporcu 1/ 6/27 - ín evidovaný na LV č. XXXX pre kat. úz. V. B. k nehnuteľnosti označenej parcelným číslom XXXX vo výmere XXXXX m2 trvalé trávnaté porasty. V oboch kúpnych zmluvách je uvedená stať v doslovnom znení: „ostatní podieloví spoluvlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností nemôžu uplatniť svoje predkupné právo, pretože nežijú“ V danej veci bolo potrebné posúdiť, či navrhovateľke prislúcha postavenie oprávnenej osoby z predkupného práva v zmysle ust. § 140 OZ. Zákonné predkupné právo vyplývajúce z uvedeného ustanovenia vzniká súčasne so vznikom podielového spoluvlastníctva. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu vyplynulo, že ďalším spoluvlastníkom sporných nehnuteľností bol brat odporcu 1/, otec navrhovateľky P. Q., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Po jeho smrti rozhodnutím Štátneho notárstva v Žiari nad Hronom č. k. D/208/1967 - 8 zo 16. 05. 1967, ktoré sa stalo právoplatným dňa 08. 06. 1967, nadobudla podiel 6/27 - ín k pozemnoknižným parcelám č. XXXX, XXXX vedených vo vložke č. XXXX pod T. D. r. č. X,X v tom čase v užívaní socialistického sektoru, do vlastníctva jeho manželka F. Q., rod. F., nar. XX. XX. XXXX. Po jej smrti (dňa XX. XX. XXXX) pôvodné dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn. D 814/85 a novoobjavený majetok v konaní vedenom pod sp. zn. 10D 906/05. Ani v jednom z uvedených dedičských konaní po nebohej F. Q., nebolo prejednané dedenie nehnuteľností vedených v pozemnoknižnej vložke č. XXXX. Osvedčením vydaným dňa 18. 10. 2005 Mgr. Andreou Galetovou, notárkou ako súdnou komisárkou v Novej Bani pod sp. zn. 10D/904/2005, Dnot 189/2005 bolo osvedčené nadobudnutie dedičstva navrhovateľky a ostatných dedičov k podielu 6/27 - ín po nebohom P. Q. k parcele registra „E“ č. XXXX - TTP o výmere XXXXX m2 vedenej na LV č. XXXX a to tak, že každý nadobudol rovný diel po 1/6 - ine. Udalosť, ktorou je smrť fyzickej osoby, nemôže zostať bez vplyvu na právne vzťahy, v ktorých bola subjektom. Záleží na povahe a obsahu subjektívnych práv a povinností, či v prípade smrti svojho nositeľa zanikajú alebo, či zostávajú zachované a prechádzajú na niekoho ďalšieho. Práva a povinnosti majetkovej povahy úmrtím svojho nositeľa spravidla nestrácajú význam, ale prechádzajú na iné subjekty. Dedičské právo v objektívnom zmysle zabezpečuje zmenu v subjektoch majetkových práv a povinností po smrti občana. Napomáha tak k zachovaniu majetkových hodnôt nebohého pre jeho nástupcov. Právna úprava dedenia zakotvená v ust. § 460 OZ vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie čo znamená, že dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov svojho predchodcu v celej jeho šírke a vo všetkých jeho zložkách. Dedenie spočíva na princípe prechodu zanechaného majetku na dediča bezprostredne už okamihom poručiteľovej smrti, nadobudnutie vlastníckeho resp. spoluvlastníckeho práva dedením nie je podmienené rozhodnutím súdu, ktorým sa potvrdzuje dedenie, dochádza tým k výmene nositeľa práv a povinností majetkovej povahy. V konkrétnej veci bolo treba považovať navrhovateľku za osobu, ktorá bola konaním odporcu 1/ dotknutá vo svojich právach a ktorej prináležalo právo ochrany vyplývajúce z ustanovenia § 140 OZ. Odporca 1/ vo svojich výpovediach a vyjadreniach neuviedol žiadnu okolnosť, ktorá by mu bránila splniť povinnosť vyplývajúcu z ust. § 140 OZ vo vzťahu k deťom svojho brata, nebohého P. Q., ako univerzálnym právnym sukcesorom. Pokiaľ išlo o posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku o určenie , že kúpne zmluvy uzavreté medzi odporcami 1/, 2/ a následne medzi ostatnými odporcami sú neplatné, bolo potrebné v prvom rade zaoberať sa v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP zákonnou podmienkou a to preukázaním existencie naliehavého právneho záujmu na danom určení. Ako odvolací súd uviedol aj vo výzve k inému právnemu posúdeniu veci z 10. 08. 2012, naliehavý právny záujem na takomto určení spočíva v tom, že spornosť vzťahu účastníkov vyrieši práve podaný návrh. Za dovolený a procesne prípustný možno preto považovať návrh na určenie len vtedy, keď sa ním vytvára právny základ odstraňujúci spornosť vzťahov účastníkov a predchádza sa návrhu na plnenie alebo ďalšiemu návrhu na určenie, sledujúceho v podstate ten istý cieľ, ako skorší určovací návrh. K vzniku navrhovateľovho právneho záujmu na určenie stačí také chovanie odporcu, ktoré nasvedčuje o úmysle odporcu porušiť právo navrhovateľa alebo spôsobiť mu ujmu na jeho právnom postavení. Určovací návrh je teda preventívnym prostriedkom, ktorý umožňuje poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené. Keď však už došlo k porušeniu práva navrhovateľa, stráca prevencia akýkoľvek zmysel a navrhovateľ už nemôže mať žiadny právny záujem na určenie daného práva alebo právneho vzťahu. Jeho návrh na takéto určenie nemôže mať úspech a v tomto zmysle je teda neprípustný. Zmluvami, ktoré uzavreli odporca 1/ s odporcom 2/ dňa 25. 02. 2005 evidovanej pod č. V XXX/XX a dňa 17. 03. 2005 evidovanej pod č. V XXX/XXXX došlo k porušeniu práv navrhovateľky. No ak navrhovateľka ako prostriedok právnej ochrany zvolila požiadavku určenia, že prevodné zmluvy, na základe ktorých bolo zavkladované v katastri nehnuteľností spoluvlastníctvo v prospech odporcu 2/ sú neplatné, za takéhoto stavu nemôže mať navrhovateľka naliehavý právny záujem na požadovanom určení, lebo neplatnosť týchto zmlúv by mohla byť riešená len ako predbežná otázka v prípadnom konaní o existenciu konkrétneho právneho vzťahu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že určenie neplatnosti uvedených zmlúv ako aj následných zmlúv uzatváranými medzi odporcami, by navrhovateľke neumožnilo bez ďalšieho uplatniť vlastné vynutiteľné právo súvisiace s predmetom v prípade neplatnej zmluvy. Relatívnej neplatnosti právneho úkonu vymedzenej v ust. § 40a OZ, nie je potrebné dovolávať sa v samostatnom súdnom spore, lebo túto otázku je možné riešiť v súdnom konaní ako otázku predbežnú. Ustanoveniu § 80 písm. c) OSP nezodpovedá formulácia petitu a následne potom aj výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo požadované, resp. deklarované len zistenie (relatívnej) neplatnosti určitého právneho úkonu, ale uvedenému zákonnému ustanoveniu zodpovedá len taký petit a jemu zodpovedajúci enunciát súdneho rozhodnutia, ktorý určuje, či tu výsledný právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Oprávnená osoba, ktorej predkupné právo už bolo porušené, nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy (§ 80 písm. c/ OSP), pretože jej patrí právo domáhať sa plnenia z porušeného predkupného práva. Odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol lebo ochrany porušených práv sa domáhala procesne neprípustným spôsobom. O náhrade trov konania odvolací súd s odkazom na ust. § 214 ods. 5 OSP rozhodne samostatným uznesením. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.