Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/23/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411200270 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411200270.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa J. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. P. XXXX/XX, L., zastúpeného JUDr. Ivanom Drdošom, advokátom so sídlom Párovská 26, Nitra, proti odporkyni G. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K E. I., o zaplatenie 49,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/97/2011-44, zo dňa 14. 12. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd rozsudkom č. k. 5C/97/2011-44, zo dňa 14. 12. 2011 zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie 49,36 eur a zároveň uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť odporkyni sumu 40,51 eur ako trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ si uplatňoval zaplatenie sumy 49,36 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo odporkyni na základe úrokov z omeškania uplatňovaných tri roky spätne od podania návrhu. Istina bola priznaná právnemu predchodcovi navrhovateľa platobným rozkazom č.k. 1Ro/2225/98, zo dňa 03. 03. 1999, kedy zostatok pohľadávky voči odporkyni vo výške 4.875,-- Sk odporkyňa zaplatila až v rámci exekučného konania 01. 06. 2009. Odporkyňa počas konania vzniesla námietku premlčania. Okresný súd pri zaoberaní sa námietkou premlčania poukázal na dva rozdielne názory v právnej teórii i praxi, pričom jeden názor vychádza z toho, že právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká za každý deň omeškania a úroky za každý deň omeškania sú samostatným právom, ktoré sa samostatne premlčujú a na druhý opačný názor, ktorý vychádza z toho, že právo na úroky z omeškania sa premlčia ako celok, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil práve týmto právnym názorom. Právny názor podoprel poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo/4291/2009, zo dňa 10. 03. 2010. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p., kde odporkyni priznal náhradu trov konania zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 16,50 eur a hotové výdavky za poradu s advokátom vo výške 24,01 eur. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a zaviazať odporkyňu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 49,36 eur ako aj náhrady trov konania. Rozsudok okresného súdu považuje v celom rozsahu za nesprávny, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p.. Kým prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevznikla samostatne za každý deň omeškania, ale jednorazovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku, navrhovateľ má zato, že právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká za každý deň z omeškania. Z tohto dôvodu sú úroky z omeškania za každý deň samostatným právom a samostatne sa za každý deň premlčujú. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/25/2009, zo dňa 29. 03. 2010. Nestotožnil sa ani s názorom súdu, podľa ktorého názor navrhovateľa by nutne musel mať za následok vznik kategórie „nepremlčateľných práv“, v ktorých by bol dlžník „donucovaný“ k splneniu istiny pohľadávky napriek tomu, že došlo k jej premlčaniu. Má za to, že nepochybne jedným z účelov právneho inštitútu úrokov z omeškania je donútenie dlžníka, aby veriteľovi plnil svoj dlh čo možno najskôr po vzniku omeškania. Práve za týmto účelom zákonodarca definoval právny inštitút úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky, ktorý zabezpečuje permanentný „pocit nepohody“ dlžníka až do úplného splnenia dlhu, a tým ho motivuje k čo najskoršiemu splneniu dlhu. Odporkyňa vo vyjadrení sa k podanému odvolaniu považovala argumentáciu navrhovateľa za prekonanú uplatňovanou právnou praxou ako aj právnou teóriou a rozhodnutie prvostupňového súdu navrhla ako vecne správne potvrdiť. Uplatnila si zároveň náhradu trov odvolacieho konania vo výške 24,01 eur pozostávajúce za platbu porady u advokáta. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. l O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov s poukazom na ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia. V konaní bolo nesporné, že nárok na zaplatenie istiny 4.875,-- Sk bol právnemu predchodcovi navrhovateľa spoločnosti DB SLOVAKIA investičný fond, a.s., Tlmače priznaný platobným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 1Ro/2225/98, zo dňa 03. 03. 1999, ktorý nadobudol právoplatnosť 26. 03. 1999. Nárok na zaplatenie priznanej sumy vznikol potom, čo zákonom č. 190/1995 Z. z., zo dňa 06. 09. 1995, ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov s účinnosťou ku dňu 14. 09. 1995 došlo k zrušeniu ustanovenia § 8 až 13 nariadenia Vlády SR č.134/1994 Z. z. o vydávaní a použití investičných kupónov a z tohto dôvodu vznikol na strane spoločnosti DB SLOVAKIA investičný fond, a.s., Tlmače nárok voči odporkyni na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka. Nakoľko odporkyňa bola v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 4.875,-- Sk odo dňa nasledujúceho od účinnosti zákona č. 190/1995 Z. z., zo dňa 06. 09. 1995, t.j. odo dňa 15. 09. 1995 navrhovateľ ako právny nástupca spoločnosti DB SLOVAKIA investičný fond, a.s., ako postupník po postúpení pohľadávky si uplatnil voči odporkyni úrok z omeškania. Odporkyňa istinu zaplatila 01. 06. 2009, úrok z omeškania bol uplatnený na Okresnom súde Žiar nad Hronom žalobou 11. 01. 2011, pričom bol uplatnený za obdobie troch rokov od podania návrhu spätne, do zaplatenia istiny odporkyňou 01. 06. 2009 vo výške 22 % ročne s prihliadnutím na výšku omeškania k prvému dňu omeškania v zmysle § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Pri posudzovaní nárokov navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania okresný súd správne poukázal na rozdielne stanoviská ohľadne plynutia premlčacej doby pri uplatnených úrokoch z omeškania, pričom sa priklonil k názoru, že povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevzniká samostatne za každý deň omeškania, ale jednorázovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením dlhu. Týmto dňom začína bežať aj premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. S takýmto názorom okresného súdu je možné sa stotožniť. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/25/2009, zo dňa 29. 03. 2010, k tomu je potrebné uviesť, že ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rámci obchodnoprávnej veci pri posúdení vzťahu medzi účastníkmi konania ako obchodnoprávneho, čo vyplýva aj z použitia Obchodného zákonníka (poukaz na § 397 Obchodného zákonníka ohľadne 4-ročnej premlčacej doby), kedy k rovnakému dňu porušenia povinnosti začína plynúť premlčacia doba k takto vzniknutému právu z porušenia povinnosti k úroku z omeškania. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR uviedol, že porušením svojej povinnosti splniť záväzok, resp. povinnosť nebyť v omeškaní dlžník vytvára pre seba každý deň novú možnosť porušiť povinnosť splniť záväzok i nasledujúci deň. Trvanie omeškania je preto potrebné chápať a vykladať ako každodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok. Úroky z omeškania sa premlčujú vo všeobecnej 4-ročnej premlčacej dobe, z čoho vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale ohraničenom štyrmi rokmi odo dňa podania žaloby spätne a dňom, keď vznikne možnosť na účinné vznesenie námietky premlčania voči istine. Na rozdiel od tohto právneho názoru okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č.k. 31Cdo/4291/2009, zo dňa 10. 03. 2010, ktorého právny názor zároveň použil vo svojom rozhodnutí. Spor vo veci samej je však občianskoprávnym sporom. Iný názor, než prezentovaný v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/25/2009 bol judikovaný v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č.k. 1Cdo/157/2009, zo dňa 29. 06. 2010. Ide o rozhodnutie v občianskoprávnej veci pri posúdení vzťahov účastníkov konania ako občianskoprávnych, kde závery v tomto rozhodnutí ohľadne premlčania úrokov z omeškania sú obdobné ako v rozsudku okresného súdu. Najvyšší súd SR v tomto svojom rozhodnutí priamo poukázal na to, že s názorom, podľa ktorého úroky za každý deň omeškania sú samostatným právom, ktoré sa premlčuje samostatne, teda právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká po celú dobu omeškania a premlčuje sa za každý deň samostatne, nemožno súhlasiť. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že niet pochybností o tom, že úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To mimo iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu (záväzku) z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzkový vzťah, teda nie je, ako sa žalovaný mylne domnieva, pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Krajský súd sa priklonil k uvedenému právnemu názoru aj z dôvodu, že úroky z omeškania v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zákonníka je potrebné považovať za príslušenstvo pohľadávky a samotná povinnosť platiť úroky z omeškania tak predstavuje vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah. Samotné omeškanie dlžníka spôsobuje zo zákona zmenu v obsahu záväzkov, teda dochádza k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či omeškanie dlžník zavinil alebo nie. Omeškanie dlžníka spočíva v tom, že popri vlastnom plnení v prípade omeškania má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania (prípadne poplatok z omeškania). Už zo samotného charakteru omeškania dlžníka, a teda jeho povinnosti platiť úroky z omeškania ako vedľajšieho záväzkového právneho vzťahu vyplýva, že existuje popri hlavnom záväzku, je naňho viazaný, a preto niet dôvod, aby na omeškanie dlžníka a jeho povinnosť platiť úrok z omeškania sa vzťahoval iný režim premlčania ako na hlavný záväzok. Ak sa dlžník dostane do omeškania a teda nastane zmena v obsahu záväzku, veriteľ má právo na úrok z omeškania od prvého dňa omeškania, je preto potrebné poukázať aj na § 101 Obč. zákonníka, podľa ktorého premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pokiaľ sa právo na úrok z omeškania mohlo uplatniť už v prvý deň omeškania so splnením dlhu, ide o deň, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a preto zákonná premlčacia doba plynie od tohto dňa. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Aj z týchto dôvodov sa preto krajský súd stotožňuje s právnym názorom, že povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania so splnením dlhu vzniká v deň, keď sa dlžník dostal do omeškania so splnením svojho záväzku, týmto dňom začína bežať premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Na základe uvedených záverov nie je preto ani dôvod spochybňovať názor súdu, že v prípade premlčania úrokov z omeškania po dňoch dochádza k vzniku kategórie „nepremlčateľných práv“, v ktorých by bol dlžník „donucovaný“ prostredníctvom nikdy nepremlčaných úrokov z omeškania k splneniu istiny pohľadávky napriek tomu, že došlo k premlčaniu samotnej pohľadávky. V riešenom prípade sa však neposudzuje premlčanie pohľadávky, pretože k zániku pohľadávky došlo jej splnením v exekučnom konaní a navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania až po zániku pohľadávky, teda po zániku hlavného záväzku. Trovy prvostupňového konania odvolaním neboli napadnuté, preto sa nimi odvolací súd bližšie nezaoberal. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 142 ods. 1 O.s.p., pričom však odporkyni, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže boli uplatnené vo výške 24,01 eur ako platba za poradu u advokáta, a nejde o trovy konania v zmysle § 137 O.s.p. ako odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát a ich základ a výška neboli bližšie špecifikované. Ani z priloženého príjmového pokladničného dokladu zo dňa 18. 01. 2012 vystaveného JUDr. Romanom Kasanom, advokátom so sídlom v Novej Bani nevyplýva, kedy došlo k porade s klientom, ako dlho trvala porada a ani z vyjadrenia k podanému odvolaniu zo dňa 18. 01. 2012 v konaní sp. zn. 5C/97/2011 nevyplýva, že by bolo spracované advokátom. Z hľadiska nepreskúmateľnosti odvolacích trov odporkyne uplatnené trovy nemohli byť odporkyni priznané. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.