Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/196/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409209136 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6409209136.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa TOP INVEST GROUP, s.r.o., IČO: 36 781 703, so sídlom Kmeťkova č.9, Nitra, proti odporkyni D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., W. č.XX, o 1.015,63 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 23.05.2011, č.k. 4C/23/2010-109, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 923,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 25.08.2009 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 60,50 eur ako trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 05.10.2009 domáhal zaplatenia 1.015,63 eur z titulu zániku nároku na provízie z uzavretých poistných zmlúv. Okresný súd rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému podala odporkyňa odpor. Namietala, že nemala informácie, podľa ktorých bola vypočítaná storno provízia. Po vykonanom dokazovaní okresný súd mal za preukázané, že dňa 28.11.2007 účastníci uzatvorili zmluvu o spolupráci, na základe ktorej odporkyňa vykonávala nábor fyzických osôb, poskytovala odborné poradenstvo smerujúce k tomu, aby navrhovateľ uzatvoril poistné zmluvy. Navrhovateľ na základe uzatvorenej zmluvy sa zaviazal odporkyni zaplatiť províziu podľa províznych podmienok a plánu kariéry. Provízna odmena sa viazala na to, že klient po poskytnutí poradenstva sprostredkovateľom na základe následnej činnosti navrhovateľa uzavrie platnú zmluvu so zmluvným partnerom navrhovateľa. Pokiaľ klient zrušil zmluvu alebo si neplnil svoje záväzky, sprostredkovateľovi zanikol nárok na odmenu. Ak bola odmena sprostredkovateľovi uhradená, navrhovateľ je oprávnený jednostranne si započítať túto odmenu oproti pohľadávke sprostredkovateľa voči navrhovateľovi. V priebehu konania navrhovateľ zobral návrh čiastočne späť a predmetom konania zostáva len suma 923,55 eur. Mal za preukázané, že išlo o vrátenie províznych poplatkov u dvoch subjektov, a to u ING Životná poisťovňa, a.s. v 6 prípadoch a u Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., v 15 prípadoch. Okresný súd aplikoval na daný vzťah § 262 ods.1 Obchodného zákonníka ako aj § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Mal za preukázané, že účastníci uzatvorili zmluvu o spolupráci podľa Obchodného zákonníka s presne stanovenými podmienkami. Navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že odporkyňa uzatvárala zmluvy na základe dohody o spolupráci. Na základe činnosti jej vzniklo právo na provízie podľa dohodnutých podmienok. Taktiež preukázal počet uzavretých zmlúv, kde neboli dodržané zmluvné podmienky, a preto vznikol nárok na vrátenie provízie vo výške 848,18 eur u IING Životná poisťovňa, a.s. a u Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. u 15 zmlúv. Odporkyni vznikol nárok na vyplatenie provízie vo výške 2.367,89 eur. Keďže odporkyňa nezaúčtovala zálohu 331,94 eur, dlžné provízie predstavujú 3.548,1 eur. Podľa jednostranného započítania neplatené provízie predstavujú 172,64 eur, storno fond 242,15 eur a uhradené storno vo výške 2.209,67 eur. Odporkyňa je preto povinná zaplatiť 923,55 eur. Proti rozhodnutiu sa odvolala odporkyňa. Namietala, že navrhovateľovi vyplatila všetko. Bola si vedomá svojej povinnosti zaplatiť vzniknuté storná, o čom svedčia splátky 10.000, 30.000, 15.000, 11.568, 38 Sk, ktoré navrhovateľovi vrátila. Takisto pozastavil vyplatené provízie v sume 172,64 eur a storno fond 242,18 eur, čo je 2.209,67 eur, pričom údajný dlh predstavuje 3.548,10 eur. Keď odráta zmluvy, ktoré jej nepatria, a to vo výške 522,53 eur a provízie stiahnuté počas uzatvárania zmlúv vo výške 466,83 eur, čo je spolu 989,36 eur, potom 989,36 + 2.209,67 + 172,64 + 242,18 je spolu 3.613,85 eur, čiže viac ak dlh. Keby zaplatila ešte 923,55 eur, bolo by to 4.537,40 eur. Preto žiadala o opätovné prešetrenie dlhu. K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ. Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na neschopnosť odporkyne zvládnuť základné pravidlá jednoduchého účtovníctva, nakoľko neustále uvádza v odvolaniach výpočty, ktoré z hľadiska účtovníctva nie je možné akceptovať. Okrem toho neuviedla žiaden relevantný dôkaz, ktorý by potvrdil jej vyjadrenia. V odvolaní uvádza nezmyselné čísla, nakoľko nie je možné zo storno provízií, ktoré má spoločnosti vrátiť odpočítať provízie, ktoré jej boli vyplatené, uvádza zmluvy, ktoré jej nepatria vo výške 522,53 eur. V skutočnosti je boli vyplatené provízie prostredníctvom pána I. vo výške 717,98 eur. Keďže odporkyňa v čase uzatvorenia poistných zmlúv nespĺňala kvalifikačné predpoklady, nemala oprávnenie podpisovať návrhy poistných zmlúv, podpísal ich jej nariadený pán I., ktorému aj boli vyplatené provízie za uvedené poistné zmluvy a následne boli vyplatené odporkyni. Všetky tieto poistné zmluvy boli zrušené pre neplatenie poistného klientom. Je zrejmé, že odporkyňa nemá prehľad ani o vlastných príjmoch, preto ťažko pochopí stranu jej výdavkov (storná v podobe vrátenia provízií). Suma 717,98 eur (alebo 522,53 eur), ako uvádza odporkyňa, nemá žiaden vplyv na výšku jej dlhu voči navrhovateľovi, ani celková suma vyplatených provízií odporkyni a v žiadnom prípade ju nemôže započítať do úhradu storna z jej strany. Taktiež si nemôže ešte raz započítať do úhrady storná 466,83 eur (správne má byť 485,96 eur), pretože táto suma jej už raz bola započítaná. Podstatná je výška celkového storna, t.j. 4.033,97 eur, suma storna, ktorú uhradila z aktuálnych provízií, ktoré nežiadajú vrátiť, t.j. 485,96 eur, sumy storna, ktorú vrátila po splátkach vo výške 2.209,67 eur a zostatok storna - dlhu, t.j. 923,55 eur. Storno provízie odporkyne za celú dobu pôsobenia predstavujú 4.033,97 eur. Počas jej pôsobenia u navrhovateľa jej bolo z aktuálnych provízií odpočítané storno 485,96 eur, odporkyňa však uvádza iba 466,83 eur, čiže 19,3 vo svoj neprospech. Celkové storno odporkyne predstavuje 4.033,97 eur (485,96 eur + 3.548,01 eur). Vrátené provízie 485,96 eur (odpočítané z aktuálnych provízií). Zostatok storna po ukončení spolupráce predstavuje 3.548,01 eur. Vrátené provízie po splátkach a hotových peniazoch je 2.2089,67 eur. Nevyplatené provízie odpočítané z dlhu sú 172,64 eur a storno fond 242,15 eur odpočítané z dlhu. Zostatok dlhu predstavuje 923,55 eur. K časti odvolania, kde uvádza odporkyňa splátky, ktoré uhradila, nespochybňuje, všetky sú odpočítané z dlhu vo výške 2.209,67 eur. Taktiež sú odpočítané nevyplatené provízie vo výške 172,64 eur a storno fond 242,15 eur, všetko v súlade so zmluvou o spolupráci. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods..1, 2 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vyčerpávajúcim spôsobom vykonal dokazovanie, náležite svoje rozhodnutie odôvodnil. Z odôvodnenia je zrozumiteľné, ako dospel súd k výslednej sume. Podrobne uviedol, na základe ktorých ustanovení uzavretej zmluvy postupoval, konkrétne poukázal na zmluvy, ktoré neboli dostatočne plnené alebo len čiastočne, čo malo za následok nevyplatenie provízií alebo ich krátenie. Keďže odôvodnenie je vyčerpávajúce, odvolací súd k nemu nemá čo viac dodať, v celom rozsahu sa stotožňuje s výrokom ako aj odôvodnením. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne opakovane zdôrazňuje a poukazuje na správnosť rozhodnutia okresného súdu, pričom nanovo uvádza výpočet žalovanej čiastky. Pokiaľ ide o odvolanie samotné, navrhovateľka nenamietala žiaden relevantný dôkaz, ktorý by spochybnil rozhodnutie prvostupňového súdu. Námietky, pokiaľ poukazuje na jej platby, sú nedôvodné, pretože ich vo výpočte zohľadnil navrhovateľ ako aj prvostupňový súd. Svoje tvrdenia a výpočty nepodložila žiadnymi dôkazmi. Ide o jej obranu len v rovine tvrdenia bez doloženia rozhodujúcich faktov. Naopak prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov, ktoré boli v spise riadne doložené, a ktoré aj vyhodnotil. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s § 151 O.s.p., keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný navrhovateľ, trovy odvolacieho konania nenavrhol nahradiť, preto mu ich súd nepriznal. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.