Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/285/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411203474 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411203474.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa AUTOCENTRUM D., s.r.o., so sídlom Školská 2, Nová Baňa, IČO: 36641537, proti odporcovi LION CAR, s.r.o., Námestie Ľ. Štúra č. 31, Banská Bystrica, IČO: 36053961, zastúpeným splnomocneným advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová so sídlom Trhová č. 1, Zvolen, o vylúčenie vecí z exekúcie, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 5C/88/2011-56 zo dňa 26.8.2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 13C 17/2011, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 13C 17/2011. Návrh odporcu na spojenie vecí zamietol. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal vylúčenia vyvažovačky PNEU MOD-MT 288 výr. číslo XXXXXXXXX, prezúvačky PNEU MOD AS 930, výr. č. XXXXXXXXX, hydraulického zdviháku OMCN výr č. XXXX, hydraulického zdviháku OMCN výr. č. XXXXX, prístroja na geometriu VAS XXXX, hydraulického zdviháku MAHA L 2.5, výr. č. XXXXXX, rovnacieho rámu CELETTE ENS9, výr. č. XXXXX a kompresoru HAKON VSV, výr.č. XXXX z exekúcie vedenej JUDr. Ladislavom Mikeskom pod sp. zn. EX 270/2010 v prospech oprávneného LION CAR, s.r.o.. Navrhovateľ uviedol, že na základe platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Žiar nad Hronom sp.zn. 5Ro/119/2010 bol V. D. - AUTOCENTRUM zaviazaný zaplatiť spoločnosti LION CAR, s.r.o., sumu 35.201,65 € s príslušenstvom. Keďže táto pohľadávka nebola včas a riadne zaplatená, podal oprávnený LION CAR, s.r.o., návrh na vykonanie exekúcie a exekúciou bol poverený súdny exekútor JUDr. Ladislav Mikeska. Exekučné konanie sa vedie pod EX 270/2010 s tým, že sa exekútor dostavil do sídla povinného a vykonal súpis hnuteľných vecí. V zmysle poučenia v súpise hnuteľných vecí bolo zakázané s týmito vecami disponovať, scudziť ich, prenajať, poškodiť, zničiť, urobiť neupotrebiteľnými, zatajiť alebo preniesť na iné miesto. Na rovnakom mieste, na ktorom bol vykonaný súpis vecí, teda na rovnakom mieste ako sídlo povinného má sídlo aj navrhovateľ. Pri spisovaní vecí boli spísané aj niektoré veci, ktoré nepatria povinnému, ale patria navrhovateľovi, pričom tento ich získal na základe riadnej kúpnej zmluvy a zaplatil za ne trhovú cenu. Uvedené hnuteľnosti by nemali patriť do súpisu hnuteľných vecí, a teda by nemali podliehať exekúcii. Odporca poukázal na skutočnosť, že povinný V. D. - AUTOCENTRUM sa prevodom, ktorý urobil v prospech navrhovateľa (kúpna zmluva), snažil skrátiť svoj majetok. Preto odporca podal návrh na určenie neúčinnosti právneho úkonu. Konanie sa vedie na OS Žiar nad Hronom pod sp.zn. 13C/17/2011 a nie je doposiaľ právoplatne skončené. Okresný súd vyjadril právny názor, že konečné rozhodnutie vo veci určenia neúčinnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy) k predmetným hnuteľným veciam je dôležité pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáha vylúčenia vecí z exekúcie. Od rozhodnutia, či právny úkon (kúpna zmluva) bude alebo nebude účinná voči odporcovi, t.j. voči oprávnenému v exekúcii, závisí aj rozhodnutie vo veci ďalšieho návrhu, podaného zo strany navrhovateľa v tomto konaní, ktorým sa domáha vylúčenia vecí z exekúcie, pričom sa jedná o tie isté hnuteľné veci. Návrh odporcu na spojenie vecí okresný súd zamietol, pretože nepovažoval takýto postup za hospodárny. Proti výroku, ktorým okresný súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 13C 17/2011, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že skutkový stav je taký, že súdny exekútor pred vyhlásením konkurzu na majetok fyzickej osoby V. D. spísal hnuteľné veci, ktorých sa navrhovateľ cíti byť vlastníkom. Odporca podal návrh, ktorým sa domáha neúčinnosti právneho úkonu ohľadne toho, že došlo k predaju hnuteľných vecí, kde predávajúcim bol V. D. a kupujúcim navrhovateľ. Z postupu odporcu vyplýva, že uznáva vlastnícke právo navrhovateľa na hnuteľné veci a namieta len neúčinnosť právneho úkonu. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie neúčinnosti právneho úkonu pritom je skutočnosť, či došlo k prevodu hnuteľných vecí na navrhovateľa a až potom môže súd vysloviť neúčinnosť právneho úkonu, kým v prípade vylúčenia vecí z exekúcie sa rieši otázka, či tieto veci by mali patriť do konkurznej podstaty úpadcu V. D. alebo navrhovateľovi s tým, že ak by bolo rozhodnuté, že hnuteľné veci patria do konkurznej podstaty úpadcu V. D., konanie o neúčinnosti právneho úkonu by bolo v tomto prípade bezpredmetné. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia okresného súdu zmenil tak, že súd návrh na prerušenie konania zamietne. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ) právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej v texte „OZ“), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Podľa § 42b ods. 1, 2 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Podľa § 42b ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Krajský súd preskúmaním súdneho spisu zistil, že na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Žiar nad Hronom sp.zn. 5Ro/119/2010 zo dňa 30.8.2010 sa pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Mikeskom, Exekútorský úrad so sídlom Bellova 1555 Liptovský Mikuláš pod č.k. EX 270/2010 vedie exekúcia oprávneného LION CAR, s.r.o. proti povinnému V. D. - AUTOCENTRUM, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 35.201,65 Eur s príslušenstvom. Dňa 4.3. 2011 vykonal poverený súdny exekútor v sídle povinného súpis hnuteľných vecí a povinnému zakázal so spísanými vecami nakladať. Návrhom zo dňa 23.3.2011 sa navrhovateľ domáhal vylúčenia niektorých vecí, ktoré súdny exekútor dňa 4.3.2011 spísal, z exekúcie. Poukázal na to, že predmetné veci boli spísané v sídle povinného, pričom v rovnakej budove má sídlo aj navrhovateľ. Predmetné hnuteľné veci spísané súdnym exekútorom ale povinnému nepatria. Nadobudol ich totiž navrhovateľ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.1.2010. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na vylúčenie vecí z exekúcie potvrdil, že predmetné hnuteľné veci sú objektom exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mikeskom v prospech odporcu. Uviedol však, že povinný tieto veci na navrhovateľa previedol v úmysle ukrátiť svojho veriteľa (odporcu). Preto sa odporca návrhom zo dňa 14.4.2011 domáhal, že právny úkon dlžníka - prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.1.2010 v prospech navrhovateľa, je voči odporcovi právne neúčinný. O tomto návrhu navrhovateľa sa vedie konanie pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp.zn. 13C/17/2011 a doposiaľ nie je právoplatne skončené. Prvostupňový súd konanie o návrhu navrhovateľa na vylúčenie vecí z exekúcie prerušil, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorým boli sporné hnuteľné veci prevedené na navrhovateľa. Konštatoval pritom, že od rozhodnutia, či právny úkon (kúpna zmluva) bude alebo nebude účinná voči odporcovi, t.j. voči oprávnenému v exekúcii, závisí aj rozhodnutie vo veci ďalšieho návrhu, podaného zo strany navrhovateľa v tomto konaní, ktorým sa domáha vylúčenia vecí z exekúcie, pričom sa jedná o tie isté hnuteľné veci. S uvedeným záverom okresného súdu sa odvolací súd plne stotožňuje. Predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je skutočnosť, že odporovaný právny úkon je platný. V konaní o odporovateľnosti súd po posúdení platnosti právnych úkonov dlžníka skúma skutočnosti, či tieto ukracujú uspokojenie veriteľovej pohľadávky, či k ukráteniu došlo v posledných troch rokoch, atď. Závisí to od toho, či postupuje podľa § 42a ods. 2, 3,4 alebo 5 OZ. Podľa § 42b OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Preto môže napríklad navrhnúť exekúciu predajom veci tak, ako keby vec ešte stále vlastnícky patrila dlžníkovi. Na základe vyššie uvedeného bol správny postup okresného súdu, keď konanie o vylúčenie vecí z exekúcie prerušil až do skončenia konania pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod. sp.zn. 13C/17/2011, v ktorom sa určí, či prevod hnuteľných vecí (ktoré sú predmetom exekúcie) je voči veriteľovi (oprávnenému z exekúcie) účinný alebo nie. Posúdenie uvedenej otázky má totiž kľúčový význam pre posúdenie, či má oprávnený právo uspokojiť svoju pohľadávku zo spísaných hnuteľných vecí, alebo naopak, či tu zo strany navrhovateľa existuje právo k hnuteľným veciam, ktoré exekúciu nepripúšťa. Na základe vyššie uvedeného posúdil odvolací súd námietky navrhovateľa ako nedôvodné a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.