Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/176/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409209522 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6409209522.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného GE Money, a.s., so sídlom v Bratislave, Bottova č. 7, IČO 17 324 220, právne zastúpeného JUDr. Davidom Soukeníkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Moskovská č. 13, vedenej vedenom súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Štefanovičova č. 20, pod spisovou značkou EX 17106/09 proti povinnému A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G. nad Z., Z. č. XXX/XX o vymoženie pohľadávky v sume 643,05 Eur a príslušenstva, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 4Er/974/2009-27 zo dňa 18.03.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 4Er/974/2009-27 zo dňa 18.03.2011 v napadnutej časti prvej výrokovej vety p o t v r d z u j e . Odvolanie povinného proti druhej výrokovej vete o d m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutím rozhodnutím okresný súd rozhodol o žiadosti povinného na zastavenie exekúcie tak, že ju zamietol a žiadosť povinného na odklad exekúcie zamietol. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že okresný súd poverením č. 5613 027841 * zo dňa 19.10.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 14 Cb/90/2006-70 zo dňa 22.08.2008. Návrhom doručeným súdu dňa 24.02.2011 sa povinný domáhal zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) spolu s návrhom na jej odklad podľa § 56 ods. 1 a 2 citovaného zákona. Povinný v návrhu namietal tú skutočnosť, že rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 14 Cb/90/2006-70 zo dňa 22.08.2008, na základe ktorého je voči nemu vedené exekučné konanie mu nebol riadne doručený napriek vedomosti konajúceho súdu o mieste, kde sa zdržiava. Povinný kompetentným úradom oznámil, že býva u dcéry vo G. na adrese F.. U. č. XXXX/XX a od mája XXXX preberal poštové zásielky aj na adrese vXXX/ XX.nad Z., Z. R. Z uvedeného dôvodu, keďže nedošlo k naplneniu zákonných podmienok, nepovažoval za dôvodné ustanovenie opatrovníka a uplatnenie fikcie doručenia exekučného titulu, ktorým došlo k porušeniu jeho práv v základnom konaní. Okresný súd s poukazom na ust. § 57 ods. 1, písm. a) v spojení s ust. § 58 ods.1 Exekučného poriadku na návrh povinného skúmal podmienky pre zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul sa dosiaľ nestal vykonateľným, pričom z listinných dôkazov zistil, že Okresný súd Martin súdne zásielky doručoval na adresu S. XXX, KláG.d R. podľa uvedenia adresy povinného žalobcom. Z dôvodu, že konajúci súd nedoručil platobný rozkaz do vlastných rúk povinného, vykonal súd pokus o doručenie prostredníctvom Obvodného oddelenia PZ Príbovce, ktorý nebol úspešný. Z podania Obvodného oddelenia PZ Príbovce č. ORP-12-45/OPP-11-2007 zo dňa 31.05.2007 vyplynulo, že povinný už nie je vlastníkom nehnuteľnosti v S. pod G. a podľa vedomosti nového vlastníka sa zdržiava vo G., pričom nový vlastník presnú adresu uviesť nevedel. Následne vykonal Okresný súd Martin šetrenie za účelom zistenia pobytu povinného prostredníctvom Registra obyvateľov SR a Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, pričom zistil, že povinný sa nenachádza vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody a je prihlásený na trvalý pobyt na adrese R. v ŽXXXX Ako exekučný súd zistil, napriek vedomosti o trvalom pobyte povinného k doručeniu platobného rozkazu do vlastných rúk nedošlo a o vykonanie doručenia na uvedenej adrese bolo požiadané Obvodné oddelenie PZ Žiar nad Hronom, prostredníctvom ktorého bolo konajúcemu súdu podaním č. ORP-852/OBV-2008 zo dňa 17.05.2008 oznámené, že povinný na adrese Z. XXX/XX v G. nad Z. nebýva a inú adresu sa nepodarilo zistiť. Keďže Okresný súd Martin vykonaným šetrením nezistil inú adresu pobytu povinného, uznesením zo dňa 21.07.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.2008 ustanovil povinnému opatrovníka, ktorý ho v konaní zastupoval a dňa 12.09.2008 mu doručil rozsudok č.k. 14Cb/90/2006-70 zo dňa 22.08.2008. Okresný súd považoval postup Okresného súdu Martin pri doručovaní exekučného titulu za správny a ním vykonané šetrenie pobytu povinného za dostatočné pre záver, že ustanovenie opatrovníka povinnému, ktorý ho v konaní zastupoval a ktorému bol doručený exekučný titul, bolo dôvodné. Poukázal na to, že povinnému boli súdne zásielky doručované na adresu v G. nad Z. neskôr ako v máji 2007, teda v čase, kedy sa povinný mal podľa svojho vyjadrenia na uvedenej adrese zásielky preberať, avšak šetrením bolo zistené, že na tejto adrese sa nezdržiava a zásielky nepreberá. Keďže nadobudnutiu právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku súdu nebránili vady v jeho doručení povinnému, návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom na zamietnutie žiadosti o zastavenie exekúcie, keďže súdu neboli známe žiadne ďalšie okolnosti odôvodňujúce očakávanie zastavenia exekúcie, súd hodnotil návrh povinného na odklad exekúcie v zmysle ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku ako nedôvodný. K naplneniu zákonných podmienok na odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 1 Exekučného poriadku podľa súdu nedošlo, keďže skutočnosti o nepriaznivej finančnej situácii uvedené v návrhu povinného nemajú prechodný charakter a sám povinný neočakáva zlepšenie svojho postavenia. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu na odklad exekúcie a návrhu na zastavenie exekúcie vyhovie a exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom pod spisovou značkou EX 17106/2009 zastaví. Odvolanie podal z dôvodu, že súd sa v napadnutom uznesení riadne a presvedčivo nevysporiadal s jeho argumentáciou, predovšetkým nevyjasnil otázku právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Naďalej namietal, že rozsudok Okresného súdu Martin nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže mu nebol doručený, hoci konajúci súd musel mať vedomosť, kde sa zdržuje a na tú adresu mal doručovať písomnosti. Preto považoval za procesne nesprávne a v rozpore s platným právom ustanovenie opatrovníka. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR č. 3 Cdo 30/2010, osobitne na judikovaný záver, podľa ktorého ak všeobecný (odvolací) súd nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej podmienky aplikácie konkrétneho procesného inštitútu preukázaný mimo rozumných pochybností, musí postupovať na prospech dotknutého účastníka tak, aby nezasiahol do práva na súdnu ochranu osoby (viď nález ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 119/07). Za podstatné považoval, že jedine riadnym preskúmaním jeho majetkových pomerov a životnej úrovne a následným povolením odkladu exekúcie, bude zabezpečená legitímna ochrana jeho práv. Povolenie odkladu považoval za účelné, keďže vedenie exekúcie na jeho osobu môže situáciu skomplikovať a eskalovať a je spôsobilé ho doslova zničiť. Podľa jeho názoru súd arbitrárne vyložil prechodnosť nepriaznivosti jeho situácie a ním uplatnený výklad nemá oporu v normatívnom texte. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 251 ods. 4 O.s.p., 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie povinného voči výroku II. uznesenia o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie je potrebné odmietnuť. Odvolanie voči výroku I. o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie odvolací súd posúdil ako nedôvodné. Z predloženého súdneho spisu súd zistil, že dňa 25.08.2009 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia Okresného súdu Martin č.k. 14Cb/90/2006-70 zo dňa 22.08.2008, teda nie Okresného súdu Žiar nad Hronom, ako nesprávne uviedol okresný súd, ktorým bola povinnému ako žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 19 372,60 Sk (643,05 Eur) spolu s 0,1 %-ným úrokom z omeškania denne zo sumy 19 372,60 Sk (643,05 Eur) od 23.10.2003 do zaplatenia, s úrokom v sume 1,89% mesačne zo sumy 19 372,60 Sk (643,05 Eur) od 23.10.2003 do zaplatenia a zmluvnú pokutu v sume 3 874,52 Sk (128,61 Eur) do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Na žiadosť súdneho exekútora vydal Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 19.10.2009 poverenie č. 5613 027841 *, ktorým podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného vykonateľného súdneho rozhodnutia. V napadnutom rozhodnutí okresný súd zamietol návrh povinného, ktorý sa domáhal zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu, že v konaní nezistil nedostatky vo vykonateľnosti exekučného titulu, na základe ktorého je exekúcia vedená. Druhou výrokovou vetou rozhodol o návrhu povinného na odklad exekúcie podľa ust. § 56 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku tak, že ho ako nedôvodný zamietol. Podľa ust. § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou. Podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§57). Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie. Podľa § 202 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Z ustanovenia § 56 ods. 7 Exekučného poriadku vyplýva, že v prípade rozhodnutia, ktorým súd povolí odklad exekúcie, je odvolanie prípustné. Výkladom a contrario sa citované ustanovenie nevzťahuje na rozhodnutia súdu, ktorým návrh povinného na odklad exekúcie zamieta, keďže v zmysle všeobecného pravidla obsiahnutého v ust. 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku) nie je prípustné. Okresný súd výrokom II. napadnutého uznesenia zamietol návrh povinného, ktorým sa z dôvodov uvedených v ust. § 56 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku domáhal odkladu exekúcie. Z dôvodu, že ide o uznesenie v exekučnom konaní a Exekučný poriadok ako lex specialis odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nepripúšťa, odvolací súd v súlade s § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolanie oprávneného proti výroku o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie odmietol, pretože bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu odvolania proti výroku I. o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pričom dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Podľa § 57 ods. 1, písm. a) v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil s názorom okresného súdu skúmajúceho na návrh povinného okolnosti vydania a doručovania exekučného titulu z hľadiska ich možného vplyvu na jeho právoplatnosť a následne vykonateľnosť exekučného titulu ako materiálneho predpokladu vedenia exekúcie, podľa ktorého Okresný súd Martin uznesením č.k. 14 Cb/90/2006-53 zo dňa 21.07.2006 dôvodne ustanovil povinnému opatrovníka v zmysle ust. § 29 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že pobyt povinného súdu nebol známy. K ustanoveniu opatrovníka povinného pristúpil súd konajúci v obchodnoprávnej veci medzi oprávneným ako žalobcom a povinným ako žalovaným po prešetrení, či sú splnené podmienky pre takýto postup a po posúdení, že nie je na mieste iné opatrenie súdu za účelom ochrany práv povinného. Šetrením prostredníctvom Registra obyvateľstva SR, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, na Obecnom úrade v S. pod G. a pokusmi o doručenie prostredníctvom Policajného zboru SR na súdu známych adresách v S. pod G. a v G. nad Z. vyčerpal súd dostupné možnosti zistenia pobytu povinného, ktorý sa na adrese trvalého pobytu nezdržiaval a neplnil si povinnosť ohlásením prechodného pobytu. Nové skutočnosti o pobyte povinného sa nepodarilo ozrejmiť ani prostredníctvom vlastníka nehnuteľnosti, ktorú pôvodne vlastnil povinný. Pokiaľ teda okresný súd dospel k záveru, že ustanovenie opatrovníka povinnému bolo v základnom konaní dôvodné a rozsudok konajúceho súdu bol riadne doručený oprávnenému i zástupcovi povinného s nadobudnutím právoplatnosti dňa 08.10.2008 a vykonateľnosti 12.10.2008, teda netrpí namietaným nedostatkom podľa § 57 ods. 1, písm. a) Exekučného poriadku, jeho záver je správny a správne je aj jeho rozhodnutie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia. Neobstoja tvrdenia povinného uvedené v odvolaní, že poštu od mája 2007 na adrese trvalého pobytu v Y.preberal, pretože súdu sa aj napriek vedomosti o uvedenej adrese prostredníctvom Registra obyvateľstva SR na základe jeho oznámenia doručeného dňa 02.01.2008 zásielka dňa 25.02.2008 vrátila ako nedoručená z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote a následný doručovací pokus prostredníctvom obvodného oddelenia Policajného zboru bol rovnako neúspešným. Tvrdenie, že povinný učinil voči kompetentným orgánom oznámenie o mieste pobytu u dcéry, nie je preukázateľné, keďže v predloženom súdnom spise sa uvedený listinný dôkaz nenachádza. Okresný súd správne rozhodol, keďže exekučný titul, na základe ktorého je vedená exekúcia je formálne i materiálne vykonateľným podkladom pre vedenie exekúcie, preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.