Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/126/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6408204736 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6408204736.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Bratislava, Pribinova č. 25 proti povinnému U. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. nad R., G. č. XXX/XXX miesto podnikania Žiar nad Hronom, ul. SNP č. 145/44, IČO: 11 927 666, zastúpeného JUDr. Pavlom Korbeľom, nar. 09. 11. 1962, bytom Vlkanová č. 122/143, vedenej pod spisovou značkou EX 2819/08 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 62, o vymoženie sumy 1.273,32 EUR s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4Er/442/2008 - 46 zo dňa 05. 04. 2011, v znení opravného uznesenia č. k. 4Er/442/2008 - 122 zo dňa 21. 03. 2012 takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh povinného na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú z dôvodov podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.. Uviedol, že exekúcia je vedená pre uspokojenie pohľadávky oprávneného na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 8785/07 z 04. 12. 2007 a poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 23. 05. 2008. Povinný podal návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie, ktorý súdny exekútor predložil súdu 23. 06. 2010 s odôvodnením, že exekučné konanie bolo vedené na základe neplatnej zmluvy o úvere, na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktoré zaväzuje k plneniu z absolútne neplatného právneho úkonu. Uvedená skutočnosť mala byť konštatovaná v rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 24SP/38/2009 - 21 z 16. 04. 2009 a uznesení Najvyššieho súdu SR 2Sžo 268/2009.. Uvedené rozhodnutie však povinný nepredložil. Z pripojeného rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 23Sp/1/2008 - 25 z 28. 02. 2008 vyplýva, že súd potvrdil rozhodnutie Správy katastra Žiar nad Hronom, ktorým bol zamietnutý návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností a v odôvodnení uviedol, že zmluva o úvere zo dňa 13. 04. 2007 je neplatná z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom. Otázku platnosti zmluvy si musel vyriešiť aj rozhodcovský súd v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 8785/07 z 04. 12. 2007. Rozhodcovský súd považoval zmluvu o úvere zo dňa 29. 06. 2007 za platnú. Posúdenie platnosti zmluvy rozhodcovským súdom založilo prekážku rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 OSP. Okrem toho ide o inú zmluvu, ako bola uvedená v rozhodnutí sp. zn. 23Sp/1/2008. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že si úver bral ako fyzická osoba na bežnú potrebu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je však označený ako podnikateľ. Z návrhu na vykonanie exekúcie a údajov živnostenského registra dostupných na internete vyplývalo, že povinnému potom, ako zaplatil prvú splátku úveru, vzniklo oprávnenie podnikať v ďalších šiestich predmetoch podnikania. Povinný, teda, miesto plnenia peňažného dlhu vynakladal prostriedky súvisiace so vznikom oprávnení na podnikanie a spojené s podnikaním Ďalšie oprávnenie na podnikanie, opracovanie drevnej hmoty a výroba komponentov z dreva povinnému vzniklo 12. 01. 2010. Na základe uvedeného mal okresný súd preukázané, že úver bol poskytnutý povinnému ako živnostníkovi na jeho podnikateľské aktivity a nebol poskytnutý povinnému ako spotrebiteľovi. Proti uzneseniu okresného súdu povinný podal včas odvolanie. Žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a požiadal o vykonanie dôkazov, ktoré vyplynuli až z rozhodnutia okresného súdu. Uviedol, že v rovnaký deň (21. 06. 2010) podal na okresnom súde dva návrhy na zastavenie exekúcie, druhý návrh sa týkal exekučného konania sp. zn. 5Er/309/2008, kde vykonáva exekúciu súdny exekútor JUDr. Krutý pod sp. zn. EX 1178/08, pričom je možné, že došlo k zámene písomností, ktoré boli doručované spolu. V ďalšej časti odvolania povinný uviedol časový priebeh svojho podnikania a dôvody rozširovania živnostenského oprávnenia. Od 01. 01. 2005 obnovil živnosť za účelom uzavretia zmluvy o obchodnom zastúpení v spoločnosti Provident financial, s. r. o., ktorá si ako podmienku dávala živnosť, aby nemusela platiť odvody za zamestnanca. Spolupráca pre uvedenú spoločnosť bola pozastavená 16. 11. 2006, kedy povinný odovzdal finančnú hotovosť. V roku 2006 sa povinný rozviedol a musel riešiť problém prežitia z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, dlhov na byte, starostlivosti o dvoch synov, ktorých bývalá manželka ponechala povinnému. Nepodnikal, nepracoval, nemal žiadne príjmy. V rokoch 2007 až 2009 povinný nepodnikal, nemal príjmy z podnikania a do podnikania neinvestoval. Pracoval v zahraničí, v Nemecku na sezónnych prácach pri zbere jabĺk a hrušiek. V rokoch 2008, 2009 pracoval v Nemecku a v Taliansku, niekde na pracovnú zmluvu, niekde nie. Pracovné zmluvy a potvrdenia o tom pripojil k odvolaniu. V júni 2007 povinného oslovil zástupca oprávneného, či nemá znovu záujem o pôžičku, na základe čoho dňa 29. 06. 2007 zobral povinný pôžičku na bežnú potrebu pre rodinu, lebo nemal prácu, ani nepodnikal, jeho dvaja synovia nemali čo jesť a bolo treba platiť byt. Predošlú pôžičku povinného od toho istého veriteľa 10.000,-Sk, ktorá bola predmetom vyššie uvedeného exekučného konania a obsahuje tie isté údaje, okresný súd posúdil ako pôžičku nepodnikateľa, spotrebiteľa. Pôžičku na základe zmluvy z 29. 07. 2007 povinný zobral pre bežnú spotrebu a na cestu do Nemecka, kde odišiel za prácou pri zbere jabĺk od augusta 2007 do 11. 10. 2007. Povinný si pôžičku bral v čase, kedy nepodnikal a ani nechcel podnikať, od roku 2005 nemal riadny príjem, žil zo sezónnych prác a príležitostných zamestnaní. Z pôžičky od oprávneného hradil svoje bežné potreby od 29. 06. 2007 do 10. 10. 2007, z príjmov za prácu v zahraničí po návrate uhradil dlh na byte v F. nad R. v sume 18.000,- Sk a ďalšie dlhy. Dlhy voči oprávnenému začal splácať po získaní riadneho zamestnania v spoločnosti B.E.N., s. r. o., Malé Dvorníky, IČO: 36 224 537, kde mu v marci 2008 oznámili, že o neho ako zamestnanca nie je záujem a ďalej mohol pracovať iba na živnosť od 01. 4. 2008 do 03. 09. 2008. V spoločnosti B.E.N., s. r. o. robil ako zamestnanec spoločnosti to, isté čo neskôr robil na živnosť. Do tohoto podnikania nič nevkladal. Potom znova odišiel na zber jabĺk do Nemecka. Po návrate požiadal o pozastavenie živosti na obdobie 01. 11. 2008 až 31. 12. 2009. V apríli, máji 2009 bol v Taliansku na zbere jahôd, v septembri až novembri 2009 v Nemecku na jablkách. Práca bola sprostredkovaná cez Úrad práce Banská Štiavnica, teda povinný mal záujem pracovať, nie podnikať. Obdobná situácia sa zopakovala, keď pracoval pre Moniku Krakovú - BEKRA, IČO: 45 360 138, Handlová, u ktorej mohol pracovať len ako živnostník s rovnakým predmetom podnikania ako táto podnikateľka. Pravidelnú mesačnú mzdu dostával na faktúru. Povinný v odvolaní vytýkal rozhodnutiu okresného súdu nesprávne skutkové a právne posúdenie. Poverenie na vykonanie exekúcie vydal okresný súd na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu, v ktorom nebolo uvedené, že pohľadávka vznikla na základe úverovej zmluvy na istinu vo výške 20. 000,- Sk. Uvedená zmluva je zmätočná a neplatná. Je v nej uvedené nielen IČO povinného ale aj jeho rodné číslo, ktoré sa na podnikateľských zmluvách neuvádza ani podľa Obchodného zákonníka. Zmluva neobsahovala účel poskytnutia úveru. V čase uzavretia zmluvy nemohol používať identifikačné číslo podnikateľa, mal pozastavenú činnosť. Príjem z pôžičky nemal v daňovom priznaní. Oprávnený sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP postupom podľa § 214 ods. 1, 2 OSP bez nariadenia pojednávania a podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu podľa ust. § 221 ods. 2 OSP vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd sa oboznámil s návrhom na zastavenie exekučného konania zo dňa 21. 06. 2010 (č. l. 8 až 10), obsahom spisu a písomností, ktoré predložil povinný spolu s odvolaním. Exekučné konanie je vedené proti povinnému na základe rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovské konanie bolo odôvodnené rozhodcovskou doložkou, ktorá bola zrejme súčasťou úverovej zmluvy zo dňa 29. 06. 2007. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd konal bez súčinnosti so žalovaným (povinným), pretože sa tomuto písomnosti nepodarilo doručiť. Povinný navrhol vyhlásiť exekúciu za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Podľa prehľadu splátok dlžnej sumy poukázal na to, že od 27. 02. 2008 do 25. 05. 2010 uhradil na účet oprávneného, resp. súdneho exekútora spolu 609,25 EUR (18.354,27 Sk) Rozhodcovskému rozsudku, ktorý znel na istinu 39.360,- Sk vytýkal, že neodôvodňuje sumu pripadajúcu na istinu ani určený úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 39.120,- Sk. Povinnému bolo možné pričítať len úrok podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ale iba v prípade, že išlo o platný právny úkon. Zmluva o úvere zo dňa 29. 06. 2007, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, nie je súčasťou súdneho spisu. Z odôvodnenia odvolania vyplýva, že povinný sa domáhal posúdenia právneho vzťahu ako vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľského úveru. Ak by bol právny vzťah účastníkov, založený zmluvou o úvere zo dňa 29. 06. 2007 posúdený ako spotrebiteľský vzťah, v tom prípade by bolo povinnosťou súdu posúdiť materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu a platnosť rozhodcovskej doložky. Skutočnosti, ktoré uviedol povinný v odvolaní nenasvedčujú tomu, že peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na účely podnikania. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že v exekučnom titule, prípadne na zmluve bol označený údajmi, ktoré ho identifikovali ako podnikateľa živnostníka. Pokiaľ bola zmluva uzavretá 29. 06. 2007, tak z potvrdenia zamestnávateľa povinného vyplýva, že od 30. 08. do 10. 10. 2007 sa povinný nachádzal v Nemecku, v obci H., kde bol zamestnaný vo firme Obstbau Thierheimer (potvrdenie a pracovná zmluva č. l. 72, 75) Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zákon spotrebiteľský úver definuje ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom, rovnakom a opakujúcom sa predmete plnenia štandardne a opakovanie uzatvára dodávateľ s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy (oferent) vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Tomu zodpovedá aj skutočnosť, že návrh zmluvy je pripravený na tlačive. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvy, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívnou je prijatie alebo odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Podľa § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01. 04. 2008 odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády. Podľa ods. 11, ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom od 01. 07. 2006, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“); ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Citované zákonné ustanovenia upravili zákonný rámec náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Jedným zo základných cieľov RPMN bolo stanoviť porovnateľné číslo, ktoré slúži spotrebiteľom pre porovnanie ponúk rôznych finančných inštitúcií - ročnú percentuálnu mieru nákladov. Tento údaj patrí medzi základné informácie, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi v zmluve o poskytnutí úveru. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení nespája s následkom neplatnosti zmluvy o úvere, avšak poskytuje spotrebiteľovi ochranu. Ak nie je RPMN uvedená v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd zistil, že rozsudok rozhodcovského súdu uložil povinnému povinnosť ako podnikateľovi. Dosiaľ však nebolo riadne preukázané, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je v posudzovanom prípade exekučný titul, neuložil povinnému povinnosť plniť z úverového vzťahu právom nedovolené plnenie. Podľa ust. § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z., v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa ust. 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy denne, ktorý zodpovedá úroku vo výške 91, 25% ročne, je neprimeraný za predpokladu, že vzťah účastníkov konania treba posudzovať z hľadiska spotrebiteľského úveru. Úrok z omeškania v takejto výške je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, resp. poctivým obchodným stykom, preto v tejto časti vymáhaného nároku by exekučný titul nebol daný. Pokiaľ je plnenie, na ktoré zaväzuje exekučný titul, možné posúdiť ako niekoľko samostatných zložiek uplatňovaného práva, napr. istina, úroky a poplatky z úveru, úroky z omeškania a takáto skutočnosť súdu zo spisu vyplýva, exekučný súd je povinný v časti odporujúcej zákonu exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. Tým skôr, že koná na návrh povinného. Záver okresného súdu, že úver bol poskytnutý povinnému ako živnostníkovi na jeho podnikateľské aktivity a nebol poskytnutý povinnému ako spotrebiteľovi, je predčasný a nemá oporu v obsahu súdneho spisu. Záver okresného súdu, prečo považoval vzťah medzi oprávneným a povinným za podnikateľský vzťah, bol skutočnosťami uvedenými v odvolaní spochybnený. Porušením práva na spravodlivý proces je taká interpretácia ustanovení na ochranu spotrebiteľa, a to i vo vzťahoch podriadených režimu Obchodného zákonníka, ktorá vedie k odmietnutiu ich aplikácie na vzťahy, v ktorých vystupuje fyzická osoba, ktorá má podnikateľské oprávnenie, ale v týchto vzťahoch sa ako podnikateľ nechovala. Za účelom posúdenia veci si v ďalšom konaní okresný súd zadováži Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 29. 06. 2007, ktorá tvorila podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku a urobí záver o tom, či medzi oprávneným a povinným skutočne vznikol vzťah z podnikania, kde povinný vystupoval ako podnikateľ a za účelom podnikania, alebo či ide o vzťah zo spotrebiteľského úveru. Pritom nie je vylúčené, že podnikateľ uzavrie spotrebiteľský úver, ale súd musí mať skutočnosť spotrebiteľského vzťahu preukázanú z toho, že úverová zmluva nebola uzavretá povinným za účelom jeho podnikania, ale na osobné potreby povinného, jeho domácnosti, a podobne, čomu by mohla nasvedčovať obsahová, materiálna stránka zmluvného vzťahu. Pokiaľ okresný súd zistí, že ide o vzťah spotrebiteľský, a posudzovaná zmluva neobsahuje náležitosti podľa zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom pre posúdenie veci, je povinný priznať povinnému ochranu, ktorej sa domáha, podľa tohoto zákona. Okresný súd v prípade, že bude mať preukázaný spotrebiteľský vzťah, znovu posúdi materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ak bude mať exekučný súd preukázané, že oprávnený uplatňuje právo zo spotrebiteľského úveru a exekučný titul je materiálne vykonateľný, bude zisťovať, čo z poskytnutého úveru (a následne sumy vymáhanej v exekúcii) predstavuje istinu úveru, či bola v doterajšom exekučnom konaní vymožená a čo pripadá na príslušenstvo, lebo každé z plnení posúdi samostatne. Teda exekučný titul posúdi z pohľadu jednotlivých plnení (nárokov), ak predstavujú oddeliteľné plnenia (istina a príslušenstvo). Pokiaľ príslušenstvo vymáhanej pohľadávky tvorí nedovolené plnenie, exekúciu v tejto časti zastaví. S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie okresného podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) zrušil a vec s poukazom na ust. § 221 ods. 2 OSP vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.