Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoE/71/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411201047 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411201047.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného : PROFI CREDIT Slovakia, spol. s r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Mliekarenská 10, IČO : 35 792 752, proti povinnej : Y. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. č. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom Združením na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS, so sídlom 080 05 Prešov, Važecká 16, IČO : 42 176 788, na vymoženie pohľadávky v sume 1 458,06 eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou JUDr. Júliou Kubjatkovou, so sídlom Exekútorský úrad 977 01 Brezno, M. R. Štefánika 11, pod spisovou značkou Ex 99/2011, o odvolaní povinnej zo dňa 29.12.2011 proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 9Er/138/2011-23 zo dňa 12.12.2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že exekúciu vedenú súdnou exekútorkou JUDr. Júliou Kubjatkovou po sp. zn. Ex 99/2011 vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a následne ju z a s t a v u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej Exekučný poriadok), pretože nepovažoval za oprávnené argumenty povinnej o nezákonnosti vedenia exekúcie z dôvodu, že rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy o úvere a povinná ako spotrebiteľka nemohla nijako ovplyvniť jej obsah. Súd nepovažoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, pretože je formulovaná tak, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere sa budú riešiť cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní, teda spory medzi oprávneným a povinnou sa neriešia výlučne v rozhodcovskom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa zmluvy o revolvingovom úvere spočíva na žalobcovi, teda tak oprávnený, ako aj povinná sa môžu svojich práv domáhať žalobou na všeobecnom súde, alebo u rozhodcu. Nakoľko teda rozhodcovská doložka nevyžaduje, aby povinná (spotrebiteľ) riešila spory s oprávneným (dodávateľom) výlučne v rozhodcovskom konaní a nie sú tu ani nijaké iné okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. Proti uzneseniu podala povinná v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého charakteru a neurčitého počtu. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve je neplatnou podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože spotrebiteľ sa nachádza v porovnaní s dodávateľom v znevýhodnenom postavení a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom. Naďalej sa domnieva, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve je neplatnou zmluvnou podmienkou. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovského konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať sám návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku by mal skúmať všetky dôležité okolnosti, napr. aj neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv; alebo pravidlá rozhodcovského konania, ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Povinná v odvolaní poukázala aj na judikatúru Súdneho dvora (ES), konkrétne vo veci Panon GSM C- 243/08 zo dňa 04.06.2009, v ktorom bola aplikovaná Smernica 93/13/EHS, ktorou je vnútroštátny súd viazaný. Uznesenie okresného súdu je taktiež v priamom rozpore s rozhodnutiami vyšších súdov a súd nezdôvodnil, prečo sa odklonil od právneho posúdenia totožnej veci vyšším súdom a po právnej stránke rozhodol opačne. Povinná tak namieta nepreskúmateľnosť uznesenia okresného súdu, pretože absencia náležitého odôvodnenia uznesenia spôsobuje, že je nezrozumiteľné a je tak v rozpore s čl. 1 Ústavy SR tým, že právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Povinná k odvolaniu pripojila rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 60/2011, na obsah ktorého - a právne názory z neho vyplývajúce - v odvolaní poukázala. V neposlednom rade však povinná poukázala aj na vlastnú rozhodovaciu činnosť Okresného súdu Žiar nad Hronom, kde v konaní sp. zn. 13Er/251/2001 exekučný súd vyhovel námietkam povinnej voči exekúcii z dôvodu, že sa jedná o neplatnú rozhodcovskú doložku. Navrhuje preto, aby odvolací súd danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, že podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku ju vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Žiar nad Hronom. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť. Návrhom datovaným dňa 14.01.2011 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Erikom Končokom spisovej značky : RK-700/10-EK zo dňa 16.06.2010. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.03.2009, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere. Odvolací súd vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy o úvere, ako aj Zmluvných dojednaní, obsahujúcich rozhodcovskú doložku konštatuje, že súd prvého stupňa síce zohľadnil skutočnosť, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah, ale následne už nedostatočne venoval pozornosť skúmaniu zákonnosti podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúceho problematiku ochrany práv spotrebiteľa. Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd je povinný, a to aj bez osobitného podnetu účastníkov konania a v každom štádiu vedenia exekúcie, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor vykonáva exekúciu, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Odvolací súd tak zdôrazňuje, že táto povinnosť vyplýva súdu ex lege a bez ohľadu na to, či povinná podala návrh na zastavenie exekúcie z týchto dôvodov, bol exekučný súd povinný venovať náležitú pozornosť zákonnosti vydania exekučného titulu. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Odvolací súd posúdil právny vzťah medzi oprávneným a povinnou vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.03.2009 ako vzťah spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka). Súd mal za zrejmé, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou, ako fyzickou osobou. Okrem citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako lex generalis, na daný zmluvný vzťah dopadá aj osobitná právna úprava spotrebiteľských úverov. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. V snahe deklarovať potrebu regulácie podmienok poskytovania spotrebiteľských úverov Rada EÚ prijala smernicu 87/102/ EHS, ktorá mala za cieľ zvýšiť ochranu spotrebiteľa pri využívaní finančných služieb ponúkaných na trhu. Uvedená smernica bola neskôr novelizovaná do súčasnej podoby v rokoch 1990 a 1998 (90/88/ ES a 98/7/ES) a v rámci prístupového procesu do EÚ bol u nás prijatý zákon č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o spotrebiteľských úveroch). Tento zákon (v súčasnosti zrušený neskorším zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov) upravoval podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Zákon spotrebiteľský úver definoval ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. a/ a b/ zákona). V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zákon o spotrebiteľskom úvere upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania. Popri tejto špeciálnej norme výraznú ochranu pre spotrebiteľa poskytuje inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, upravený v ustanovení § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere súd mal možnosť zistiť, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 ods. 2 písm. e/, § 2 a § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Predmetným ustanovením bol aproximovaný do nášho právneho poriadku článok 2 písm. b/ Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý zhodne s citovaným zákonným ustanovením vnútroštátnej právnej normy ustanovuje, že na účely tejto smernice pod pojmom "spotrebiteľ" má na mysli akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Je tak zjavné, že aj na právny vzťah založený medzi oprávneným a povinnou Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.03.2009 je nutné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka zabezpečujúce ochranu práv spotrebiteľa. Odvolací súd tak venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti predovšetkým rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z čl. 18 bodu 18.1 Zmluvných dojednaní, odvolací súd právne posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej typovej zmluvy a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjedal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami uvedenými vo formulárovej zmluve. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou, ako to vyhodnotil súd prvého stupňa. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v čl. 18 bode 18.1. poslednej vete zmluvných dojednaní. Po tomto výbere už povinná nemala faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, čím došlo k porušenia Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači Zmluvných dojednaní v rozhodcovskej doložke sú už vopred určení konkrétni rozhodcovia, ktorí sú oprávnení v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Navyše obsahujú klauzulu, že aj v prípade, ak nastane situácia, že ani jeden z uvedených rozhodcov nebude môcť funkciu rozhodcu prevziať, určí náhradného rozhodcu veriteľ - teda oprávnený (čl.18.2.1). Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnej absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Vzhľadom na všetky uvedené výhrady je nutné takéto dojednanie obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa, ako spravidla slabšej zmluvnej strany. Už samotná forma, v akej sú Zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým, ťažko čitateľným husto popísaným textom - už sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Odvolací súd v závere poznamenáva, že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovským súdom a jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov. Odvolací súd k právnemu záveru o neprijateľnej zmluvnej podmienke obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve dospel na podklade listinných dôkazov predložených oprávneným; odvolací súd tak poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinnou sú zrejmé z obsahu predloženej zmluvy o revolvingovom úvere a neoddeliteľnej súčasti tejto zmluvy a nedochádza tak k porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní - rozhodcovskej doložke - a je nesporné, že aj rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, bola absolútne neplatnou podmienkou, v dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vedeniu exekúcie. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, že nezákonne vedenú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju, s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil. O trovách zastavenej exekúcie rozhodne následne prvostupňový súd, nakoľko odvolací súd nemal z obsahu spisu na takéto rozhodnutie podklady (vyúčtovanie a špecifikácia trov exekúcie a príslušný exekútorský spis). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.