Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/166/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410200964 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6410200964.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danici Kočičkovej v právnej veci žalobcu Q. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. M., Z. X, zastúpený advokátom JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátska kancelária so sídlom Dobšinského 14, Banská Štiavnica, proti žalovanému F. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. M., N. XX, o 1.259,- eur s prísl., na odvolanie žalovaného zo dňa 07. 03. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/114/2010 - 128 zo dňa 01. 02. 2012 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/114/2010 - 143 zo dňa 24. 04. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.207,- eur spolu s 9% úrokom z omeškania počítaným od 07. 01. 2010 do zaplatenia, všetko do 15 dní m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 965,60 eur spolu s 9% úrokom z omeškania, počítaným od 07. 01. 2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a . Vo výroku, o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 203,88 eur a na účet právneho zástupcu JUDr. Rudolfa Fajbíka sumu 1.059,35 eur, ako trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Vo výroku, ktorým žalovaný bol zaviazaný zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiari nad Hronom sumu 7,80 eur, ako trovy preddavkované zo štátnych prostriedkov do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 69,04 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Rudolfa Fajbíka, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.207,- eur spolu s 9% úrokom z omeškania, počítaným od 07. 01. 2010 do zaplatenia, všetko do 15 dní. Vo zvyšku žalobu presahujúcu sumu 1.207 eur súd zamietol. Žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi trovy 203,88 eur a na účet právneho zástupcu JUDr. Rudolfa Fajbíka sumu 1.059,35 eur. Žalovaný bol zaviazaný zaplatiť na účet okresného súdu 7,80 eur ako trovy preddavkované zo štátnych prostriedkov do troch dní. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že dňa 05. 11. 2009 došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla žalobcu Fiat Marea, ŠPZ: M. XXX AI. Škoda bola spôsobená tak, že do jazdnej dráhy motorového vozidla žalobcu náhle vbehol pes žalovaného. To, že sa jedná o psa žalovaného potvrdili aj príslušníci mestskej polície, ktorí boli v blízkosti a ktorým žalobca situáciu popísal. Títo dospeli k záveru, že sa jedná o psa žalovaného. Žalovaný už v minulosti bol postihnutý za priestupok, ktorý sa týkal voľného pohybu psa. Žalovaný sa bránil, že jeho pes bol celý čas doma. Z výpovede syna žalovaného však vyplynulo, že žalobca spolu s príslušníkmi mestskej polície hľadali psa doma a v okolí domu žalovaného približne 25 až 30 minút potom, čo došlo ku škodnej udalosti, ale pes nebol nájdený. Že išlo o psa žalovaného potvrdil vlastne aj sám žalovaný, ktorý na pojednávaní dňa 01. 02. 2012 tvrdil. že žalobca úmyselne zrazil jeho psa. Súd vzal za preukázané, že výška škody spôsobená na motorovom vozidle bola 1.207,- eur. Žalovaného na náhradu tejto škody zaviazal s poukazom na ust. § 420 ods. 1 OSP, keď dospel k záveru, že nie je daný dôvod na zníženie náhrady podľa ust. § 450 OZ. Vychádzal zo záverov, že príčinou vzniku škody nie je spôsob vedenia motorového vozidla žalobcom, ale zavinenie žalovaného spočívajúce v tom, že nezabránil voľnému pohybu psa, okrem priestorov na to určených. V osobe žalovaného sa jedná o dlhodobého porušovateľa práva, ktorý ignoroval predchádzajúce sankcie, uložené za porušovanie nariadenia o voľnom pohybe psov a preto by bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti ako aj so zásadou preventívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu, aby vo vzťahu k žalovanému bolo použité ust. § 450 OZ. Súd priznal aj návrhu príslušných požadovaných trov z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 3 OSP a o trovách štátu podľa § 148 ods. 1 OSP. Proti rozsudku odvolanie podal žalovaný. Žiadal zrušiť rozsudok okresného súdu alebo tento zmeniť a zároveň žiadal, aby bolo nariadené nové pojednávanie s iným sudcom , pretože nie je presvedčený o nezaujatosti sudcu JUDr. Spurného . Žalovaný v odvolaní zopakoval doterajšie tvrdenia o tom, že neexistuje ani jeden dôkaz, že sa jedná o jeho psa, ďalej tvrdil, že keď pes vybehne z dvora na cestu, vtedy šofér nemôže predvídať nehodu a je nevinný, ale keď vidí pred sebou po ceste pobehovať psy, musí predvídať, že mu pes môže skočiť pod auto. On žiadal, aby bol prizvaný znalec na posúdenie, či môže pes pri jeho fyzických parametroch (váha 6 mesačného šteňaťa je ani 15 kg,, auto váži 1400kg) spôsobiť opísané škody bez toho, aby pes utrpel akúkoľvek ujmu. K podanému odvolaniu sa žalobca vyjadril a rozhodol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Žiadal priznať aj trovy odvolacieho konania. Podľa jeho presvedčenia žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že na vzniku škody nemá žiadny podiel . Žalobca bol s odvolacím súdom upovedomený o tom, že pri aplikácii § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. bude potrebné vec posúdiť aj z hľadiska ust. § 441 OZ. Žalobca trval na tvrdení, že nie je možné vyvodiť záver o spoluzavinený žalobcu ako poškodeného a nie je možné zaoberať sa mierou takéhoto zavinenia. Neexistujú žiadne kritériá, ktoré by umožňovali odôvodniť takéto rozhodnutia. Bez opory v dôkazoch by išlo o arbitrárne rozhodnutie. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aj zaujatosť sudcu okresného súdu JUDr. Spurného. Bol preto vyzvaný, aby uviedol dôvod pre ktorý má byť JUDr. Spurný ako sudca z konania vylúčený a kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedel. Na vyjadrenie mu bola daná lehota 10 dní. Žalovaný zostal nečinný a k výzve sa do rozhodnutia krajského súdu nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, upozornil žalobcu na možnosť aplikácie iného právneho predpisu podľa § 213 ods. 2 OSP a vo veci samej zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP. V ostatných výrokoch bol rozsudok okresného súdu potvrdení ako vecne správny. Krajský súd nezistil dôvod pre ktorý bolo potrebné spochybňovať záver okresného súdu, že dňa 05. 11. 2009 došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla žalobcu Fiat Marea, ŠPZ: T. XXX AI, a k poškodeniu došlo tak, že voľne pohybujúci sa pes žalovaného vbehol pod idúci automobil žalobcu. Na vozidle bol následne poškodený nárazník, predný ľavý reflektor, hmlovka, kapota a ľavý predný blatník. Rozsah spôsobenej škody bol ustálený pôvodne výsluchom účastníkov a nebol sporný. Skutočnosť, že išlo o psa žalovaného bola dostatočne preukázaná, pretože mestský policajti, ktorým krátko po udalosti žalobca psa popísal, identifikovali psa, ktorý kolíziu spôsobil, ako psa žalovaného. Z činnosti mestských policajtov je známa aj skutočnosť, že psy žalovaného sa voľne potulujú, pretože tento nemá oplotený dvor. Príslušník mestskej polície Jozef Neko psa žalovaného pozná, žalovaného viackrát upozorňoval na voľný pohyb tohto psa a pes už nakoniec bol aj odchytený do karantény. Žalovaný sa však o psy nestaral a jeho psy sa voľne pohybovali po ulici naďalej. Žalovaný tvrdil, že pri veterinárnej prehliadke pes nevykazoval známky poranenia, a že jeho pes bol doma spal na záhrade. Žalobca preto mohol zraziť iného psa. Žalovaný však dal svojho psa prehliadnuť veterinárovi až 4 dni po škodovej udalosti. V.. V. K., ktorý psa prehliadol v rámci ambulantných možností nezistil na ňom žiadne oderky, ani žiadne známky poranenia alebo otrasu. Uviedol, že väčšinou keď dôjde k zrážke psa vyššieho vzrastu s motorovým vozidlom, tak dôjde k zlomeniu rúrkových kostí, ale keď je pes nižšieho vzrastu, obíde relatívne lepšie. Môže sa stať, aj že je zviera vo výskoku a dôjde k nárazu na kapotu a obíde bez zranenia. Ak na aute nie sú výčnelky, nemusí dôjsť k poškodeniu celistvosti kože. Keď sa jedná o tupý náraz, nemusí to zanechať žiadne povrchové zranenia. Svedok V.. K. teda nevylúčil, že pri tupom náraze môže pes zostať bez zranenia. Pokiaľ ide o vyriešenie otázky, či to bol naozaj pes žalovaného, ktorý vbehol žalobcovi v kritický deň pod motorové vozidlo, nemožno obísť výpoveď žalovaného na pojednávaní pred okresným súdom dňa 01. 02. 2012. Tu žalovaný výslovne uviedol: „myslel som tým, že žalobca zrazil môjho psa úmyselne.“ Týmto vyhlásením žalovaný potvrdil, že kolíziu malo motorové vozidlo žalobcu s jeho psom. Výška spôsobenej škody bola ustálená a nebola spochybnená žiadnymi reálnymi a relevantnými dôkazmi. Vyjadrenie neurčitých pochybností o výške spôsobenej škody nie je postačujúce. Odvolací súd okrem iného upozornil žalovaného, že vec bude potrebné posúdiť aj z hľadiska ust. § 441 OZ pri aplikácii § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. . Podľa ust. § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Žalobca priznal, že voľne pohybujúce psy videl a teda ich zaregistroval. Spôsob správania voľne pohybujúceho sa necvičeného zvieraťa nemožno predvídať. Navrhovateľ musel teda počítať aj s alternatívou, že voľne pohybujúci pes mu skríži dráhu jazdy. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Ust. § 441 OZ, ktoré upravuje zavinenie poškodeného, sa musí so zreteľom na svoju všeobecnú povahu uplatniť aj v tomto osobitnom prípade zodpovednosti. Treba ho použiť tak v prípade všeobecnej zodpovednosti za spôsobenú škodu založených na princípe predpokladaného zavinenia (§ 420 OZ), ako aj v prípadoch osobitnej zodpovednosti vrátane zodpovednosti za škodu spôsobenú dopravnými prostriedkami, a to bez zreteľa na to, či škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú alebo nemajú pôvod v prevádzke. Aj v dôvodovej správe k ust. § 441 OZ sa uvádza, že úprava následkov zavinenia poškodeného sa vzťahuje tak na prípady, keď škodca zodpovedá za vzniknutú škodu, pretože ju zavinil (§ 420 OZ), ako aj na prípady, keď ide o zodpovednosť bez zavinenia (§ 427 a § 428OZ). Vzhľadom na to, že bolo povinnosťou žalovaného reagovať zvýšenou opatrnosťou na voľne pohybujúce sa psy, je potrebné ustáliť na jemu spôsobenej škode aj vlastné spoluzavinenie. Rozsah tohto spoluzavinenia ustálil odvolací súd vo výške 20% z celkovej škody. K náhrade bolo potom žalovanému priznaná celkove suma 965,60 eur, samozrejme spolu s prináležiacim 9% úrokom z omeškania počítaným od 07. 01. 2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti bol návrh žalobcu zamietnutý. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že o trovách konania je v tomto prípade možné rozhodnúť s odkazom na ust. § 142 ods. 3 OSP. Žalobca mal v konaní neúspech iba v pomerne nepatrnej časti a nakoniec aj výška priznaného plnenia závisela od úvahy súdu. Výroky okresného súdu o trovách konania boli preto potvrdené ako vecne správne. V odvolacom konaní mal žalobca opäť neúspech v pomerne nepatrnej časti a výška plnenia závisela od úvahy súdu. S poukazom na ust. § 142 ods. 3 OSP, s použitím ust. § 224 ods. 1 OSP priznal odvolací súd žalobcovi aj plnú náhradu trov odvolacieho konania. Tieto trovy pozostávajú z jedného úkonu advokáta v hodnote 61,41 eur s pripočítaním režijného paušálu 7,63 eur. Na odvolacích trovách preto žalovaný zaplatí žalobcovi sumu 69,24 eur a to k rukám jeho právneho zástupcu. Podľa § 15a ods. 3 OSP v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne. Žalovaný iba vo všeobecnosti uviedol, že nie je presvedčení o nezaujatosti sudcu JUDr Spurného. Odvolací súd ho preto vyzval, aby uviedol, či skutočne je toto jeho tvrdenie potrebné hodnotiť ako námietku zaujatosti sudcu a aby uviedol dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený a kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedel. Bol zároveň poučený, že v prípade vznesenej námietky bude vyzvaný aj na zaplatenie súdneho poplatku podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkoch v sume 66,- eur. Do dňa rozhodovania odvolacieho súdu sa žalovaný nevyjadril, že nešlo o námietku zaujatosti a neuviedol ani ďalšie okolnosti požadované odvolacím súdom. Odvolací súd však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia na vznesenú námietku neprihliadal. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.