KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica27. 2. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42CoE/241/2011 z 27. 2. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. februára 2012, sp. zn. 42CoE/241/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6410201591.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoE/241/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410201591
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6410201591.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci exekúcie oprávneného GENERAL FACTORING,
a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zast. spoločnosťou HMG & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459 proti povinnému 1/ Y. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. 70 a povinnému 2/ L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XX,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60,
821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 1104/10, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 4.096,06
Eur s príslušenstvom,, o odvolaní povinného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
5Er/155/2010-56 zo dňa 5. mája 2011 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom
č.k. 5Er/155/2010-60 zo dňa 11. mája 2011 v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Er/155/2010-56 zo dňa 5. mája 2011 v znení
opravného uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Er/155/2010-60 zo dňa 11. mája 2011 z
r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodnutím č.k. 5Er/155/2010-56 zo dňa 5. mája 2011 uložil povinnému
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
724,20 Eur (vo výroku nesprávne uvedené 23,05 Eur) vrátane dane z pridanej hodnoty do troch dní
od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný 1/
vymáhanú pohľadávku dňa 21.12.2010 uhradil. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj súdny exekútor, pričom
z jeho oznámenia vyplýva, že od vykonania exekúcie v tomto rozsahu upustil. Súd prvého stupňa tak
konštatoval, že exekúcia sa skončila z iného právneho dôvodu, ktorým je to, že súdny exekútor upustil
od jej vykonania podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, a preto nevydával uznesenie o zastavení
exekúcie. Pri odôvodnení vzniku nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie súd s poukazom
na ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku nepovažoval za správne tvrdenie povinného 1/, že súdny
exekútor nemá právo na žiadnu odmenu, keďže pohľadávku sám dobrovoľne uhradil oprávnenému,
na čom súdny exekútor nemal žiadnu súčinnosť. Uviedol, že vzniknuté trovy exekúcie sú sankciou za
neplnenie povinnosti. Akékoľvek plnenie po začatí exekučného konania preto nemožno považovať za
dobrovoľné. Pri určení výšky odmeny súdneho exekútora vychádzal z výšky vymoženej pohľadávky,
a to 6.004,50 Eur (pozostávajúcej z istiny 4.096,06 Eur, 8,5% úroku z omeškania zo sumy 4.077,45
Eur od 21.09.2005 do 21.12.2010 v sume 1.820,27 Eur a trov súdneho konania vo výške 88,04 Eur),
pričom 10% z uvedenej sumy (§ 5 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z) je 600,50 Eur, čo predstavuje
odmenu súdneho exekútora. K odmene súd pripočíta 19% daň z pridanej hodnoty z odmeny vo výške
114,10 Eur a náhradu hotových výdavkov vo výške 14,60 Eur. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd
prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 724,20 Eur.

Následne Okresný súd Žiar nad Hronom vzhľadom na zistenú chybu v písaní uznesenia č.k.
5Er/155/2010-56 zo dňa 5. mája 2011, kde vo výroku zaviazal povinných spoločne a nerozdielne na
zaplatenie trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 23,05 Eur namiesto 724,20 Eur, tak ako to vyplýva



z odôvodnenia rozhodnutia, vydal dňa 11.05.2011 opravné uznesenie č.k. 5Er/155/2010-60, ktorý
opravil výrok uznesenia č.k. 5Er/155/2010-56 zo dňa 5. mája 2011, tak povinným 1/ a 2/ uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 724,20 Eur
vrátane dane z pridanej hodnoty do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

Povinný 1/ podal v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 veta druhá O.s.p.) odvolanie, ktoré súd
podľa obsahu posúdil ako odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu č.k. 5Er/155/2010-56 zo dňa 5.
mája 2011, ktorým súd rozhodol o trovách exekučného konania. Povinný 1/ uviedol, že nevie na akom
základe sa uvedený výrok zmenil. Uviedol, že trovy v sume 23,05 Eur, na zaplatenie ktorých bol povinný
(zaviazaný) na základe rozhodnutia č.k. 5Er/155/2010-56 zo dňa 5. mája 2011, hneď na druhý deň
vyplatil. Skutočnosť, že mohol dobrovoľne plniť nepovažoval za pravdivú, pretože sú voči nemu vedené
viaceré exekúcie, ktoré začali skôr, a preto je ich povinný podľa zákona prednostne. Nesúhlasil so
základom, z ktorého súd vychádza pri určení odmeny podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý súd
určil vo výške 6.004,50 Eur. Namietal, že uvedenú pohľadávku vyplatil s 50% zľavou v sume 2.792, -
Eur a trovy vo výške 196,59 Eur, tj. spolu vo výške 2.988,59 Eur. Z uvedeného dôvodu žiadal napadnuté
rozhodnutie zmeniť tak, že súd trovy zníži tak, že súdnemu exekútorovi prizná nárok na odmenu 10%
zo sumy 2.988,59 Eur.

K odvolaniu povinného 1/ sa podaním zo dňa 20.06.2011 vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že z
oznámenia oprávneného zo dňa 30.12.2010, nevyplýva v akom rozsahu bola pohľadávka odpustená,
ale iba, že úhrady povinného od podania návrhu na vykonanie exekúcie ku dňu vyhotovenia vyjadrenia
predstavujú sumu 2.867,- Eur, pričom pokiaľ neboli uhradené trovy exekučného konania v plnom
rozsahu, má oprávnený za to, že je dôvodné pokračovať vo výkone exekúcie až do úhrady všetkých
záväzkov povinných v danom exekučnom konaní. S poukazom na uvedené súdny exekútor zotrval na
svojom stanovisku zo dňa 09.02.2011.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. § 214 ods. 2
O.s.p. bez nariadenia pojednávania pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie v znení opravného
uznesenia je potrebné zrušiť.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie doručeným
súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 08.02.2010 požiadal súdneho exekútora o
vykonanie exekúcie proti povinným 1/ a 2/ pre exekučný titul - platobný rozkaz č.k. 12Rob/27/2006-31
zo dňa 10.05.2006, o vymoženie sumy 4.096,06 Eur, úroku vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.77,45
Eur od 21.09.2005 do zaplatenia, trov súdneho konania vo výške 88,04 Eur, trov exekučného konania
18,08 Eur a trov právneho zastúpenia počas exekúcie vo výške 196,59 Eur. Následne okresný súd na
základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 17.02.2010
poveril ho poverením č. 5613 030466* č.k. 5Er/155/2010-20 zo dňa 11.03.2010 vykonaním exekúcie na
základe platobného rozkazu č.k. 12Rob/27/2006-31 zo dňa 10.05.2006 oprávneného proti povinným 1/
a 2/ na vymoženie povinnosti spoločne a nerozdielne vo výške 4.096,06 Eur s príslušenstvom + trov
predchádzajúceho konania vo výške 88,04 Eur a trov exekúcie. Proti exekúcii a predbežným trovám
exekúcie vzniesol povinný 1/ dňa 04.10.2010 námietky, o ktorých rozhodol okresný súd uznesením zo
dňa 24.11.2010 tak, že námietky proti exekúcii zamietol a námietkam proti predbežným trovám exekúcie
vyhovel. Dňa 17.02.2011 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora zo dňa 09.02.2011, spolu s
ktorým doručil súd námietky povinného 1/ proti trovám exekúcie. V uvedenom podaní súdny exekútor
uviedol, že oprávnený zaslal exekútorskému úradu listom zo dňa 30.12.2010 oznámenie, že pohľadávka
povinného 1/ je v plnom rozsahu uhradená dňom 21.12.2010. Konštatoval, že povinný splnil svoju
povinnosť voči povinnému až po začatí exekučného konania, preto vzniká súdnemu exekútorovi nárok
na náhradu trov exekučného konania. V námietkach proti trovám exekúcie povinný 1/ zároveň žiadal o
úplné zastavenie exekúcie. Uviedol, že dňa 21.12.2010 dobrovoľne po dohode s oprávneným uhradil
oprávnenému jeho pohľadávku, pričom poukázal, že súdny exekútor nemal na tom žiadnu súčinnosť,
nevymohol žiadne finančné prostriedky a preto on nemá nárok na žiadnu odmenu z dôvodu, že nárok
vzniká len z vymoženej sumy a nie vymáhaných peňazí.



Z oznámenia oprávneného označeného ako potvrdenie o vysporiadaní pohľadávky zo dňa 30.12.2010
adresovaného povinnému 1/ doručeného do exekútorského spisu dňa 02.02.2011 odvolací súd zistil, že
oprávnený potvrdzuje povinnému, že jeho pohľadávka č. 285181, bola dňa 21.12.2010 v celom rozsahu
vysporiadaná. Zároveň povinného 1/ upozornil, že predmetné potvrdenie sa týka výlučne vysporiadania
pohľadávky povinného 1/ voči oprávnenému, nie však uhradenia prípadných nákladov spojených s jej
vykonaním v exekučnom konaní, a to trov exekučného konania, ktoré je vedené v súvislosti s vymáhaním
predmetnej pohľadávky.

Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. platnému a účinnému ku dňu 08.02.2010 o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) exekútor upustí od vykonania exekúcie,
ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade,
ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor
vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi
príslušnej správe katastra, že upustil od vykonania exekúcie.

Podľa § 60 písm. b) Exekučného poriadku poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa
§ 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46 ods. 3).

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdynch exekútorov
základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné
plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

Podľa § 5 ods. 1 a 2 vyššie citovanej vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej
určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania
exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

Exekučný poriadok v § 46 odseku 3 upravuje postup povereného súdneho exekútora v prípade, ak
povinný splní to, čo mu ukladá exekučný titul. V takom prípade exekútor upustí od vykonania exekúcie.
Za upustenie od vykonania exekúcie možno považovať faktickú nečinnosť súdneho exekútora, o ktorej
súd nerozhoduje. Exekútor je však povinný uvedenú skutočnosť súdu oznámiť a v zmysle § 60 písm.
b) Exekučného poriadku bezodkladne po upustení od vykonania exekúcie vrátiť súdu poverenie na
jej vykonanie. Súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil len
čiastočne avšak len za predpokladu, že oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí.
Súhlas oprávneného musí byť výslovný, spravidla písomný alebo do zápisnice u exekútora.

Odvolací súd z predloženého spisu nemal preukázané, že súdny exekútor upustil od vykonania exekúcie
podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, čo by preukazovalo jednak vrátené poverenie na vykonanie
exekúcie, ktoré je súdny exekútor povinný v prípade upustenia od vykonania exekúcie v zmysle § 60
Exekučného poriadku bezodkladne vrátiť súdu, pričom v spise sa nenachádza ani oznámenie súdneho
exekútora o uvedenej skutočnosti, ale len jeho konštatovanie, že povinný 1/ splnil svoju povinnosť voči
oprávnenému až po začatí exekučného konania a preto má ako súdny exekútor nárok na náhradu
trov exekúcie. Uvedené oznámenie však nemožno považovať za oznámenie skutočnosti o upustení
od vykonania exekúcie. Odvolací súd z predloženého spisu nemal preukázané ani to, že zo strany
povinného došlo k splneniu povinnosť vyplývajúcej z exekučného titulu, a teda podmienky potrebnej pre
to, aby súdny exekútor upustil od vykonania exekúcie. Samotné oznámenie oprávneného o vysporiadaní
pohľadávky nepreukazuje, že vymáhaná pohľadávka bola zo strany povinného 1/ oprávnenému v celom
rozsahu aj uhradená.

Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd rozhodol vo veci predčasne, keďže
skutkový stav veci nemal dostatočne zistený. Napadnuté uznesenie preto podľa § 221 ods. 1 písm. h)
OSP zrušiť a podľa ods. 2 cit. ust. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.



V ďalšom konaní súd prvého stupňa bude zisťovať, či súdny exekútor upustil (čiastočne alebo úplne)
od vykonania exekúcie. V prípade ak súdny exekútor od vykonania exekúcie upustil, bude zisťovať, či
boli na takýto postup súdneho exekútora splnené zákonné predpoklady. V prípade, ak súdny exekútor
neupustil od vykonania exekúcie je súd povinný najprv rozhodnúť o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie (čl. 44). Podľa výsledkov zistenia súd prvého stupňa znova rozhodne o aj trovách exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 5Er/155/2010

    zrušené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)