Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/53/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6408206482 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6408206482.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci exekúcie oprávneného Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, Ul. 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, IČO: 00 735 833, proti povinnému I. G., nar. XX. XX. XXXX, zomrelému XX. XX. XXXX, naposledy bytom H. D., D. XX, vedenej pod sp. zn. EX 4200/08 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, Borovianska 17, pre vymoženie 33, 19 EUR, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 13Er/558/2008 - 9 zo dňa 28. 09. 2011 v znení opravného uznesenia č. k. 13Er/558/2008 - 18 zo dňa 27. 10. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku). V odôvodnení uviedol, že z obsahu exekučného spisu, ako aj z pripojeného uznesenia tamojšieho súdu č. k. 12D/108/2010 zo dňa 29. 04. 2010, mal preukázané, že povinný I. G. zomrel dňa XX. XX. XXXX a dedičské konanie po ňom bolo podľa § 175h ods. 1 OSP pre nemajetnosť povinného zastavené. O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36, 15 eur. Proti uzneseniu podal v zákonnej 15 - dňovej lehote ( § 204 ods. 1 OSP) odvolanie oprávnený. Uviedol, že z časového hľadiska smrť povinného nastala skôr ako boli zisťované jeho majetkové pomery, pretože nemajetnosť povinného bola zistená až po smrti povinného a nie počas jeho života. Oprávnený preto nesúhlasil, aby bola exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ale aby exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil len podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Ďalej namietal, že je potrebné skúmať, či sú splnené všetky zákonné podmienky na to, aby trovy exekúcie platil oprávnený, nakoľko nijakým spôsobom nezavinil zastavenie exekúcia. Oprávnený má za to, že návrh na vykonanie exekúcie podal dôvodne a včas. V danom prípade oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, pretože nemohol predpokladať, že povinný v priebehu exekučného konania zomrie. Preto by bolo nespravodlivé, aby bola oprávnenému, ktorý sa dožaduje vymoženia svojho priznaného práva núteným výkonom, uložená povinnosť zaplatiť ešte aj trovy neúspešnej exekúcie z dôvodu, že neexistuje iný subjekt, ktorý by bolo možné zaviazať na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Navrhol uznesenie okresného súdu zmeniť tak, aby bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. O trovách exekúcie navrhol rozhodnúť tak, že sa súdnemu exekútorovi nepriznávajú. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP postupom podľa § 214 ods. 1, 2 OSP bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa ust. 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ako aj z ostatného obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci bolo exekučné konanie začaté dňa 12. 05. 2008, keď bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd Žiar nad Hronom poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu vykonaním exekúcie dňa 17. 07. 2008. Povinný dňa 17. 01. 2010 zomrel. Dedičské konanie po zomrelom povinnom Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č. k. 12D/108/2010, Dnot 35/2010 zo dňa 29. 04. 2010 zastavil podľa ust. § 175h ods. 1 OSP z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Podľa ust. § 470 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zo zisteného skutkové stavu a s poukazom na citované zákonné ustanovenia možno konštatovať, že v prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný proti povinnému dôvodne. Po začatí exekučného konania (dňa 12. 05. 2008) povinný zomrel ( dňa 17. 01. 2010). Nevyhnutným dôsledkom právnej udalosti smrti povinného nemusí byť len zastavenie exekúcie (exekučného konania). S poukazom na ustanovenie § 470 Občianskeho zákonníka je potrebné skúmať, či poručiteľ (povinný) zanechal nejaký majetok, ktorý by prešiel na jeho dedičov, jeho právnych nástupcov. Po ustálení okruhu dedičov a po právoplatnom skončení dedičského konania by bolo možné v exekúcii proti právnym nástupcom povinného pokračovať a uspokojiť tak pohľadávku oprávneného z dedičstva povinného až do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva, resp. dedičských podielov nadobudnutých jednotlivými dedičmi. Pokiaľ však povinný nezanechal žiadny majetok a niet žiadnych právnych nástupcov povinného, v exekúcii nemožno pokračovať. Možno tak uzavrieť, že nie smrť povinného, ale následná nemajetnosť povinného - poručiteľa konštatovaná v dedičskom konaní bola dôvodom, pre ktorý musela byť exekúcia zastavená. Odvolacej námietke oprávneného, že smrť povinného nemohol predpokladať, a že nezavinil zastavenie exekúcie, možno prisvedčiť, avšak je nutné prihliadnuť na vyššie uvedený dôvod, ktorým je nemajetnosť povinného a v danej veci tak aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučné poriadku upravujúce platenie trov exekúcie v prípade zistenej nemajetnosti povinného. Nie možné procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, ale konštatovaná nemajetnosť povinného je rozhodujúcou skutočnosťou odôvodňujúcou uloženie povinnosti platiť trovy exekúcie oprávnenému. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33, 19 EUR. Je pravdou, že v prejednávanej veci exekúcia mohla byť reálne vedená len relatívne krátky čas, nakoľko povinný zomrel. Uvedené hľadisko však nie je právne významné. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. má súdny exekútor nárok na odmenu minimálne 33, 19 EUR za každú zastavenú exekúciu, bez ohľadu na dĺžku jej trvania. Pokiaľ, teda, exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny 33, 19 EUR, hotových výdavkov 4, 70 a 20% DPH, odvolací súd považuje trovy v uvedenej výške za primerané a odôvodnené. Rovnako správne exekučný súd rozhodol, keď túto povinnosť uložil s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnenému. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.