Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/149/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410201556 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6410201556.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky M.. N. S., narodenej XX. XX. XXXX, bytom D. N., R. XX, proti odporcom 1/ Slovenská republika - Obvodný úrad Žiar nad Hronom, Námestie Matice Slovenskej 8, 2/ O.. R. A., narodeného XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, zastúpeného Mgr. Petrom Nyúlom, advokátom, Levice, Kpt. Jaroša 4, za účasti Okresného prokurátora v Žiari nad Hronom, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní odporcu 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 4C/49/2010 - 177 zo dňa 19. 03. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e , vo zvyšku ostáva uznesenie nedotknuté; Náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľke n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil podľa ust. § 96 ods. 1 OSP, pretože navrhovateľka dňa 14. 03. 2012 zobrala svoj návrh na začatie konania späť. Späťvzatie odôvodnila tým, že dňa 15. 04. 2011 došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody (zámennej zmluvy) s odporcom 2/ a dňa 17. 02. 2012 Správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle uzatvorenej zámennej zmluvy, čím predmet sporu odpadol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. Proti uzneseniu vo výroku o trovách konania podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie ( § 204 ods. 1 veta prvá OSP) odporca 2/. Rozhodnutie okresného súdu je podľa jeho názoru nesprávne a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa ust. § 221 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že súd mal uložiť povinnosť náhrady trov konania navrhovateľke, ako účastníkovi konania, ktorý zavinil zastavenie konania. Poukázal na zásadu zodpovednosti za výsledok, ktorú podľa jeho názoru súd v predmetnej veci opomenul aplikovať. Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP je vo vzťahu k ustanoveniu § 146 ods. 1 písm. c) OSP lex specialis, preto, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. K zastaveniu konania nedošlo z dôvodu správania sa odporcu 2/, preto podľa ust. § 146 ods. 2 vety prvej OSP navrhovateľka zavinila zastavenie konania. Odporca podporne poukázal na existujúcu judikatúru (R 49/1993), podľa ktorej, ak navrhovateľ vzal žalobu späť a nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá, OSP, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Ďalej namietal, že pred vydaním uznesenia o zastavení konania okresný súd nedal príležitosť právnemu zástupcovi odporcu 2/, aby predložil vyčíslenie trov konania a týmto postupom okresného súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Okresný súd postupoval v rozpore s ust. § 151 ods. 4 OSP, pretože odporca 2/ podal návrh na rozhodnutie o trovách už v predošlom odvolaní zo dňa 14. 06. 2010. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania zmenil tak, že uloží navrhovateľke zaplatiť odporcovi 2/ trovy konania vo výške 1 470, 41 EUR. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 239, 06 EUR. K odvolaniu odporcu 2/ sa 25. 04. 2012 vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 OSP v spojení s ust. § 167 ods. 2 OSP neodôvodnil výrok o náhrade trov konania a neprihliadol na osobitné procesné skutočnosti prejednávanej veci, predovšetkým na to, že k uzavretiu zámennej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom 2/ došlo až po podaní žaloby. Z ustanovení § 146 ods. 1 písm. c) OSP a ust. § 146 ods. 2 OSP vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia návrhu, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je pritom potrebné posudzovať z procesného hľadiska. Ide tak o otázku, či sa navrhovateľka domohla uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bola v meritórnom konaní úspešná alebo nie. Prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu ( § 221 ods. 1 písm. h) OSP ) a preto navrhol uznesenie vo výroku o náhrade trov konania zrušiť a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu 2/ sa dňa 02. 05. 2012 vyjadrila navrhovateľka . Uviedla, že zámenná zmluva, ktorú s odporcom po začatí konania uzavrela, mala charakter dohody o urovnaní a poukázala na znenie článku 5. 7. zámennej zmluvy, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli na tom, že navrhovateľka zoberie návrh na začatie konania späť a zároveň sa vzdali práva na náhradu trov konania. Na základe uvedených skutočností má navrhovateľka za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust § 150 ods. 1 OSP, ktoré spočívajú v osobitnej procesnej situácii, na ktorej sa navrhovateľka nepodieľala. Spochybnila i výšku trov konania, ktoré si právny zástupca odporcu 2/ uplatnil a vyčíslil. Podľa názoru navrhovateľky by odmena za úkon právnej služby mala byť stanovená v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., pretože hodnotu predmetu konania nemožno určiť. O tom, či je predmet konania oceniteľný alebo neoceniteľný, sa pri určovaní trov právneho zastúpenia vychádza, okrem iného, aj zo zákona o súdnych poplatkoch. V danom prípade bol vyrubený poplatok ako pri neoceniteľnom predmete konania vo výške 99, 50 Eur, a teda právnemu zástupcovi odporcu 2/ by v prípade úspechu patrila za každý úkon právnej pomoci odmena vo výške 1/13 výpočtového základu. Vzhľadom na túto skutočnosť považovala uplatnené trovy právneho zastúpenia za nesprávne, pričom namietala aj ich účelnosť. Uznesenie okresného súdu navrhla ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP a uznesenie okresného súdu postupom podľa § 214 ods. 1, 2 OSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne. Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa odseku 2 tohto istého ustanovenia, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania. Ustanovenia o náhrade trov konania, ktoré bolo zastavené, nie sú obmedzené len na určitý druh konaní, ani na dôvody zastavenia konania. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady však existujú dve výnimky obsiahnuté v ustanovení § 146 ods. 2 OSP, veta prvá a druhá. Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy. ( § 146 ods. 2 OSP, veta prvá). Zavinenie môže existovať na strane navrhovateľa, ale aj na strane odporcu. Na strane navrhovateľa existuje napríklad vtedy, ak podal žalobu, hoci existovala prekážka res iudicatae, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť; prípadne, ak ju vzal späť po tom, čo druhý účastník vzniesol oprávnenú námietku premlčania. Druhou výnimkou z uvedenej všeobecnej zásady je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca ( § 146 ods. 2 OSP, veta druhá ). Je tomu tak, napr. vtedy, keď odporca po podaní žaloby plnil navrhovateľovi, v dôsledku čoho odpadol predmet sporu. Ak nie je dôvod na aplikáciu jednej alebo druhej výnimky, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. V prejednávanej veci súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP, nakoľko nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa žiadnej z uvedených výnimiek. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľka podala návrh na začatie konania dňa 22. 02. 2010. V priebehu konania, dňa 15. 04. 2011 navrhovateľka s odporcom 2/ uzavreli zámennú zmluvu, ktorou si jej účastníci navzájom plnili a na základe rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu, obaja zámenou novo upravili dovtedy sporné vlastnícke práva. Navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo aj k nehnuteľnostiam, ktoré predstavovali predmet konania, a preto nebolo dôvodné v konaní ďalej pokračovať. Uzavretá zámenná zmluva je výsledkom dohody, je obsahovo zhodným prejavom vôle oboch účastníkov konania a konsenzom dvoch , v konaní proti sebe stojacich strán. V danom prípade preto nemožno hovoriť o zavinení zastavenia konania ktorýmkoľvek účastníkom konania z procesného hľadiska, nakoľko dôvodom zastavenia konania je dvojstranný právny úkon synalagmatického charakteru, na základe ktorého si účastníci konania navzájom plnili. Už existencia takejto dvojstrannej dohody (zámennej zmluvy) vylučovala záver o zavinení ktoréhokoľvek účastníka konania na zastavení konania, avšak pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné poukázať i na samotný obsah uzavretej zámennej zmluvy. V zmysle článku 5. 7. zámennej zmluvy si jej strany dohodli, že „ predávajúca v 2. rade zoberie návrh v konaní vedenom na Okresnom súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/49/2010 v celom rozsahu späť“ a zároveň „predávajúca v 2. rade a kupujúci vyhlasujú, že sa vzdávajú práva na náhradu trov konania a trovy konania v tejto veci si nebudú uplatňovať“. Pokiaľ si teda účastníci konania (označení ako „predávajúca v druhom rade“ a „kupujúci“) v zmluve uzavretej po začatí konania vzájomným prehlásením a dohodou upravili spôsob ukončenia konania (späťvzatie návrhu na začatie konania) a zároveň otázku s ním vzniknutých trov tak, že „sa vzdali práva na náhradu konania“ a prehlásili, že „si trovy konania v tejto veci nebudú uplatňovať“, je prípadné rozhodnutie o náhrade trovách konania nielen nadbytočné, ale bolo by aj v rozpore so zásadou „pacta sunt servanda“. Odvolací súd nezistil dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 OSP, a to ani prvej, ani druhej vety, a preto je nutné postupovať v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP, ktoré vyjadruje zásadu v prípade zastaveného konania, avšak pri neexistencii podmienok podľa ust. § 146 ods. 2 OSP. Postup súdu prvého stupňa bol tak správny a odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 OSP. O trovách druhostupňového konania, odvolací súd rozhodol podľa § 141 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 OSP. Navrhovateľka si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, avšak aj v prípade jej uplatnenia neboli splnené podmienky na ich priznanie z dôvodu vyššie uvedenej dohody účastníkov konania, preto odvolací súd ich náhradu navrhovateľke nepriznal. O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.