Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/391/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410205216 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6410205216.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, XXX XX E., zast. JUDr. Jaroslav Spáč, advokát, SNP 96, 965 01 Žiar nad Hronom, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1728,39 Eur s príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. EX 8781/10u súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Er/556/2010-56 zo dňa 18. mája 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Er/556/2010-56 zo dňa 18. mája 2012 p o t v r d z u j e. Odvolateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len exekučný súd) napadnutým uznesením č.k. 5Er/556/2010-56 zo dňa 18. mája 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g), v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte Exekučný poriadok). Druhou výrokovou vetou uložil oprávnenému povinnosť nahradiť povinnému trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 96,15 Eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi povinného do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava č.k. SR 17967/09 zo dňa 17. februára 2010. Ďalej exekučný súd uviedol, že uznesením č.k. 5Er/556/2010-25 zo dňa 10.10.2011 vyhovel námietkám povinného proti exekúcii z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, pričom na základe podaného odvolania oprávneným Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 1CoE/4/2012-51 zo dňa 22.02.2012 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, z dôvodu, že exekučný súd mal po príslušnom zdôvodnení zistenia neplatnosti rozhodcovskej doložky exekúciu zastaviť, pričom sa nemusel zaoberať skutočnosťami uvedenými v námietkach povinného. Podľa odôvodnenia rozhodnutia z 18. mája 2012 právny vzťah, z ktorého oprávnený uplatňoval svoju pohľadávku, vznikol na základe Žiadosti o aktiváciu Karty T-Mobile ( Zmluva č. XXXXXXX), uzatvorenej dňa 18.11.2005 medzi povinným a spoločnosťou VÚB, a.s. Bratislava, pričom exekučný súd posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský. Ďalej poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. založil svoju právomoc a vydal exekučný titul, bola zahrnutá do čl. 5 Dohody o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 17.09.2007. Preskúmaním listiny dospel exekučný súd k záveru, že ide o určitý formulár, v ktorom sa menia len určité údaje, avšak dlžník si nemôže vyjednať iné znenie, inak by hrozilo, že možnosť úhrady pohľadávky v splátkach by mu nebolo umožnené. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. O náhrade trov rozhodol podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že povinný mal vo veci plný úspech, keď exekučný súd exekúciu zastavil po tom, ako to žiadal v námietkách proti exekúcii. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, žiadal ho zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa Exekučného poriadku vzhľadom na ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 159 Občianskeho súdneho poriadku. Zdôraznil, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Ďalej podrobne rozobral ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný vo veci ako súd vyššej inštancie. Podrobne s poukázaním na nutnosť garancie exekučnej fázy iných rozhodnutí a nemožnosť vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Oprávnený namietal, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku (ďalej len ObZ) a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prednom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 (§ 879 OZ). Oprávnený zastaval názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu. Zároveň oprávnený dal do pozornosti dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) z ktorej vyplýva, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takého ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 57,96 EUR s DPH. Povinný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdiť, nakoľko ho považuje za vecne aj právne správne. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p.. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. Napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, na ktoré poukazuje. Okresný súd správne zistil, že z povahy zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ku dňu uzavretia zmluvy pôžičky) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Exekučný súd je povinný skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú zistené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19) Ak súčasťou exekučného titulu predstavovaného rozhodcovským rozsudkom je aj zmluva na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že skúmaniu súladnosti so zákonom podlieha aj takáto zmluva. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa z obsahu zmlúv je zrejmé, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky a dňa 17.02.2010 vydal rozsudok sp. zn. SR 17967/09. Aj podľa odvolacieho súdu rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. I podľa judikatúry súdneho dvora EU i rozsudku C-40/08 ASTURCOM, ktorý oprávnený podrobne rozobral vo svojom odvolaní vyplýva, že základný právny akt ochrany spotrebiteľa Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05.04.1993, ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník, sa musí v prípade neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku, pričom takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušení rozhodcovského rozsudku. V prípade, že zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, niet žiadnych pochybností o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak je takouto neprijateľnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju využije, v takom prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd má povinnosť zastaviť exekúciu v celom rozsahu ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením oprávneného, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom), nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. §§ 52 až 54 OZ, keďže právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. ObZ spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov a to z nasledovných dôvodov: Ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ zaraďuje medzi obchodné záväzkové vzťahy aj vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497), ktoré vzťahy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov Obchodným zákonníkom (tzv. absolútny obchod). Skutočnosť, že sa jedná v danom prípade o zmluvu uzavretú podľa ObZ a ako zmluvný typ je zaradená medzi tzv. absolútny obchod nevylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka vrátane ust. §§ 52 - 54 dotýkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. To, či určitá zmluva (určitý zmluvný typ) má povahu spotrebiteľskej zmluvy sa posudzuje podľa iných kritérií, než podľa akých ObZ rozlišuje záväzkové vzťahy na obchodné záväzkové vzťahy (absolútny obchod, relatívny obchod, resp. fakultatívny obchod). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale jedná sa o druh (povahu) zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a náležitosti, ktorá musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Označenie zmluvy o úvere (absolútny obchod) nie je prekážkou na aplikáciu ustanovení §§ 52-54 OZ o spotrebiteľských zmluvách, a to vychádzajúci zo subsidiarity Občianskeho zákonníka a ust. Zákona o ochrane spotrebiteľa. Na margo dôvodovej správy odvolací súd považuje za potrebné ozrejmiť, že oprávnený nesprávne poukazuje na výklad zákonodarcu. V dôvodovej správe sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“. A to je presne to, na čo poukazuje Kristian Csach „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ Štandardné zmluvy, str. 214 ,Vydavateľ Aleš Čeněk). Doložku nie je možné akceptovať, ak vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Teda ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátny a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži. Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov naplnenie cieľa vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí, preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade s právom. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom, výkon práva a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom a keďže na základe takejto neplatnej doložky bol vydaný exekučný titul, tento bol vydaný v rozpore so zákonom. Ako nulitný právny akt je nevykonateľný. Nakoľko odvolateľ namietal iba rozhodnutie exekučného súdu, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, pričom odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, napadnuté rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne a zákonné potvrdil tak, ako je vo výrokovej časti tohto uznesenia uvedené. Odvolateľovmu návrhu na náhradu trov odvolacieho konania pre jeho procesný neúspech nebolo možné vyhovieť. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 1.5.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.