Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/189/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409200217 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6409200217.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľa K. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, XXX XX V. P., právne zastúpeného Mgr. Adriánom Líškom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie Matice slovenskej č. 6, 965 01 Žiar nad Hronom, proti odporcovi eMTrade a.s., so sídlom Ladomerská Vieska č. 269, IČO: 36 628 760, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom Kynceľová 77, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, o zaplatenie 39.832,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/82/2009-410 zo dňa 07. 04. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy tohto odvolacieho konania vo výške 607,09 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet jeho právneho zástupcu, vedený v N. L. R., a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 39.832,70 Eur s príslušenstvom, z titulu doplatenia rozdielu mzdy za obdobie 15-tich mesiacov, v čase od októbra roku 2007 do decembra roku 2008, s tým, že rozdiel mzdy za jeden mesiac predstavoval sumu 2.655,51 Eur. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 10.982,45 Eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci dospel k záveru, že pre doplatenie rozdielu mzdy za obdobie 15-tich mesiacov v čase od októbra 2007 do decembra roku 2008 nevznikol navrhovateľovi nárok, pretože medzi účastníkmi konania došlo v novembri roku 2007 k uzavretiu ústnej dohody o zmene pracovných podmienok, na základe ktorej sa odporca s navrhovateľom dohodli na zmene výšky odmeny navrhovateľa s účinnosťou od 01. 12. 2007. Podľa tejto dohody bola navrhovateľovi vyplácaná mzda za vykonanú prácu vo výške 663,88 Eur mesačne. Ani po doplnení dokazovania v zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/54/10-231 zo dňa 10. 03. 2007, okresný súd nezistil okolnosti, ktoré by vyššie uvedenú ústnu dohodu spochybnili. Okresný súd vyhodnotil vyššie uvedenú dohodu o zmene pracovných podmienok týkajúcich sa mzdového ohodnotenia za platnú aj v zmysle § 37 a § 49a Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že navrhovateľ urobil tento úkon slobodne a vážne, bez fyzického alebo psychického nátlaku, pričom úkon je dostatočne určitý a zrozumiteľný. Jednoznačne z neho vyplýva, že ide o zníženie pracovnej odmeny zo sumy 3.319,40 Eur na sumu 663,88 Eur mesačne. Z týchto dôvodov návrh zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie. V odvolaní opakovane poukázal na to, že z jeho strany nedošlo k súhlasnému prejavu vôle uzavrieť dohodu o zmene pracovných podmienok. Dohoda nebola uzavretá ani vo forme, ktorú vyžaduje zákon. Z týchto dôvodov došlo medzi účastníkmi konania ohľadne dohody podľa § 54 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“) k nejasnosti a nezrozumiteľnosti. Nakoľko zamestnávateľ si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, t.j. nevyhotovil písomnú dohodu o zmene pracovných podmienok, nemôže súd vyhodnotiť sporné stanoviská účastníkov konania len v prospech zamestnávateľa. Tvrdil, že bol odporcom uvedený do omylu, resp. tento ho oklamal v tom smere, že rozdiel jeho mzdy zostane vo firme s tým, že ide o jeho vklad do spoločnosti a následne sa stane spoločníkom firmy odporcu. Potvrdil, že mu od novembra roku 2007 bola vyplácaná mzda len vo výške 663,88 Eur mesačne, avšak on sa stále zaujímal o to, čo je so zvyškom peňazí, resp. kedy sa stane spoločníkom vo firme odporcu. Až neskôr zistil, že odporca nemá záujem, aby sa stal spoločníkom firmy a nechcel mu doplatiť ani zadržanú časť mzdy. Na svoju obranu uviedol, že by z jeho strany vôbec nebolo rozumné, ak by sa ako obchodný riaditeľ spoločnosti vzdal časti mzdy v rozsahu 80 % za stavu, keď spoločnosť prosperovala a mala vysoký obrat. To svedčí o tom, že ho štatutárny zástupca odporcu zavádzal. Uvedené skutočnosti teda poukazujú na to, že predmetný právny úkon, a to dohoda o zmene pracovných podmienok nie je platný v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako i § 49a Občianskeho zákonníka. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a aby „odvolanie navrhovateľa vo veci zamietol v celom rozsahu ako neodôvodnené“. Zároveň žiadal, aby bol navrhovateľ zaviazaný k povinnosti nahradiť mu trovy tohto odvolacieho konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia (ktoré presne špecifikoval a vyčíslil). Odporca vo vyjadrení poukázal najmä na to, že aj keď Zákonník práce ustanovuje povinnosť zamestnávateľa uzavrieť dohodu o zmene pracovných podmienok písomne, nerobí tak pod sankciou neplatnosti dohody o zmene pracovných podmienok urobenej inou, ako písomnou formou. Opätovne zdôraznil, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu ústnej dohody o zmene pracovných podmienok, keď navrhovateľ ani nenamietal vyplácanie nižšej mzdy počas 15- tich mesiacov, pretože z jeho strany došlo k súhlasu s touto dohodou, či už v samotnom ústnom rozhovore v novembri roku 2007, alebo následne konkludentne nenamietaním vyplácania nižšej mzdy zo strany odporcu. Na nesúhlas s dohodou sa navrhovateľ odvoláva až po ukončení pracovného pomeru s odporcom, čo odporca považuje za účelové konanie navrhovateľa, ktoré nemá oporu v skutkovom stave. Podľa odporcu, navrhovateľ s ním uzavrel dohodu a obsah tejto dohody bol jasný a zrozumiteľný, pričom omyl, ktorý by spôsobil neplatnosť tejto dohody, nebol navrhovateľom preukázaný. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie navrhovateľa v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny. Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, a to i v zmysle predchádzajúceho uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 12Co/54/2010-231 zo dňa 10. 03. 2010. Vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom uvádzaným navrhovateľom v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné: Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o neodôvodnenosti nároku navrhovateľa. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Obsah odvolania navrhovateľa je zhodný s predchádzajúcim obsahom jeho písomných i ústnych podaní a preto i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k námietkam navrhovateľa je úplné, aj pokiaľ ide o samotné odvolanie. Navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredkladá ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje so záverom okresného súdu, že dohoda o zmene pracovných podmienok uzavretá medzi účastníkmi konania v novembri roku 2007, je platný právny úkon. Tento právny úkon týkajúci sa zníženia príjmu navrhovateľa je dostatočne určitý a zrozumiteľný, a to ohľadne dohody o znížení pracovnej odmeny zo sumy 3.319,40 Eur na sumu 663,88 Eur. Skutočnosť, že uvedenú dohodu mali účastníci konania podmieňovať tým, že navrhovateľ sa stane spoločníkom odporcu, nebola navrhovateľom preukázaná (ani ako podmienka dohody o zmene pracovných podmienok, ani ako obsah dohody účastníkov konania). Okolnosti uzavretia dohody o zmene pracovných podmienok boli okresným súdom dostatočne skúmané a správne vyhodnotené. Navrhovateľ nepreukázal, že omyl vyvolal odporca, alebo že o ňom musel vedieť vzhľadom na všetky okolnosti prípadu v čase jeho urobenia. Keďže iný omyl právne následky nevyvoláva, je na ťarchu mýliaceho sa účastníka. Ani omyl v pohnútke, t.j. motív uvažovaný, či sledovaný cieľ a podobne, nie je právne významný, pričom skutočnosť, že navrhovateľ sa mal stať spoločníkom odporcu je možné vyhodnotiť len ako prísľub. Z okolností uzavretia dohody o zmene pracovných podmienok nijako nevyplýva, akým spôsobom, kedy, resp. v akom časovom rozpätí sa navrhovateľ mal stať spoločníkom, ani to, aká suma, akým spôsobom mala tvoriť vklad navrhovateľa do spoločnosti odporcu. Je pravdou, že obsah dvojstrannej dohody, ktorá bola uzavretá ústne, podstatným spôsobom sťažuje navrhovateľovi možnosť preukázať ním uvádzané tvrdenia. V tomto prípade je nutné uviesť, že ak má vzniknúť dvojstranný právny úkon (dohoda) je treba, aby prejav vôle oboch konajúcich subjektov bol zhodný. Pre posúdenie obsahu prejavu vôle nie je podstatná tzv. vnútorná výhrada konajúceho účastníka, teda, či účastník pri prejavovaní vôle sledoval iný cieľ, ako ktorý v skutočnosti prejavil, a významný nie je ani motív či pohnútka, t.j. vzdialenejšie predpoklady a predstavy, z ktorých konajúci účastník vychádza, a ktoré vedú k utváraniu jeho vôle, avšak zostávajú skryté. Podstatné je to, čo je možné hodnotiť objektívnym hľadiskom, teda to, akú vôľu účastník v skutočnosti prejavil. (viď rozsudok NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 2615/2006). K zhode oboch účastníkov došlo, s poukazom na vážnosť ich vôle práve ohľadne zníženia mzdy. Pokiaľ došlo pri uzavretí dohody o zmene pracovných podmienok týkajúcich sa mzdy navrhovateľa i k ďalším podmienkam, resp. dohodám, dostal sa v tomto ohľade navrhovateľ do dôkaznej núdze. Uvedené okolnosti však nespôsobujú neplatnosť uzavretej ústnej dohody o zmene pracovných podmienok (o výške mzdy). Z vykonaného dokazovania realizovaného okresným súdom v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu bolo preukázané, že odporca si v súlade s ústne uzavretou dohodou o zmene pracovných podmienok plnil povinnosti aj ohľadne odvodov voči nemocenskému a sociálnemu poisteniu (podľa predložených originálov mesačných výkazov poistného a príspevkov za rozhodné obdobie pre Sociálnu poisťovňu, ako aj podľa výkazov preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie za to isté obdobie zasielané Všeobecnej zdravotnej poisťovni). Na záver odvolací súd dodáva, že dohodu o zmene pracovných podmienok týkajúcich sa mzdy je možné uzavrieť i ústne, pretože Zákonník práce síce ustanovuje povinnosť zamestnávateľa uzavrieť dohodu o zmene pracovných podmienok písomne, avšak nerobí tak pod sankciou neplatnosti tejto dohody. Z odbornej literatúry vyplýva, že v prípade uzavretia dohody o zmene pracovných podmienok inou ako písomnou formou, táto forma nespôsobuje neplatnosť takto uzavretej dohody. S týmto názorom sa stotožňuje i odvolací súd. Prvostupňový súd preto správne právne odôvodnil, prečo návrhu navrhovateľa nevyhovel. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení rozhodnutia, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil. Odporca bol v tomto odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa § 224 ods. 1 O. s. p. s použitím § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto právo si uplatnil riadne a včas v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa. Na základe tejto skutočnosti odvolací súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný, k povinnosti uhradiť odporcovi trovy tohto odvolacieho konania v celkovej výške 607,09 Eur, ktoré predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli odporcom uplatnené a vyčíslené správne, v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách trov advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a pozostávajú z tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby, a to písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa) vo výške 499,57 Eur (§ 10 ods.1 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 vyhlášky), t.j. 599,48 Eur a režijný paušál vo výške 7,41 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH, t.j. 7,61 Eur. Navrhovateľ je teda povinný nahradiť odporcovi trovy tohto odvolacieho konania v celkovej výške 607,09 Eur, a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.