Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/287/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6408207922 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6408207922.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky N. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. H., I. X. č. XX, zast. JUDr. Dagmar Šamudovskou, advokátkou so sídlom Advokátska kancelária Banská Bystrica, Kynceľová č. 18, proti odporcovi Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo výške 15.994,82 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 7C/109/2008 - 89 zo dňa 19. 07. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu vo výške 15.994,82 eur a 17,6% úroku z omeškania ročne zo sumy 3.973,35 eur od 31. 12. 2010 do zaplatenia zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľka v pôvodnom konaní, ako oprávnená podala návrh na výkon rozhodnutia na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 06. 02. 2002, ktorým sa domáhala alternatívne uspokojenia priznanej pohľadávky, jednak eventuálne zriadením sudcovského záložného práva na nehnuteľnosti vlastnícky vedenej na povinnú G. Z. a alternatívne výkonu rozhodnutia zrážkami z jej mzdy. O návrhu navrhovateľky okresný súd rozhodol uznesením v konaní č. 1E 346/2002 zo dňa 10. 06. 2002, teda po vykonaní základných úkonov v trvaní necelých štyroch mesiacov. Podľa názoru Okresného súdu v Žiari nad Hronom takto rozhodol podľa § 263 ods. 1, 2 OSP platného v čase vzniku nároku navrhovateľky s prihliadnutím na výšku priznanej istiny, ako aj na základe posúdenia otázky proporcionality medzi priznanou istinou a spôsobom výkonu rozhodnutia. Podľa vtedy platného ustanovenia § 263 ods. 1, 2 OSP ak oprávnený navrhol na vymoženie svojej peňažnej pohľadávky výkon rozhodnutia niekoľkými spôsobmi zároveň, hoci by na uspokojenie zrejme stačil len niektorý z nich, predseda senátu nariadil výkon rozhodnutia len tým spôsobom, ktorý stačil na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Vzhľadom na časový úsek medzi podaním návrhu na výkon rozhodnutia a rozhodnutím vo veci samej o tomto nároku, nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup, ako to má na mysli ust. § 15 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Naviac citované rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici. Zo spisového materiálu bolo preukázané, že navrhovateľka sa opätovne návrhom domáhala výkonu rozhodnutia zriadením záložného práva na nehnuteľnosti, resp. predajom, návrhom doručeným 05. 08. 2004, o ktorom okresný súd rozhodol dňa 05. 11. 2004 tak, že jej návrhu nevyhovel. Opravný prostriedok bol nadriadeným súdom odmietnutý. Ani v tomto prípade nie je preto možné konštatovať, že by bol naplnený niektorý z atribútov, ktorý je možné klasifikovať ako nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z.. Okrem uvedeného na základe pôvodného návrhu navrhovateľky na výkon rozhodnutia a jeho alternatívneho znenia jej návrh smeroval k zriadeniu sudcovského záložného práva na členský podiel povinnej v stavebnom bytovom družstve za trvania členstva. Podľa § 113 Občianskeho zákonníka predpokladom postihnutia iných majetkových práv je skutočnosť, že ide o majetkové právo, ide o právo prevoditeľné, nepôjde o práva osobnej povahy, postihnutie veci alebo práva, ktoré nie je vylúčené Exekučným poriadkom alebo iným zákonom. Postihnuteľnosť členského podielu je nepochybná. Pochybnosti však vyvoláva postihnutie členského podielu za trvania členstva povinnej v byte. V danom prípade okresný súd nemohol v rozpore s citovaným ustanovením realizovať výkon rozhodnutia zriadením záložného sudcovského práva na nehnuteľnosť, nakoľko sa jednalo u nej o vlastníctvo členského podielu za trvania členstva. I v prípade kladného rozhodnutia by teda o návrhu na zriadenie sudcovského záložného práva nedošlo k zmene právneho postavenia oprávnenej. Nebolo teda preukázané, že by na strane orgánu verejnej moci došlo v konaní k nesprávnemu úradnému postupu. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a žiadala ho zrušiť a jej návrhu vyhovieť a odporcu zaviazať k náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania. Podľa jej názoru rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd napriek jej návrhu exekučné záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej nezriadil a tak sa stalo, že nehnuteľnosť dňa 20. 12. 2002 previedla na tretie osoby. Postupom súdu a prieťahmi v konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom súde v Banskej Bystrici na základe jej návrhu zo dňa 04. 02. 2002, bolo spôsobené, že povinná mohla previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu a preto už nebolo možné zriadiť sudcovské záložné právo na tieto nehnuteľnosti. O tejto skutočnosti sa dozvedela dňa 22. 11. 2004 prevzatím rozhodnutia Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 05. 11. 2011. Možno teda konštatovať, že od podania návrhu do prevodu predmetnej nehnuteľnosti tretej osobe uplynulo vyše 9 mesiacov a súd nevykonal právny úkon potrebný na zabezpečenie pohľadávky voči povinnej v exekučnom konaní. Nevymožiteľnosť jej pohľadávky bola spôsobená činnosťou, resp. nečinnosťou súdu v zmysle ňou podaného návrhu na zriadenie sudcovského záložného práva. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu, preto sa v odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov tohto rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP). Navrhovateľka sa v konaní domáhala náhrady škody, ktorá jej mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici v konaní, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 1E 346/2002 v ktorom sa od povinnej G. Z. domáhala zaplatenia sumy 150.000,- Sk s príslušenstvom, ktorá jej bola priznaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím. Dňa 06. 02. 2002 Okresnému súdu v Banskej Bystrici prišiel návrh navrhovateľky zo dňa 04. 02. 2002, ktorým žiadala o pomoc pred nariadením výkonu rozhodnutia, návrh na zriadenie sudcovského záložného práva na nehnuteľnosti a návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinnej. Okresný súd už dňa 11. 02. 2002 urobil prvý úkon, kedy zaslal navrhovateľke výzvu na zaplatenie súdneho poplatku a súčasne predvolanie na deň 20. 02. 2002 na pojednávanie. Keďže sa povinná ospravedlnila, ďalší termín pojednávania bol určený na deň 05. 03. 2002. Nakoľko povinná sa na tento termín nedostavila, určil nový termín pojednávania na deň 27. 03. 2002 s tým, že povinná bol poučená, že jej môže byť v prípade nedostavenia sa uložená poriadková pokuta. Okresný súd podľa zistenia odvolacieho súdu priebežne vo veci konal, vykonával úkony tak, ako mu to ukladali procesnoprávne predpisy. Dňa 10. 06. 2002 vydal vo veci uznesenie, ktorým nariadil výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinnej pre uspokojenie pohľadávky oprávnenej. Toto uznesenie, proti ktorému nebolo podané odvolanie nadobudlo právoplatnosť. Povinná podala návrh na odklad výkonu rozhodnutia o ktorom okresný súd rozhodoval dňa 17. 04. 2003. Opätovne žiadala navrhovateľka o rozhodnutie o zriadení sudcovského záložného práva. Dňa 05. 08. 2004 podala návrh na ďalší spôsob výkonu rozhodnutia predajom nehnuteľností. O jej návrhu na zriadenie sudcovského záložného práva rozhodol Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 1E 346/2002 - 102 zo dňa 05. 11. 2004 tak, že jej návrh zamietol, pretože zistil, že nehnuteľnosť, ktorá vlastnícky patrila povinnej už nie je jej vlastníctvom. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená, avšak po uplynutí zákonnej lehoty, preto jej odvolanie Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17CoE/118/2004 zo dňa 30. 12. 2004 odmietol. Na základe nariadeného výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinnej však boli vykonané zrážky na vymoženie pohľadávky oprávnenej a naďalej sú tieto zrážky vykonávané, avšak už súdnym exekútorom. Navrhovateľka tvrdí, že v príčinnej súvislosti s úradným postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici, nesprávnosť ktorého vidí v nezriadení sudcovského záložného práva a jeho rozhodnutí o zamietnutí jej návrhu na zriadenie tohto záložného práva a v značných prieťahoch, jej vznikla škoda. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu riadne zistil vo veci skutkový stav, vec správne právne posúdil podľa ust. § 3 ods. 14 písm. d) , § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1 ako aj § 19 ods. 1 až 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone orgánu verejnej moci. Za použitia § 263 ods. 1, 2 OSP platného v čase vzniku nároku navrhovateľky, ako aj podľa § 113 Exekučného poriadku zák. č. 233/1995 Z. z.. zaujal správny právny záver, že navrhovateľka sa nedôvodne domáha náhrady škody, pretože nepreukázala splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi postupom súdu a tvrdenou škodou. Za nesprávny úradný postup sa považuje podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Aj odvolací súd považuje za preukázané, že zo strany Okresného súdu v Banskej Bystrici, ktorý rozhodoval o návrhu navrhovateľky na nariadenie výkonu rozhodnutia vymoženie jej pohľadávky nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a vzniku škody, pretože sa viedlo a vedie sa výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinnej a vtedy platné procesnoprávne predpisy umožňovali súdu, aby podľa výšky pohľadávky nariadil výkon rozhodnutia len tým spôsobom, ktorý stačí na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Okresný súd konal vo veci, vo veci nedochádzalo k prieťahom, aj o ďalšom návrhu navrhovateľky bolo vo veci rozhodnuté. Otázku vzniku majetkovej ujmy a jej výšky treba vždy riešiť so zreteľom na konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu a reálne možnosti výsledku konania o výkon rozhodnutia, napríklad s prihliadnutím na výšku uplatnenej pohľadávky. Výšku majetkovej ujmy, ktorá prípadne mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu v konaní o výkon rozhodnutia, nemožno bez ďalšieho stotožňovať s výškou pohľadávky, pre ktorú bol výkon rozhodnutia nariadený. Majetkovú ujmu spravidla nezakladá samotný nesprávny úradný postup, lebo škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pri tom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak. Z uvedeného je teda zrejmé, že Okresný súd v Banskej Bystrici nepostupoval v rozpore so záväznými právnymi predpismi, ktoré sa vzťahovali na konanie a rozhodovanie o návrhu navrhovateľky, jeho konanie nevykazuje znaky nesprávneho úradného postupu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom orgánu verejnej moci. Nebolo zistené porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní jednotlivých úkonov v rámci konania resp. ich nesprávne vykonanie alebo ich vykonanie bez plnenia zákonných podmienok, resp. nekonanie zo strany okresného súdu. V ostatnom odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia a právne závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, na ktoré poukazuje a s nimi sa v plnom rozsahu stotožňuje. Z uvedených dôvodov krajský súd odvolanie navrhovateľky nepovažoval za dôvodné a preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.