Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/71/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410212608 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6410212608.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľov 1/ H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., N. XXX/X, 2/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., A. XXX/X, obaja zastúpení JUDr. Katarínou Harajdovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 6, proti odporcovi M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Z., zastúpeného Centrom právnej pomoci Bratislava, Nám. Slobody 12, IČO: 30 798 841, zastúpeného JUDr. Alenou Marcíkovou, vedúcou Kancelárie Centra právnej pomoci v Banskej Bystrici, Banská Bystrica, Kukučínova 24, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 11.01.2012, č.k. 5C/279/2010-85, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že Odporca je p o v i n n ý vypratať rodinný dom č. súp. XX, postavený na CKN parc. č.XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 68 m2 s príslušenstvom, zapísaný na LV č. XXX, k. ú. Z., v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne trovy konania a zaplatiť ich do rúk právnej zástupkyne navrhovateľov v 1. a 2. rade, JUDr. Kataríny Harajdovej, vo výške 482,84 € v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa 1/, 2/ návrhom domáhali uloženia povinnosti odporcovi vypratať vyššie uvedené nehnuteľnosti z dôvodu, že kúpnou zmluvou zo dňa 25.05.2010 odkúpili od predávajúceho vlastníka Real agency, s.r.o., Trenčín tieto nehnuteľnosti, ktorý subjekt ich nadobudol od odporcu. Poukázali na to, že odporca sa z nehnuteľnosti vysťahoval, avšak ostali tam jeho hnuteľné veci. Odporca poukazoval na to, že na okresnom súde prebieha konanie pod sp. zn. 6C/189/10, kde sa odporca domáha vyslovenia neplatnosti úverovej zmluvy a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ako aj kúpnej zmluvy, ktoré sa týkajú spornej nehnuteľnosti, a preto žiadal konanie prerušiť. I napriek tomu, že súd návrh na prerušenie konania zamietol, zástupca odporcu trval na tom, že malo byť prerušené a návrh na vypratanie mal byť zamietnutý. Po vykonanom dokazovaní okresný súd vec posúdil v zmysle ustanovenia § 123 Obč. zákonníka, podľa ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Poukázal na to, že pôvodne svojím uznesením zo dňa 04.05.2011 prerušil konanie do skončenia veci, ktoré sa vedie na súde pod sp. zn. 6C/189/10. Potom, čo toto uznesenie bolo Krajským súdom v Banskej Bystrici zrušené uznesením zo dňa 29.06.2011, sp. zn. 15Co/171/2010, uznesením zo dňa 05.10.2011 sp. zn. 5C/279/10 návrh odporcu na prerušenie konania zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2011. Pri rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti, že navrhovatelia sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, pričom odporca nehnuteľnosti doposiaľ nevypratal. Prihliadol na rozhodnutie - predbežné opatrenie vydané v konaní 6C/189/2010, ktorým bolo obmedzené vlastnícke právo navrhovateľov tým, že im bol uložený zákaz s nehnuteľnosťami nakladať, a to previesť ich, darovať, prenajať alebo zaťažiť záložným právom. Nebolo však žiadnym spôsobom obmedzené ich právo nehnuteľnosť držať a užívať. Proti rozhodnutiu sa odvolal odporca. Žiadal návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Poukázal na to, že pred okresným súdom stále prebieha konanie sp. zn. 6C/189/2010, v ktorom sa M. H. ako navrhovateľ domáha vyslovenia neplatnosti úverovej zmluvy, ako aj kúpnej zmluvy, ktorej sa priamo týkajú sporné nehnuteľnosti a ktorého účastníkmi sú zároveň aj navrhovatelia. Preto považuje žalobu o vypratanie za predčasnú a právne irelevantnú, nakoľko do právoplatného rozhodnutia vo veci neplatnosti zmlúv považuje takýto návrh za bezpredmetný. Vzhľadom na vývoj tohto sporu o určenie vlastníctva a na základe právnych záverov konajúceho súdu, ktoré boli prednesené na pojednávaní dňa 24.02.2012, zastáva názor, že kúpna zmluva, ktorú uzavrel dňa 26.02.2009, a predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, je neplatná, nakoľko je len predstieraným právnym úkonom. Preto je kúpna zmluva absolútne neplatná podľa § 37 Obč. zákonníka. K odvolaniu odporcu sa písomne navrhovatelia nevyjadrili. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods.1, 2 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.l, 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Podľa ustanovenia § 219 ods.2 O.s.p. platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku správne a stotožňuje sa aj s jeho odôvodnením. Odvolací súd zdôrazňuje, že dané rozhodnutie vychádza z predom vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodované o prerušení konania. Odvolací súd vzhľadom na podané odvolanie odporcom, ktorý je zastúpený Centrom právnej pomoci, poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 205 ods.2 O.s.p. je upravené, ako je možné odôvodniť odvolanie, pričom ustanovenie vymenúva taxatívne vymedzené dôvody, na ktoré sa odvolateľ môže odvolať. Citované ustanovenie upravuje odvolacie dôvody, pre ktoré môže odvolateľ napadnúť odvolaním rozsudok alebo uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej. Odporca zastúpený Centrom právnej pomoci vo svojom odvolaní bližšie nekonkretizoval odvolací dôvod v zmysle citovaného ustanovenia ani ho nijako bližšie neodôvodňoval. Z obsahu podania vyplýva však argument, že prvostupňový súd rozhodol predčasne s poukazom na to, že konanie 6C/189/2010 ešte nie je ukončené a podľa názoru zástupcu odporcu zrejme v konaní môže mať odporca úspech, čo v konečnom dôsledku by znamenalo, že návrhu na vypratanie nemôže byť vyhovené. Z rozhodnutia okresného súdu jednoznačne vyplýva, ako vec posúdil, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil. Odvolateľ nešpecifikuje, v čom je postup okresného súdu nesprávny s prihliadnutím na odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2. S prihliadnutím na § 205 ods. 1 O.s.p. možno dovodiť, že z odvolania vyplýva len to, prečo rozhodnutie považuje za nesprávne, a to z dôvodu, že neprihliadol na skutočnosť, že prebieha ďalšie konanie. Odvolací súd vzhľadom na argumentáciu odporcu uvedenú v odvolaní preto môže reagovať len na ním vznesené námietky. Okresný súd správne v rozhodnutí uviedol, že vlastníkmi sporných nehnuteľností sú navrhovatelia. Ako vlastníkom im prináležia aj práva upravené v § 123 Obč. zákonníka. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom uznesení zdôraznil a vysvetlil základné práva vlastníka. Je zrejmé, že podľa názoru odporcu tieto nemieni rešpektovať s poukazom na svoje presvedčenie, že je v práve, pričom o tomto práve sa koná. Odvolací súd si dovoľuje preto poukázať bližšie na toto právo, ktorého základy sú dané už Rímskym právom. Z rímskoprávnych prameňov je možné vymedziť aj obsah vlastníckych oprávnení, teda obsah vlastníkovho pôsobenia na vec. Oprávnenia vlastníka vyjadrujú výrazy ako užívať (uti), ťažiť plody, požívať (frui), držať (possidere) a nakladať s vecou (disponére). Podľa Rímskeho práva vlastník mohol vlastnenú vec užívať priamo sám alebo prostredníctvom druhých a vždy podľa svojej vôle. Mohol svoju vec aj zničiť alebo celkom spotrebovať. Nemohol ju však zlomyseľne zneužiť na škodu druhých. Vlastník mohol požívať vec, t.j. ťažiť plody, pričom do úvahy prichádza len vec plodonosná. Taktiež vlastník mal právo vec držať, pričom pod držbou veci bolo treba rozumieť samostatné oprávnenie vlastníka, oddelené od ostatných oprávnení. Napokon vlastník mohol s vecou voľne nakladať, disponovať ňou. Toto je najdôležitejšie oprávnenie vlastníka. Pretože pokiaľ mu toto právo svedčí, mohol vlastnú vec predať, darovať, zanechať v závete, založiť, znehodnotiť alebo zničiť. Z daných historických prameňov vychádza i naše občianske právo, v zmysle ktorého vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Keďže je nepochybné, že nateraz sú jednoznačne vlastníkmi navrhovatelia, majú všetky práva, ktoré vyplývajú z citovaného ustanovenia § 123, avšak len v rozsahu, pokiaľ niektoré z ich práv nebolo obmedzené. Je nepochybné, že došlo k obmedzeniu nakladania s predmetom vlastníctva na základe rozhodnutia súdu, teda bolo obmedzené ich najdôležitejšie oprávnenie, ktoré na druhej strane zabezpečuje možné právo odporcu v prípade, ak v spore bude úspešný. Avšak neexistuje žiaden zákonný dôvod preto, aby vlastník nemohol vec užívať, keďže jednoznačne tieto práva mu zo zákona vyplývajú. Treba zdôrazniť, že vlastník má aj iné povinnosti, ktoré sa nepochybne viažu k nehnuteľnosti ako takej, či už platenie daní, údržba, aby nedošlo k znehodnoteniu tejto stavby a pod.. Všetky tieto práva zodpovedajú oprávneniam, a to vec držať a užívať. Preto nemožno prisvedčiť názoru odporcu, ktorý tvrdí, že právo uplatňované navrhovateľmi je irelevantné, pretože tak popiera zmysel vlastníckeho práva ako takého. Z ničoho nevyplýva, že by toto právo navrhovateľov bolo obmedzené. Predbežné opatrenie nariadené súdom dostatočne zabezpečuje práva odporcu v prípade jeho úspechu v konaní o vlastníctvo danej nehnuteľnosti. Pokiaľ by totiž súd akceptoval tvrdenie odporcu, potom by musel vyvodiť záver, že popiera oprávnenie navrhovateľov ako vlastníkov, čo však je v rozpore so zisteným skutkovým stavom aj právnou úpravou. Presvedčenie zástupcu odporcu o tom, že môže byť v inom spore úspešný ešte neodôvodňuje považovať uplatnený nárok navrhovateľov za predčasný, či irelevantný. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. a § 142 ods.l v spojení s § 151 O.s.p., keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní navrhovatelia, návrh na náhradu trov odvolacieho konania nepodali, preto im ich súd nepriznal. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.