Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/85/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6408211503 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6408211503.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo PZ v N. N., 9. mája 1, N. N., L.: XX XXX XXX, proti povinnému: Z. S., D.. XX. V. XXXX, N. N. XXX/ XX, XXX XX R. D. C., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska č. 17, Zvolen pod sp. zn. EX XXXX/XX-X, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4Er/978/2008-12 z 17. októbra 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4Er/978/2008-12 zo dňa 17. októbra 2011 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozhodnutím exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom pod sp. zn. EX XXXX/XX zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len „ Exekučný poriadok“). Oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie o výške 44,75 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že poverením č. XXXX Q.* zo dňa XX. D. XXXX poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 66,38 Eur s prísl. na podklade právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia PZ A. č. V. XXXXXXXX zo dňa XX. Z. XXXX. Ďalej uviedol, že dňa 23. septembra 2011 mu bol zo strany súdneho exekútora doručený podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vykonaným šetrením majetkových pomerov bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností ani motorového vozidla a že povinný je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Na základe uvedeného exekučný súd exekúciu zastavil, nakoľko nemajetnosť povinného znemožňuje reálne uspokojenie pohľadávky oprávneného a pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému zvyšovaniu exekučných trov. V zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd na zaplatenie trov exekúcie, ktorých súčasťou je odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie zaviazal oprávneného. Proti uzneseniu exekučného súdu podal odvolanie oprávnený. Poukázal na skutočnosť, že dňa 6. októbra 2008 spracoval návrh na vykonanie exekúcie v ktorom žiadal súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu o vymoženie 66,38 Eur spolu s nákladmi spojenými s exekučným konaním. Návrh na vykonanie exekúcie exekútor prevzal dňa 9. októbra 2008. Oprávnený uviedol, že uvedené pokuta nebola uhradená a ani súdny exekútor nevymohol pre oprávneného jeho pohľadávku. Namietal, že zo strany Exekútorského úradu Zvolen, súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu nebolo šetrenie k nemajetnosti povinného vykonané zodpovedne a úplne. Oprávnený zistil z evidenčnej karty vodiča povinného, že mu bola dňa 8. mája 2011 uložená pokuta vo výške 30,00 Eur, a to okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ v F. Z., pre prekročenie rýchlosti pri riadení osobného motorového vozidla. Uloženú blokovú pokutu povinný zaplatil na mieste. Oprávnený ďalej uviedol, že zistil, že povinný vlastní viacero mobilných telefónov, ktoré si financuje, a teda nebola dostatočne a úplne preverená jeho nemajetnosť. Oprávnený nesúhlasí, aby bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného a taktiež nesúhlasí, aby hradil trovy exekúcie. V závere oprávnený uviedol, že rodičia povinného, s ktorými býva v spoločnej domácnosti, vlastnia podľa výpisu z katastra nehnuteľností byt a garáž a podľa evidencie motorových vozidiel aj osobné motorové vozidlo. V prípade dedičského konania uvedený nehnuteľný a hnuteľný majetok v zákonnej časti pripadne aj povinnému. Oprávnený navrhol napadnuté rozhodnutie vo výroku o zastavení exekúcie, ako aj v časti povinnosti zaplatenia trov exekúcie oprávneným zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. K podanému odvolaniu sa vyjadril tak súdny exekútor, ako aj povinný. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, nakoľko má zato, že bola preukázaná nemajetnosť povinného a pokračovaním v exekúcii by došlo k neúčelnému zvyšovaniu exekučných trov. Za hypotetické považuje tvrdenie oprávneného, že povinný vlastní viacero mobilných telefónov, ktoré si financuje, pretože to, že má povinný na svoje meno evidované telefónne čísla neznamená, že ich reálne osobne využíva a že za služby aj realizuje úhrady, teda že povinný disponuje zexekvovateľným majetkom. Uviedol, že za irelevantnú považuje tiež informáciu o majetkových pomeroch rodičov povinného, nakoľko ich majetok nie je možné postihnúť exekúciou, keďže nie sú účastníkmi konania v predmetnej veci. K tvrdeniu oprávneného, že daný majetok môže povinný v prípade smrti rodičov zdediť, uvádza, že uvedený majetok nemusí byť vôbec predmetom dedičského konania v prípade, že tento rodičia povinného za ich života predajú resp. darujú, prípadne dôjde k jeho zničeniu. To, že povinný jednu pokutu uhradil neznamená, že ju uhradil z vlastných prostriedkov, pričom z uvedeného nie je možné vyvodiť záver, že povinný disponuje majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. Súdny exekútor navrhol odvolanie oprávneného zamietnuť. Povinný k podanému odvolaniu uviedol, že čestne prehlasuje, že nevlastní žiadne motorové vozidlo a ani mobilný telefón. Tak motorové vozidlo, ako aj mobilné telefóny a taktiež peniaze na pokutu boli požičané. Vo vzťahu k otázke dedenia po rodičoch uviedol, že je len otázkou času kedy to bude mať písomne potvrdené, že nebude dediť, nakoľko je rodičom dlžný väčšiu čiastku peňazí, ktorá prekročila čiastku z dedičstva, pričom uviedol, že má ešte troch súrodencov. Napadnuté rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolacieho súdu podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p.. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Odvolací súd pri preskúmaní spisu zistil, že dňa 23. septembra 2011 bol okresnému súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdny exekútor uviedol, že podľa vykonaných lustrácií majetkových pomerov povinného bolo zistené, že nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok. Podľa oznámenia Okresného dopravného inšpektorátu v R. D. C. zo dňa X.. Z. XXXX, povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorových vozidiel. Ďalej uviedol, že podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v R. D. C. zo dňa 5. septembra 2011, bol povinný vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nespolupráce a podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v R. D. C. zo dňa 8. septembra 2011 je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke od 1. marca 2007. Na základe uvedeného navrhol predmetnú exekúciu zastaviť a oprávneného zaviazať uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania, ktoré si vyčíslil vo výške 50,55 Eur. Podľa odvolacieho súdu exekučný súd vec správne právne posúdil, keď z úradnej moci zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, po zistení, že povinný nevlastnil žiadny majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov. V ustanovení § 203 Exekučného poriadku, je upravený vzájomný vzťah oprávneného a súdneho exekútora, ktorej cieľom je zabezpečiť právo exekútora na náhradu nevyhnutných trov exekúcie i v tých prípadoch, v ktorých možnosť uspokojenia sa na povinnom bola zmarená a práve v takýchto prípadoch musí jedna z osôb s nárokom na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (oprávnený) ustúpiť druhej (súdnemu exekútorovi) a sama splniť povinnosť inak vyžadovateľnú od povinného. Pokiaľ ide o námietku oprávneného k šetreniu nemajetnosti povinného, tak k tejto odvolací súd uvádza, že z listinných dokladov založených v spise jednoznačne vyplýva, že súdny exekútor dostatočným spôsobom zisťoval nemajetnosť povinného. Na druhej strane, oprávnený vo svojom odvolaní, uviedol len zisťovania z evidenčnej karty vodiča povinného ohľadne uloženej blokovej pokuty a zisťovania ohľadne mobilných telefónov, pričom ani nebol preukázaný opak v tom zmysle, či povinný vlastní nejaký majetok, alebo nie, resp. nevyvrátil závery zisťovania ohľadne nemajetnosti povinného. K námietke oprávneného, vo vzťahu k možnosti dedenia zisteného majetku po rodičoch, sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdneho exekútora a toto tvrdenie oprávneného považuje za irelevantné, pretože podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi konania len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon ( napr. ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor). V danom prípade, je rozhodujúce zistenie existencie majetku iba u osoby povinného, ktorý vlastní v čase, do vydania rozhodnutia o zastavení exekučného konania. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie exekučného súdu, ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0. ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 1.5.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0. ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.