Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoPr/1/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410205894 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6410205894.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu, členiek JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci navrhovateľa Q. D., bývajúceho v G., V. XX, zastúpeného JUDr. Romanom Kasanom, advokátom v O., M. R. B. XXX, proti odporcovi TUBEX Slovakia s.r.o., so sídlom v Žarnovici, Partizánska 81, zastúpenému JUDr. Štefanom Baumannom, advokátom v O., B. X, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 24.11.2010 č.k. 13C 162/2010-39 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol, ako aj vo výroku o trovách prvostupňového konania. V nenapadnutej časti sa rozsudku okresného súdu nedotýka. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi na trovách odvolacieho konania 451,16 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Štefana Baumanna, advokáta, so sídlom O., ul. B. č. X. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že výpoveď daná odporcom navrhovateľovi Q. D. dňa 15.2.2010 je neplatná. Vo zvyšku súd návrh zamietol a náhradu trov žiadnemu z účastníkov nepriznal. Rozhodol tak po zistení, že výpoveď ktorá bola daná odporcom navrhovateľovi dňa 15.2.2010 podľa ust. § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce je neplatná z dôvodu zlej interpretácie príslušných ustanovení zákonníka práce, čo uznal aj samotný odporca. Pokiaľ ide o výpoveď zo dňa 24.2.2010, tak táto bola daná navrhovateľovi podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce v dôsledku organizačných zmien u odporcu, ktorými bola zrušená pozícia E., na ktorej navrhovateľ pracoval. Zmena organizácie práce u odporcu bola preukázaná, preto v tejto časti nepovažoval súd návrh za dôvodný. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. V rámci odvolacieho konania bolo upresnené, že podané odvolanie navrhovateľa smeruje proti zamietajúcej časti rozsudku okresného súdu. Žiadal preto v tejto zamietajúcej časti rozsudok okresného súdu zmeniť a vysloviť, že výpoveď daná odporcom navrhovateľovi dňa 24.2.2010 je neplatná. V dôvodoch odvolania poukazoval navrhovateľ na to, že postup odporcu pri podávaní výpovede nebol správny, lebo odporcom boli dané navrhovateľovi celkom dve výpovede. Bol toho názoru, že pokiaľ o prvej výpovedi nebolo právoplatné rozhodnuté o tom, či je neplatná nemohol dať odporca navrhovateľovi ďalšiu výpoveď s iným výpovedným dôvodom. Pokiaľ ide o druhú výpoveď, tak poukazoval na to, že odporca nepreukázal to, že organizačné zmeny nastali a boli odporcom aj schválené. Listinu zo dňa 11.1.2010 považoval len za účelové preukazovanie toho, aby boli naplnené formálne ustanovenia Zákonníka práce. Pokiaľ by totiž boli organizačné zmeny, nebol dôvod na to, aby mu bola podávaná výpoveď podľa § 63 ods. 2 psím. b/ Zákonníka práce. Tiež mal zato, že výpoveď nebola v zmysle § 74 Zákonníka práce prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Z uvedených dôvodov považoval výpoveď zo dňa 24.2.2010 za neplatnú. Odporca v písomnom vyjadrení považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a preto ho žiadal potvrdiť. Mal za to, že pri podávaní výpovede postupoval odporca správne, lebo organizačné zmeny boli preukázané a výpoveď bola prerokovaná aj so zástupcami zamestnancov. Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a tento po doplnení dokazovania podľa § 213 ods. 5 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Sporným v rámci odvolacieho konania bolo posúdenie otázky platnosti výpovede zo dňa 24.2.2010. Z výpovede odporcu vyplýva, že z dôvodu zmeny zákazkovej náplne na rok 2010 a minimalizujúceho množstva zákaziek náročných na balenie nie je potrebné zabezpečiť fóliovanie a balenie hotových výrokov v takom rozsahu ako doteraz. V rámci organizačných zmien, ktoré sa uskutočňovali u odporcu s cieľom zvýšenia efektívnosti práce bola dňa 15.2.2010 ponúknutá navrhovateľovi práca na pozícii miešač kalot, ktorú zo zdravotných dôvodov odmietol. Preto mu bola daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Pokiaľ ide o organizačnú zmenu, tak rovnako ako súd prvého stupňa aj odvolací súd mal za to, že táto bola preukázaná. Na č.l. 31 spisu sa nachádza zápis z porady vedenia spoločnosti zo dňa 11.1.2010. Z obsahu tejto zápisnice vyplýva, že z dôvodu zmien zákazkovej náplne pre rok 2010 (minimalizujúce množstvo zákaziek náročných na balenie) je nutné bezpodmienečne prehodnotiť organizačnú štruktúru oddelenia výroby s cieľom efektívneho personálneho obsadenia pracovných pozícií. V tejto súvislosti považovalo vedenie odporcu za potrebné zefektívniť výrobu prostredníctvom zlúčenia pracovných pozícii - kalotár, fóliovač a paketár. Podľa organizačného diagramu na pozícii fóliovač pracovali dvaja zamestnanci, na pozícii kalotár štyria a pozícii paketár dvaja zamestnanci. V novej organizačnej štruktúre na pozícii fóliovač zostal pracovať len jeden pracovník a na pozícii paketár tiež len jeden pracovník. Je teda nesporné, že organizačná zmena v zmysle porady vedenia odporcu sa dotkla aj pozície E., na ktorej pracoval aj navrhovateľ. Obrana navrhovateľa, že na túto prácu nebol zaradený je v rozpore s jeho vlastnou výpoveďou na č.l. 29 spisu, z ktorej vyplýva, že bol písomne poverený konateľom firmy vykonávať prácu E., ktorú aj vykonával a vykonával len túto prácu v čase, kedy sa príjmala organizačná zmena. Za vykonanie organizačnej zmeny bol zodpovedný P. J., ktorý v konaní bol ako svedok vypočutý a potvrdil to, že na pozícii fóliovač pracuje už len jeden pracovník, ktorý tam aj predtým pracoval. Výber pracovníka, ktorý tam pracoval závisel na odporcovi, ktorý posudzoval plnenie pracovných úloh, spoľahlivosť a zodpovednosť. Výber bol teda na odporcovi, ktorý sa nerozhodol pre navrhovateľa. Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodu, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca zamestnať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. Takýto stav môže nastať v dôsledku vnútorných organizačných zmien, ale aj znížením celkového počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Celková organizačná štruktúra a skladba jednotlivých profesii potrebných na efektívne zabezpečenie potrieb výroby je len na zamestnávateľovi, ktorý potrebné opatrenia môže vykonávať kedykoľvek reagujúc na potrebu trhu súvisiaceho s premetom jeho predmetu činnosti. Z dôvodu organizačných zmien u odporcu ako zamestnávateľa navrhovateľa došlo k tomu, že bolo zrušené jedno pracovné miesto na pozícii E.. V dôsledku zrušenia pracovného miesta bola daná navrhovateľovi výpoveď podľa § 63 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že postup odporcu pri podávaní výpovedí nebol správny, lebo odporca nemohol dať navrhovateľovi dve po sebe nasledujúce výpovede, tak tvrdenie navrhovateľa nepovažoval krajský súd za dôvodné. Zákonník práce pripúšťa kumuláciu výpovedných dôvodov. Nie je však vylúčené, aby z iného výpovedného dôvodu bola daná nová výpoveď. Táto okolnosť má vplyv na plynutie výpovednej lehoty. Pracovný pomer v takomto prípade skončí uplynutím výpovednej lehoty vyplývajúcej z novej výpovede, pokiaľ ovšem nedošlo k skončeniu pracovného pomeru podľa pôvodnej výpovede. Správne sa preto okresný súd zaoberal tým, či druhá výpoveď je platná alebo nie ak došiel k záveru, že prvá výpoveď v poradí je neplatná. K platnosti výpovede danej zo strany zamestnávateľa v zmysle § 74 Zák. práce sa vyžaduje, aby táto bola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že odporca doklad o prerokovaní výpovede doložil v odvolacom konaní. Krajský súd na tento doklad prihliadol, bez toho, aby vo veci nariadil pojednávanie a vo veci doplnil dokazovanie. Túto vadu vytkol odvolaciemu súdu Najvyšší súd SR vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 17.8.2011 č.k. 7 Cdo 101/2011, keď konštatoval, že takýmto postupom sa navrhovateľovi odňala možnosť konať pre súdom. Po zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu krajský súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal ako svedkov zástupcov zamestnancov, ktorí sa zúčastnili prerokovania výpovede dňa 15.2.2010, o čom bol predložený aj písomný doklad. Ako svedkovia boli vypočutí Q. X., Q. Q. a B. S.. Z ich výpovedí vyplýva, že sa zúčastnili prerokovania výpovede dňa 15.2.2010 z dôvodu vzniknutej organizačnej zmeny, v dôsledku ktorej bola navrhovateľovi ponúknutá práca miešača kalot. Túto však odmietol a keďže inú prácu odporca pre navrhovateľa nemal, súhlasilo sa so zrušením jeho pôvodnej pracovnej pozície a výpoveďou z pracovného pomeru. Z uvedeného vyplýva, že výpoveď daná odporcom navrhovateľovi dňa 24.2.2010 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce bola v danom prípade prerokovaná vopred so zástupcami zamestnancov, čím bolo naplnené ustanovenie § 74 Zák. práce. Po preskúmaní veci a doplnení dokazovania dospel krajský súd k záveru, že podmienky výpovede danej odporcom navrhovateľovi dňa 24.2.2010 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce boli splnené a preto pokiaľ okresný súd návrh navrhovateľa na vyslovenie neplatnosti v poradí druhej výpovede zamietol rozhodol správne a preto krajský súd v napadnutej časti rozsudok okresného súdu a to aj vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil. V nenapadnutej časti sa rozsudku okresného súdu nedotkol. Pokiaľ ide o odvolacie konanie, tak v tomto mal odporca úspech a preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal. Odporcovi patrí náhrada v odvolacom konanie za podané vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, ako aj podanému dovolaniu celkom za 2 úkony v roku 2011 po 57,- Eur + 2 x réžijný paušál 7,41 Eur, 1 úkon - účasť na odvolacom pojednávaní 58,69 Eur + 1 x réžijný paušál 7,63 Eur, patrí mu aj náhrada za stratu času za 10 polhodín x 12,71 Eur/ 1 polhodina v sume 127,1 Eur. Za použitie osobného motorového vozidla na pojednávanie krajského súdu mu patrí náhrada 128,92 Eur (náhrada o,183 Eur/km + 0,11 Eur x 440,- km = 128,92 Eur). Celkom patrí odporcovi náhrada trov odvolacieho konania 451,16 Eur. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.