Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/89/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409010453 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6409010453.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 19. septembra 2012 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu prejednal odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 23. 9. 2009, sp. zn. 3 T 117/09 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d, e Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 23. 9. 2009, sp. zn. 3 T 117/09 vo výroku o vine, treste spôsobe výkonu trestu, ochranného opatrenia ako aj vo výroku o náhrade škody. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný P. W., nar. XX. X. XXXX, toho času vo väzbe UVV, MS SR Banská Bystrica u z n á v a z a v i n n é h o zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, 2 písm. c), d) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že dňa 6. 3. 2009, asi o 23.00 h., na parkovisku pred železničnou stanicou v D. N. S., pod vplyvom alkoholu, napadol Q. V., nar. X. X. XXXX tak, že mu zozadu v osobnom motorovom vozidle zn. Fiat Marea 1,6 SX Weekend, šedej farby, ev. č. W. XXX E., VIN: ZFA 1850000067787, priložil k krku kuchynský nôž s dĺžkou čepele asi 10 cm a povedal mu, aby nerobil prudké pohyby, lebo ho podreže, následne mu opaskom zviazal ruky za chrbtom, prinútil ho presadnúť si na sedadlo spolujazdca, vybral z odkladacieho priestoru dverí jeho peňaženku, ktorú dal na palubnú dosku, vozidlo riadil smerom do Handlovej, pričom neustále hovoril, že neviem, čo s ním spraví, lebo mu neverí, že ho neudá, pričom stále držal v ruke nôž, ktorým smeroval čepeľou na oblasť brucha Q. V., na jeho naliehanie zastavil vozidlo pri krajnici a odviazal mu ruky a povedal, aby dal do peňaženky všetky svoje retiazky a prstene, na kruhovom objazde pri vstupe do Handlovej sa podarilo Q. V. vziať z palubnej dosky peňaženku a vyskočiť z vozidla, pričom obvinený pokračoval v jazde smerom na Prievidzu, kde na Ul. M., oproti domu č. XXXX/XX v S., havaroval, uvedeným konaním Q. V. spôsobil drobné zranenia, ktoré si nevyžiadali liečenie a práceneschopnosť a majiteľovi motorového vozidla W. S., nar. XX. X. XXXX, poškodením vozidla spôsobil škodu v neustálenej výške. Za to sa odsudzuje podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., za použitia § 37 písm. h), m) Tr. zák. a za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c Tr. por. sa obžalovanému ukladá aj ochranné ústavné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie. Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. sa poškodení W. S., nar. XX. X. XXXX, tr. bytom S., ul. XX. P. č. XX/X a Q. V., nar. X. X. XXXX, tr. bytom S., V. ul. č. XX/X so svojimi nárokmi na náhradu škody o d k a z u j ú na občiansko-súdne konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 19. 6. 2012, sp. zn. 4Tdo 8/12 bolo vyslovené, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. 11. 2009, sp. zn. 3To 292/09 bol porušený zákon v ust. § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. por., § 322 ods. 3 Tr. por. a § 188 ods. 2 písm. d) Tr. zák. v neprospech obž. P. W.. Boli zrušené aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Krajský súd tak opätovne prejednal odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom z 23. 9. 2009, sp. zn. 3T 117/09. Týmto rozsudkom bol obžalovaný P. W. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. v štádiu pokusu, podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, 2 písm. c), d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 6. 3. 2009, asi o 23.00 h., na parkovisku pred železničnou stanicou v D. N. S., pod vplyvom alkoholu, napadol Q. V., nar. X. X. XXXX tak, že mu zozadu v osobnom motorovom vozidle zn. Fiat Marea 1,6 SX Weekend, šedej farby, ev. č. W. XXX E., VIN: ZFA 1850000067787, priložil k krku kuchynský nôž s dĺžkou čepele asi 10 cm a povedal mu, aby nerobil prudké pohyby, lebo ho podreže, následne mu opaskom zviazal ruky za chrbtom, prinútil ho presadnúť si na sedadlo spolujazdca, vybral z odkladacieho priestoru dverí jeho peňaženku, ktorú dal na palubnú dosku, vozidlo riadil smerom do Handlovej, pričom neustále hovoril, že neviem, čo s ním spraví, lebo mu neverí, že ho neudá, pričom stále držal v ruke nôž, ktorým smeroval čepeľou na oblasť brucha Q. V., na jeho naliehanie zastavil vozidlo pri krajnici a odviazal mu ruky a povedal, aby dal do peňaženky všetky svoje retiazky a prstene, na kruhovom objazde pri vstupe do Handlovej sa podarilo Q. V. vziať z palubnej dosky peňaženku a vyskočiť z vozidla, pričom obvinený pokračoval v jazde smerom na W., kde na Ul. M., oproti domu č. XXXX/XX v S., havaroval, uvedeným konaním Q. V. spôsobil drobné zranenia, ktoré si nevyžiadali liečenie a práceneschopnosť a majiteľovi motorového vozidla W. S., nar. XX. X. XXXX, poškodením vozidla spôsobil škodu v neustálenej výške. Obžalovanému bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov za použitia § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorý bol mimoriadne znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a bolo mu uložené aj ochranné ústavné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie. Ohľadom náhrady škody rozhodol okresný súd tak, že poškodených W. S. a Q. V. podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na občiansko-súdne konanie. Proti rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor, čo do výroku o vine a tým aj čo do výroku o treste domáhajúc sa, aby krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom a prikázal mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Poukazoval na to, že konanie obžalovaného je potrebné kvalifikovať nie ako pokus zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., ale ako o dokonaný trestný čin lúpeže. Taktiež uložený trest je trestom nezákonným, keď prvostupňový súd nadbytočne použil ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a uložil obžalovanému trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Obž. P. W. bol doposiaľ 7-krát súdne trestaný, naposledy pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 v štádiu pokusu a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 21 mesiacov so zaradením do II. NVS. Tento trest vykonal 4. 1. 2006 a predmetný skutok obžalovaný spáchal dňa 6. 3. 2009. Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že okresný súd správne ustálil skutočný stav veci, pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. stručne a jasne zdôvodnil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré svoje dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov hlavne pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušným ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Okresný súd pochybil jedine v tom smere keď mal za to, že konanie obžalovaného pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. dospelo len do štádia pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v náväznosti na to, pri ukladaní trestu tento ukladal za použitia ust. § 39 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom vo výmere 5 rokov. Podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu. Aj dovolací súd poukázal na to, že trestný čin lúpeže je dokonaný už použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia proti niekomu v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom pre dokonanie trestného činu lúpeže nie je podstatné, či došlo k zmocneniu sa cudzej veci. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, v tomto smere okresnému súdu nemožno nič vytknúť. Konanie súd vykonal v potrebnom rozsahu i kvalite, keď vypočul obžalovaného P. W., poškodených W. S. a Q. V., pričom znalecké posudky z odboru zdravotníctvo - psychiatria, psychológia, ako aj z odboru cestnej dopravy boli prečítané so súhlasom oprávnených strán a tak isto bol prečítaný aj znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ do Slovenskej Ľupči. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný P. W. pod vplyvom alkoholu napadol vodiča taxíka Q. V., že vo vozidle taxislužby mu priložil ku krku kuchynský nôž, prikázal mu, aby nerobil žiadne prudké pohyby, lebo ho podreže, opaskom poškodeného mu zviazal ruky za chrbtom, prinútil ho presadnúť na sedadlo spolujazdca a vybral z odkladacieho priestoru dverí peňaženku, ktorú dal na palubnú dosku. Takéto konanie len priloženie kuchynského noža ku krku a odňatie osobných vecí z dispozície poškodeného napĺňajú skutkovú podstatu zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. Zločin lúpeže má dva objekty, osobnú slobodu a majetok, ktorého sa páchateľ chce zmocniť. Obžalovaný zaútočil jednak na osobnú slobodu poškodeného priložením noža, ako aj na majetok poškodeného odobraním osobných vecí, nehovoriac o odňatí motorového vozidla. Takýto čin je dokonaný použitím násilia, alebo hrozby bezprostredného násilia, pričom nezáleží na tom, či páchateľ sa cudzej veci zmocnil. Za tohto stavu preto bolo potrebné konanie obžalovaného kvalifikovať v zmysle podanej obžaloby ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák., pretože obžalovaný proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania za použitia zbrane. Správne okresný súd naproti tomu kvalifikoval konanie obžalovaného aj ako prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla § 216 ods. 1, 2 písm. c), d) Tr. zák., pretože obžalovaný sa zmocnil cudzieho motorového vozidla v úmysle prechodne ho používať a taký čin spáchal vo vzťahu k motorovému vozidlu väčšej hodnoty a závažnejším spôsobom konania. Prvostupňový súd nadbytočne použil ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu podľa ust. § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák., keď mal za to, že trest je možné znížiť pod dolnú hranicu, pretože odcudzuje páchateľa za prípravu na zločin, alebo za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy, alebo pokusu mal za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania. Keďže v danom prípade išlo jednoznačne o dokonaný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. nebolo možné toto ustanovenie použiť a aj v prípade, že by išlo len o pokus zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. s prihliadnutím na ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. nebolo možné uložiť obžalovanému trest pod dolnú hranicu vzhľadom na spôsob spáchania činu, následok zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti na osobu páchateľa a jeho pomery a možnosť nápravy. Obžalovaný spáchal skutky v nočných hodinách za použitia zbrane, vyhrážajúc sa smrťou poškodenému spútaním, odňatím vozidla. Pokiaľ ide o jeho osobu, žiadne poľahčujúce okolnosti neboli zhliadnuté, pretože obžalovaný sa len z časti priznáva k spáchanému trestnému činu, naproti tomu ako priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák. boli zistené dve, teda že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.) a bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). V tomto smere treba poukázať na tú okolnosť, že obžalovaný bol doteraz sedemkrát trestne trestaný, z toho bol štyrikrát vo výkone trestu, naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi 22. 1. 2003 sp. zn. 3 T 338/02 pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2, 3 Tr. zák. účinného (do 31. 12. 2005) Keď mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 21 mesiacov so zaradením do druhej NVS a tento trest vykonal 4. 11. 2006. Po dva a pol roku sa obžalovaný dopustil spáchania závažného zločinu v súbehu s prečinom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, 2 písm. c), d) Tr. zák. Krajský súd potom zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine, treste v spôsobe zaradenia, ako aj vo výrokoch obsahovo nadväzujúcich. Uznal obžalovaného za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. v jednočinnom súbehu z prečinom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa 216 ods. 1, 2 písm. c), d) Tr. zák. a uložil mu za použitia § 38 ods. 2, 4 a za použitia 37 písm. h), m) Tr. zák. a za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov. Základnou sadzbou pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 je sadzba 7 rokov až 12 rokov. V prípade, že prevažuje pomer priťažujúcich okolnosti čo v danom prípade bolo, zvyšuje sa dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, čo znamená, že rozpätie trestných sadzieb v danom prípade bolo o 8 rokov 8 mesiacov do 12 rokov. Pre výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia, z toho dôvodu, že bol v posledných 10 rokov vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin. S prihliadnutím na znalecké posudky z odboru zdravotníctvo, psychiatria - psychológia bolo obžalovanému uložené aj protialkoholické a protitoxikomanické liečenie, pretože obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom alkoholu a je závislý na toxických látkach. Poškodený W. S. a Q. V. v prípravnom konaní nepredložili doklady na základe ktorých by bolo možné rozhodnúť relevantne o náhrade škody, preto obidve poškodené strany s ich nárokom na náhradu škody boli odkázaní na občiansko-súdne konanie. Odvolanie okresného prokurátora bolo dôvodné, preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.