Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/341/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410205679 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6410205679.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ivice Hanúskovej, v právnej veci navrhovateľa M. I., nar. XX. XX. XXXX, s miestom trvalého pobytu I. F. T. R., právne zastúpeného Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie Slobody 12, 810 05 Bratislava, v mene ktorého v konaní vystupuje Centrom právnej pomoci - Kancelária Banská Bystrica, so sídlom Kukučínova ul. 24, 974 01 Banská Bystrica, proti odporkyni F. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. X/X, XXX XX F. T. R., právne zastúpenej JUDr. Viktorom Šurkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom SNP 120, 965 01 Žiar nad Hronom, o vrátenie daru, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6C/151/2010-70 zo dňa 13. 10. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 393,30,- Eur, k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Viktora Šurku, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom SNP 120, 965 01 Žiar nad Hronom, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd rozsudkom zo dňa 13. 10. 2011 zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal vrátenia daru - nehnuteľnosti a to konkrétne podielu 1-ice k bytu č. 2, nachádzajúceho sa na prízemí, vo vchode č. X, obytného domu č. súp. XXX, postaveného na pozemku CKN parcela č. XXX - zastavaná plocha o výmere 547 m2, k. ú. F.F. R.. Zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia nahradil odporkyni trovy konania vo výške 1.880,05 Eur, k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Viktora Šurku, advokáta. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na to, že navrhovateľ sa domáhal vrátenia predmetného daru „z dôvodu, že potom, čo daroval odporkyni polovicu bytu, začala sa voči nemu správať agresívne, provokovala hádky, psychicky a fyzicky ho napádala, vulgárne mu nadávala a vyhadzovala ho z bytu, pretože sa cítila výlučnou vlastníčkou bytu. Odmietala mu základné rodičovské práva stretávať sa s dieťaťom, ktoré sa narodilo z ich vzťahu. Neskoršie ho odhlásila z trvalého pobytu a dňa 03. 05. 2010 vymenila na byte zámok a tak mu zamedzila prístup do bytu a obmedzila mu jeho právo byt užívať.“ Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že odporkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu po tom, ako jej (ako svojej družke) navrhovateľ daroval darovacou zmluvou zo dňa 23. 03. 2009 svoj spoluvlastnícky podiel k bytu v rozsahu 1-ice. V súvislosti so samotným predmetom konania okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že „predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Toto sa musí prejavovať objektívne a pri hodnotení tohto správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa samého darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Preto predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu, nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo o porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, t.j. povinnosť, ktorá vyplýva buď z právnych noriem alebo zo zmluvného vzťahu, pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu (Rozsudok najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 53/2006).“ Následne okresný súd konštatoval, že navrhovateľ v priebehu konania súdu nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz spôsobilý preukázať pravdivosť jeho tvrdenia, že by sa odporkyňa (ako obdarovaná) správala k nemu potom, čo jej daroval polovicu bytu, takým nevhodným spôsobom, ktorý by vzhľadom na všetky významné okolnosti bolo možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Podľa názoru okresného súdu, „práve naopak odporkyňa v konaní preukázala, že navrhovateľ sa ku nej správal zvlášť hrubým spôsobom, z ktorého dôvodu mu zamedzila prístup do bytu, ktorého je výlučnou vlastníckou, tým že vymenila zámok na vchodových dverách.“ Z uvedeného dôvodu preto okresný súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o trovách konanie odôvodnil okresný súd aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Keďže odporkyňa bola v konaní plne úspešná, v súlade s uvedeným ustanovením jej priznal náhradu trov konania, predstavujúcich náhradu trov jej právneho zastúpenia, v celkovej výške 1.880,05 Eur, za (v odôvodnení rozhodnutia) presne špecifikované úkony právnej pomoci. Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil stručne konštatovaním, že „okresný súd pochybil v tom. že sa nedostatočne zaoberal otázkou tvrdenia navrhovateľa o správaní a konaní odporkyne voči navrhovateľovi, ktorá do tom ako jej bola darovaná 1 predmetného bytu, neustále vyvolávala hádky, agresívne sa správa voči navrhovateľovi a vulgárne mu nadávala.“ Ďalšie dôvody, resp. argumenty neuviedol. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň žiadala, aby bol odporca zaviazaný k povinnosti nahradiť jej trovy odvolacieho konania, predstavujúce trovy jej právneho zastúpenia vo výške 393,30,- Eur. Konštatovala, že odvolanie navrhovateľa považuje za bezpredmetné. V tejto súvislosti poukázala na to, že prvostupňový súd vykonal vo veci podrobné dokazovanie a vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie účastníci konania navrhli. Dôkazmi, vykonanými súdom na návrh navrhovateľa nebola potvrdená pravdivosť jeho tvrdení o tom, že by sa ona voči navrhovateľovi „dopustila konania, ktoré by hrubo porušovalo dobré mravy a teda zakladalo právo navrhovateľa domáhať sa vrátenia daru“. Zároveň poukázala na to, že naopak ona „v konaní preukázala, že sa navrhovateľ ku nej správal zvlášť hrubým spôsobom“. Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s použitím § 156 ods. 3 O.s.p., a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. (v znení zákona č. 384/2008, účinného od 15. 10. 2008), odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu vo veci samej, ktorým zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal vrátenia predmetného daru, je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p.) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je stručné, ale je i jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda spĺňa zákonné podmienky odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p.) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argument navrhovateľa uvedený v odvolaní. V prvom rade je potrebné zvýrazniť, že v konaní nebola preukázaná pravdivosť tvrdenia navrhovateľa, že potom, ako previedol na odporkyňu svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnému bytu, teda potom, ako sa odporkyňa stala výlučnou vlastníčkou bytu, sa odporkyňa (ako obdarovaná) voči nemu správala takým negatívnym spôsobom, ktorý by bolo možné objektívne považovať za porušovanie dobrých mravov. Práve naopak, z vykonaného dokazovania (napr. zo správy Obvodného úradu Žiar nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej správy, č.k. EP-2010/280-RAE zo dňa 13. 07. 2010 - č.l. 32 spisu) jednoznačne vyplýva, že práve navrhovateľ sa správal k odporkyni zvlášť hrubým spôsobom, teda spôsobom, ktorý je v rozpore s právom, za čo bol uznaný vinným v zmysle príslušných ustanovení Zákona o priestupkoch. Preto, ak mu odporkyňa z tohto dôvodu zamedzila prístup do bytu (ktorého je výlučnou vlastníckou), tým že vymenila zámok na vchodových dverách, nekonala v rozpore s dobrými mravmi, ale práve naopak, využila legitímnu možnosť svojej ochrany. Za stavu, ak bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ sa správal k odporkyni zvlášť hrubým spôsobom, nemožno za konanie hrubo porušujúce dobré mravy (ktoré je dôvodom na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka) považovať jej eventuálne negatívne verbálne prejavy voči navrhovateľovi. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal vrátenia predmetného daru, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Ako už bolo uvedené, navrhovateľ napadol odvolaním rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, teda de facto i v súvisiacom výroku o trovách konania. Pretože odvolací súd je (podľa § 212 ods. 1 O.s.p.) rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný i v prípade odvolania do výroku o trovách konania a navrhovateľ v odvolaní nenamietal, resp. nespochybnil správnosť výpočtu odporkyni priznaných trov prvostupňového konania, odvolací súd sa týmto aspektom (výškou priznaných trov konania, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia) nezaoberal. Skúmal len to, či na strane odporkyne existoval procesnoprávny dôvodu (základ) na priznanie trov prvostupňového konania. Z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tomto prípade je nesporné, že odporkyňa bola v prvostupňovom konaní plne úspešná (okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu) a preto okresný súd postupoval vecne správne, keď jej v súlade s citovaným ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu účelne vynaložených trov konania (medzi ktoré nesporne patrí i náhrada trov právneho zastúpenia). Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby úspešnej odporkyni náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná (§ 150 ods. 1 O.s.p.). Z uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu i vo výroku o trovách konania. Odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej podľa § 224 ods. 1, s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto právo si uplatnila riadne a včas v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa. Na základe tejto skutočnosti odvolací súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný, k povinnosti uhradiť odporkyni trovy odvolacieho konania v celkovej sume 393,30,- Eur. Uvedené trovy konania predstavujú trovy jej právneho zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa v sume 320,34,- Eur (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu /1-ice ceny bytu, t.j. 16.500,- Eur/ podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 1 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v aktuálnom znení, ďalej len „vyhláška“), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,41,- Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, uvedené položky sa zvyšujú (podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, v znení vyhl. č. 209/2009 Z.z., účinnej od 01. 06. 2009) o 20 % DPH, teda o celkovú sumu 65,55,- Eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný zaplatiť trovy odvolacieho konania k rukám právneho zástupcu odporkyne. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.