Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/301/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411204610 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411204610.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky W. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. č. XXX, proti odporcovi Provident Financial, s.r.o., Bratislava 2, Mlynské Nivy 49, IČO: 35 805 731, právne zastúpeného De minimis, spol. s r.o., Bratislava, Mateja Bela č. 6, IČO: 36 868 949, za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane navrhovateľky Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, 840 11 Bratislava, IČO: 42176778, v konaní o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/114/11-34 zo dňa 17. 08. 2011, takto r o z h o d o l : Odvolanie vedľajšieho účastníka odmieta. Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky zamietol; o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“) tak, že navrhovateľku zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 380,38 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa návrhom podaným voči odporcovi domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 198,83 Eur so 6 %-ným úrokom z omeškania ročne od 30. 09. 2005 až do zaplatenia a zároveň žiadala uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 198,83 Eur. Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania tak vo vzťahu k tej časti nároku, v ktorej sa navrhovateľka domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ako aj vo vzťahu k tej časti nároku, kde navrhovateľka žiadala, aby jej súd priznal primerané finančné zadosťučinenie. Okresný súd vyhodnotil námietku premlčania v oboch prípadoch ako dôvodnú. Uviedol, že pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ide o kombinované premlčacie doby a to subjektívnu a objektívnu. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby trojročnej je podľa názoru okresného súdu rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu bezdôvodné obohatenie získané z tohto úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť od vtedy, kedy sa oprávnený dozvie, že bezdôvodné obohatenie bolo získané a kto ho získal. Navrhovateľka uzavrela zmluvu o úvere 24. 02. 2005, úver a celkové náklady mala vyplatiť v 39-týždenných splátkach. Splatnosť prvej splátky bola siedmy kalendárny deň po uzavretí zmluvy. Úver bol vyplatený načas. Od poslednej splátky už uplynula 3-ročná objektívna premlčacia doba, preto neskúmal plynutie subjektívnej premlčacej doby. Navrhovateľka podala návrh až dňa 20. 04. 2011,kedy už objektívna trojročná premlčacia doba uplynula. Navrhovateľka nepreukázala, že by sa na strane odporcu jednalo o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Vo vzťahu k nároku navrhovateľky na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, ktorý nárok si navrhovateľka uplatnila v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, okresný súd uviedol, že uvedený zákon nadobudol účinnosť od 01. 07. 2007. Vtedy si navrhovateľka mohla prvý krát uplatniť svoje právo na primerané finančné zadosťučinenie, ale keďže podala návrh na súd až 20. 04. 2011 je zrejmé, že tento návrh bol podaný po uplynutí trojročnej premlčacej doby aj vo vzťahu k tomuto nároku. Proti rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 30. 09. 2011 navrhovateľka odvolala. Okresnému súdu vytkla, že sa jej žalobným návrhom vôbec vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania zo strany odporcu nezaoberal. Poukázala na to, že zo strany odporcu ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, čo zakladá 10-ročnú premlčaciu dobu. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V podaní zo dňa 02. 02. 2012 označenom ako „Doplnenie k odvolaniu“ navrhovateľka dala do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/84/2011 zo dňa 12. 12. 2011. Zdôraznila, že aj v jej prípade odporca úmyselne konal v rozpore s dobrými mravmi. Použil neprijateľné zmluvné podmienky, pričom jeho povinnosťou bolo dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Uviedla, že v kontexte s odôvodnením predmetného rozsudku Krajského súdu v Prešove možno považovať aj v jej prípade bezdôvodné obohatenie odporcu za úmyselné, pre ktoré platí 10 ročná objektívna premlčacia doba. O skutočnosti, že sa odporca na jej úkor obohatil sa dozvedela až začiatkom roka 2011 z rozsudkov týkajúcich sa problematiky ochrany spotrebiteľa zverejnených na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. V podaní zo dňa 29. 09. 2011 podal odvolanie aj vedľajší účastník na strane navrhovateľky Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Bratislave, ktoré zároveň oznámilo vstup do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p.. Odvolanie proti rozsudku okresného súdu podal vedľajší účastník z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom. Zdôraznil, že odporca sa obohacuje na úkor sociálne slabších osôb tak, že vedome prijíma neprimerané protiplnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky, čo je podľa názoru Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podstata nepriameho úmyslu. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Svidník č. k. 6 C 167/2010 a rozsudok „súdu v Nitre“ bez konkretizácie stupňa súdu a spisovej značky. Tvrdil, že okresný súd porušil normy európskeho spotrebiteľského práva, ale túto námietku nekonkretizoval. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil. Odporca sa k obsahu odvolania navrhovateľky a vedľajšieho účastníka vyjadril v podaní zo dňa 19. 10. 2011. Uviedol, že odvolanie navrhovateľky je nedôvodné. Navrhovateľka v rámci svojej dôkaznej povinnosti nenavrhla vykonať žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jej tvrdenie, že v danom prípade získal odporca bezdôvodné obohatenie, čo znamená, že neuniesla dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o odvolanie vedľajšieho účastníka odporca uviedol, že podľa § 201, veta druhá O. s. p. môže vedľajší účastník podať odvolanie len v prípade „ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom“. V danom prípade vedľajší účastník nie je účastník, ktorý by mal právny záujem na výsledku konania v tom zmysle, že by sa výsledkom konania zmenilo jeho hmotnoprávne postavenie. Takýto vedľajší účastník sa môže konania zúčastniť, ale nemá oprávnenie podať odvolanie. Uvedená skutočnosť podľa odporcu zakladá dôvod pre odmietnutie odvolania podaného vedľajším účastníkom podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. ako odvolania podaného neoprávnenou osobou. K tvrdeniu vedľajšieho účastníka, že okresný súd porušil normy európskeho práva odporca uviedol, že z odvolania vedľajšieho účastníka nie je jasné, ako k tomuto porušeniu malo dôjsť; bez ohľadu na to uviedol, že rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Cofidis (C-473/00) je na danú vec nepoužiteľný, okrem iného aj preto, že nároky uplatňované navrhovateľkou nevznikli z neprijateľných zmluvných podmienok, ale podľa tvrdení navrhovateľky titulom bezdôvodného obohatenia. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že podaním zo dňa 29. 09. 2011 vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane navrhovateľky Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Bratislave, ktoré vo veci podalo tiež odvolanie. Zákon nevylučuje vstup vedľajšieho účastníka konania do konania v rámci odvolacieho konania. Pre odvolacie konanie je v zmysle ust. § 216 O. s. p. vylúčené len ust. § 92 ods. 1 a 4, ust. § 97 a ust. § 98 O. s. p.. Podľa § 93 ods. 1, 2 O. s. p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práva podľa osobitného predpisu. Združenie na ochranu spotrebiteľa ( v danom prípade Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, 840 11 Bratislava, IČO: 42176778 ) je právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľov podľa zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre vstup Združenia na ochranu spotrebiteľa do konania ako vedľajší účastník na strane účastníka - spotrebiteľa sa nevyžaduje preukázanie právneho záujmu na výsledku sporu z dôvodu, že vstup právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, upravuje osobitné zákonné ustanovenie. Ďalšie práva a povinnosti takejto právnickej osoby nie sú vymedzené osobitnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, preto sa právo vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, spravuje § 201 O. s. p.. Podľa § 201 O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom môže podať odvolanie aj vedľajší účastník. Zo znenia citovaného ustanovenia § 201 O. s. p. vyplýva, že vedľajší účastník môže podať odvolanie len v tom prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Medzi navrhovateľkou a vedľajším účastníkom na jej strane nie je žiadny právny vzťah vyplývajúci z hmotného práva. V danom prípade nevyplýva z právneho predpisu žiadny spôsob vyrovnania vzťahu medzi navrhovateľkou a vedľajším účastníkom, preto vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odvolanie. Odvolací súd vychádzajúc z uvedených úvah odvolanie vedľajšieho účastníka podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. ako odvolanie podané neoprávnenou osobou odmietol. Vec prejednal odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) v dôsledku odvolania navrhovateľky a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľka v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového súdu nekonkretizovala odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 O. s. p.. Posudzujúc odvolanie podľa obsahu je možné uzavrieť, že uplatnila odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci sa má vzťahovať k vyhodnoteniu námietky premlčania vznesenej odporcom. Navrhovateľka nesúhlasí s názorom okresného súdu, že jej nároky sa premlčali v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Tvrdí, že bezdôvodné obohatenie na jej úkor získal odporca úmyselne, preto sa jeho vydania v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) môže domáhať v 10-ročnej premlčacej dobe. Prvostupňový súd mal podľa názoru navrhovateľky vyhodnotiť námietku premlčania ako nedôvodnú a vecne sa jej nárokmi zaoberať. Závery okresného súdu, na ktorých založil svoje rozhodnutie, nie sú správne. Prvý nárok uplatnený navrhovateľkou posúdil okresný súd ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu. Za neplatný právny úkon považoval zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi 24. 02. 2005. Dojednanie o výške úrokov z úveru vo výške cca 86,99 % p. a. považovala navrhovateľka za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka s tvrdením, že dojednanie o úrokoch z úveru vo výške niekoľkonásobne vyššej ako boli obvyklé úroky poskytované bankami, je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvu o úvere v časti, podľa ktorej mala platiť úroky z úveru a poplatky za poskytnutie úveru, považovala za neplatnú aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu neurčitosti zmluvných dojednaní. Odporca vo vyjadrení k návrhu vzniesol námietku premlčania. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 198,83 Eur (rozdiel medzi výškou úveru a celkovou navrhovateľkou splatenou sumou) považoval za premlčaný podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pre uplynutie objektívnej premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku a ďalší nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 198,83 Eur považoval odporca za premlčaný podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Na pojednávaní dňa 17. 08. 2011 zástupca odporcu doplnil, že u prvého nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula aj subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. U prvého nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 198,83 Eur vychádzal okresný súd z názoru, že v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z neplatného právneho úkonu vzniká bezdôvodné obohatenie získané z tohto úkonu dňom, kedy bol právny úkon uskutočnený a objektívna premlčacia doba začína plynúť od vzniku takéhoto právneho úkonu. V rozpore s týmto názorom v ďalšej časti odôvodnenia uviedol: „vzhľadom na to, že odporkyňa splácala úver v pravidelných mesačných splátkach po 410,-Sk, deň zročnosti jednotlivých splátok je podstatný pre určenie počiatku dňa plynutia premlčania týchto jednotlivých splátok“. Námietku premlčania potom považoval za dôvodnú s tým, že ak zmluva o úvere bola uzavretá 24. 02. 2005 a navrhovateľka sa zaviazala zaplatiť odporcovi úver a celkové náklady v 39-týždenných splátkach, ktoré poukázala načas, jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný pre uplynutie trojročnej objektívnej premlčacej doby. Súd ale nerozviedol svoje úvahy, či plynutie objektívnej premlčacej doby počítal odo dňa uzavretia úverovej zmluvy alebo odo dňa splatnosti jednotlivých splátok. Neuviedol konkrétny dátum pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, ani konkrétny dátum, kedy premlčacia doba podľa názoru súdu uplynula. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (odsek 2). Prvostupňový súd správne uviedol, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkové právo sa premlčuje v zákonom stanovenej troj alebo desať ročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 2 OZ, v rámci ktorej plynie dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 OZ. Nesprávne však vyhodnotil začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby. Pre počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného obohatenia, nie deň, kedy došlo k právnej skutočnosti, na základe ktorej bolo v neskoršom období bezdôvodné obohatenie získané. Ak navrhovateľka tvrdí, že bezdôvodné obohatenie získal odporca tým, že prijímal od nej plnenia na zaplatenie úrokov z úveru a poplatkov za poskytnutie úveru v splátkach, ktoré boli poukazované po dátume 24. 02. 2005 (dátum uzavretia zmluvy), nemohla objektívna premlčacia doba na vydanie takto získaného bezdôvodného obohatenia začať plynúť skôr, než odporca fakticky bezdôvodné obohatenie získal, teda skôr, než jednotlivé splátky od navrhovateľky prijal. Prvostupňový súd vôbec nezistil, kedy a aké sumy navrhovateľka odporcovi podľa zmluvy o úvere zaplatila a akým spôsobom boli rozložené splátky, koľko v každej splátke bolo určených na splátku istiny, úroku a poplatkov za poskytnutie úveru. Za nesprávny považuje odvolací súd názor okresného súdu, že dĺžkou objektívnej premlčacej doby, či ide o troj alebo desaťročnú, sa má súd zaoberať len ak účastník tvrdí, že premlčacia doba je desaťročná pre úmyselné získanie bezdôvodného obohatenia. Dĺžku premlčacích dôb upravuje zákon. Súd musí v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia posúdiť námietku premlčania komplexne z hľadiska ustanovenia § 107 OZ a aj bez námietky účastníka z úradnej povinnosti skúmať aj to, či sa na danú vec vzťahuje trojročná alebo desaťročná objektívna premlčacia doba. Ak by nemal dostatok skutkových zistení pre vyhodnotenie tejto právnej otázky, môže účastníkov vyzvať na preukázanie skutkových tvrdení vzťahujúcich sa k dĺžke objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okresný súd takto nepostupoval. Tvrdenia navrhovateľky v návrhu o zmluve vyhotovenej odporcom ako rozpornej s dobrými mravmi a o konaní odporcu majúceho znaky nekalej obchodnej praktiky, ale najmä vyjadrenie navrhovateľky k námietke premlčania vznesenej odporcom, kde už výslovne navrhovateľka tvrdila, že sa odporca úmyselne na jej úkor bezdôvodne obohatil, mali viesť okresný súd k tomu, aby sa zodpovedne vyporiadal s otázkou, či svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia mohla navrhovateľka uplatniť v trojročnej alebo desaťročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Subjektívna premlčacia doba môže začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby. Pre plynutie subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúce, kedy sa dozvedel oprávnený o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že pri vynaložení obvyklej starostlivosti sa mohol o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedieť skôr. Navrhovateľka neformulovala jasne, kedy sa dozvedela, že sa odporca na jej úkor bezdôvodne obohatil. Druhý nárok na zaplatenie sumy 198,83 Eur uplatnila navrhovateľka podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Právo na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. je odvislé od „úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi“ osobou - spotrebiteľom, ktorej porušením práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. bola privodená určitá ujma. Ak pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je zákonom ustanovená určitá skutková podstata, nie je možné beh premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka počítať od nadobudnutia účinnosti zákona, podľa ktorého sa primerané finančné zadosťučinenie priznáva, ale musí súd vyhodnotiť, kedy nastali okolnosti vymedzené v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., pretože primerané finančné zadosťučinenie môže byť priznané len v tom prípade, ak dotknutá osoba na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z.. Len ak sa osoba domáhajúca primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. nedomáhala na súde ochrany pre porušenie práva a povinnosti zo Zákona o ochrane spotrebiteľa, mohol by súd pre stanovenie začiatku plynutia premlčacej doby u tohto nároku uvažovať o tom, kedy si mohla takáto osoba prvý krát uplatniť právo na ochranu na súde (kedy sa mohlo právo vykonať prvý raz). Odvolanie je dôvodné. Prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec tým, že pre záver o dôvodnosti námietky premlčania nedostatočne zistil skutkový stav (kedy vzniklo bezdôvodné obohatenie, kedy začala plynúť objektívna a subjektívna premlčacia doba, či sa navrhovateľka domáhala na súde aj iným spôsobom ochrany podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). Odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd zistí spôsob splácania úveru navrhovateľkou, aby správne ustálil začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 198,83 Eur a v závislosti od týchto skutkových zistení opätovne námietku premlčania vznesenú odporcom posúdi. Pre priznanie finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bude skúmať, kedy nastali (alebo mohli nastať) podmienky pre jeho priznanie a námietku premlčania posúdi podľa § 101 OZ. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 2 : 1. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.