Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/40/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411208566 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411208566.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., vo veci starostlivosti o maloletú J. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov Q. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., F. S. XXX/ XX a I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. č. XXX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8P/213/11-74 zo dňa 04. 04. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 66,39 Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 07. 2011, zročné výživné za obdobie od 01. 07. 2011 do 31. 03. 2012 vo výške 368,88 Eur zaviazal otca povinnosťou posielať po 20,- Eur v mesačných splátkach počnúc mesiacom máj 2012 spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod následkom zročnosti celého plnenie pre prípad omeškanie s plnením jednej splátky a vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Súčasne uvedeným rozhodnutím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 8P/382/2006-20 zo dňa 16. 11. 2006 vo výroku o výživnom. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti u maloletého dieťaťa na sumu 250,- Eur mesačne od 01. 07. 2011 s poukazom, že od posledného určenia výživného sa zvýšili výdavky na stravu, oblečenie ako i zdravotnú starostlivosť maloletého dieťaťa. Prvostupňový súd zisťoval zmenu pomerov oproti rozhodnutiu rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom Hronom sp. zn. 8P/382/2006-20 zo dňa 16. 11. 2006, keď zistil, že matka maloletého dieťaťa má vyživovaciu povinnosť aj k maloletému V. S., nar. XX. XX. 2009, poberala rodičovský príspevok v období od januára 2010 do januára 2011 vo výške 256,- Eur a od februára 2011 do augusta 2011 vo výške 190,10 Eur, aj prídavky na dieťa mesačne 43,98 Eur a od januára 2011 vo výške 44,05 Eur. Matka pracovala u viacerých zamestnávateľov na základe dohody o pracovnej činnosti, v spoločnosti Emma Crystal, s. r. o., Levice na základe dohody o vykonaní práce od 01. 10. 2011 s čistou mzdou 40,50 Eur, jej čistý mesačný príjem bol 401,32 Eur za január 2012 a 441,80 Eur za február 2012. Otec maloletej je ženatý, vychováva spolu s manželkou 11- ročného manželkinho syna a z manželstva pochádzajúceho 4-ročného syna, ktorý navštevuje materskú škôlku. Otec je zamestnaný a jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie mesiacov október 2010/ september 2011 bol vo výške 785,09 Eur a za obdobie od októbra 2011 do februára 2012 bol vo výške 658,14 Eur. Zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania prvostupňový súd mal za to, že je dôvodné zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na sumu 100 Eur mesačne od 01. 07. 2011 a vo zvyšku návrh matky zamietol s poukazom na schopnosti a možnosti otca, ako i s poukazom na potreby maloletého dieťaťa, aj na skutočnosť, že naposledy bola určená výška výživného v roku 2006 a od uvedeného obdobia až ku dňu rozhodnutia súdu o zvýšení výživného došlo k podstatnej zmene na strane pomerov u maloletého dieťaťa, ktoré v súčasnosti navštevuje 2. stupeň základnej školy, berúc do úvahy, že otcovi maloletého dieťaťa pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Po zohľadnení finančnej situácie otca prvostupňový súd mu umožnil splácať zameškané výživné za obdobie od 01. 07. 2011 do 31. 03. 2011 vo výške 368,88 Eur v splátkach po 20 Eur mesačne, počnúc mesiacom máj 2011. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote otec odvolanie, ktoré dôvodil § 205 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p."), t.j. prvostupňový súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Podľa neho je prvostupňový rozsudok nepreskúmateľný a nepresvedčivý. Poukázal na ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., s ktorým v rozpore prvostupňový súd postupoval, pretože v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku nevysvetlil jasne a výstižne, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, nevysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, nevysvetlil ako vec právne posúdil, nedbal na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Má za to, že prvostupňový súd tiež postupoval v rozpore s ustanovením § 132 O. s. p., pretože z odôvodnenia nie je zrejmé, ako vyhodnotil dôkazy a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Tiež súd prvého stupňa pred vydaním odvolaním napadnutého rozsudku nemal preukázanú ustálenú zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine a z odôvodnenia vôbec nie je zrejmé, prečo ustálil deň 01. 07. 2011, kedy došlo k zmene pomerov. Týmto postupom prvostupňový súd mu odňal možnosť konať pred súdom s poukazom na článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nesprávne právne posúdenie otec opiera o skutočnosť, že z odôvodnenia nie je zrejmé, ako súd prvého stupňa ustálil a vyporiadal sa s odôvodnenými potrebami maloletej dcérky a s jeho príjmami a nákladovými pomermi otca, keď jeho mesačné náklady sú 368,18 Eur a z priemerného čistého mesačného príjmu v súčasnosti dosahovanému vo výške 658,14 Eur mu zostáva mesačne suma 289,96 Eur, z ktorej sumy živí nielen seba, manželku, hradí režijné náklady domácnosti a prispieva na výživu a výchovu svojho maloletého syna, pochádzajúceho zo súčasného manželstva. Po zaplatení výživného v sume 100 Eur by mu na tieto účely zostávala čiastka 189,96 Eur. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie alebo rozsudok zmenil tak, že výšku výživného určí sumou 85,- Eur mesačne, ktorou ho zaviaže platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc vyhlásením rozsudku. Proti rozsudku prvostupňového súdu podala v zákonom stanovenej lehote matka odvolanie poukazujúc na § 62 a § 75 Zákona o rodine. Má za to, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav vo veci, dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ktoré nedostatky viedli k rozhodnutiu o zvýšení výživného len o 33,61 Eur oproti požadovanému zvýšeniu o 183,61 Eur a k zamietnutiu návrhu matky čo do zvyšku sumy 216,39 Eur. Poukázala na jej osobnú starostlivosť o maloletú J. a skutočnosť, že predložila všetky doklady týkajúce sa životných nákladov a potrieb maloletej J., z ktorých vyplýva zmena pomerov na strane maloletej a rast jej životných nákladov, pričom otec maloletej J. sa o ňu osobne nestará. Podľa jej názoru napriek jej osobnej starostlivosti o dcéru súd prvého stupňa skúmal zárobkové a majetkové pomery u nej dôslednejšie ako zárobkové a majetkové pomery povinného otca rodiča dieťaťa, ktoré naopak neskúmal dôkladne, čím ich nedostatočne zistil a prihliadol aj na jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť - leasing nového auta Škoda Roomster vo výške 100,- Eur a už vôbec ho uprednostňovať pred plnením si vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Poukázala na odôvodnenie rozsudku na strane 3 v odseku 3, kde je uvedené, že z potvrdenia firmy Y. O., O. č. XXX súd zistil, že matka dieťaťa pracovala u neho na základe dohody a dosiahla mzdu, čo sa jej vôbec netýka, pretože u Y. O. z O. nikdy nepracovala, ako sa jej netýka potvrdenie Obecného úradu B. o príjmoch za rok 2011 a 2010. V žiadnom prípade sa nejedná o jej príjmy, a teda ich zohľadňovanie pri plnení si vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej J. je neprípustné. Namieta, že u otca maloletej J. súd prihliadol aj na jeho výdavky spojené s 11-ročným manželkiným synom, keď odporca nie je jeho otcom a nemá voči nemu vyživovaciu povinnosť. Navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu vyhovie. K odvolaniu otca zaslala vyjadrenie matka, v ktorom medziiným uviedla, že pokiaľ súd ustálil deň zmeny pomerov 01. 07. 2011, podľa nej zmena pomerov na strane maloletej J. nastala už 01. 09. 2010, keď začala navštevovať 2. stupeň Základnej školy, pričom vzrástli náklady na jej výchovu a výživu, ona však žiadala zvýšenie výživného až od 01. 07. 2011, nakoľko nezvládala sama finančne uhrádzať všetky náklady spojené s výchovou a výživou maloletej a tiež má vyživovaciu povinnosť aj voči ďalšiemu dieťaťu. Poukázala na jej mesačné výdavky v hodnote minimálne 240,- Eur a mesačný príjem v čistom 400,- Eur, po ktorých odrátaní jej zostáva 160,- Eur, pričom nespomenula náklady na ošetrenie zubným lekárom, komunálny odpad atď., čo sú výdavky nie pravidelné, ale tiež je potrebné ich vynaložiť a otec maloletej iným spôsobom na výchovu a potreby maloletej neprispieva. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „O. s. p.") prejednal odvolanie otca v rozsahu danom § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8P/213/11 a vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je návrh matky vo veci starostlivosti o maloletú 11-ročnú J., ktorá je zverená do jej osobnej starostlivosti, pretože rodičia maloletej sú rozvedení, nežijú spolu v spoločnej domácnosti, pričom rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 8P/382/2006-20 zo dňa 16.11.2006 súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec zaviazal platiť na maloletú J. výživné v sume 2000,- Sk, čo je 66,39 Eur. Maloletá J. navštevuje 2. stupeň Základnej školy, matka žiadala výživné od 01. 07. 2011. Obidvaja rodičia pracujú. Matka aj otec majú po jednej vyživovacej povinnosti k svojim ďalším maloletým deťom. Okresný súd zisťoval zárobkové pomery rodičov, ich možnosti a schopnosti. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že matkou a otcom napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, pretože na zvýšenie výživného sú splnené podmienky vymedzené v ustanovení § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine, to znamená, že matka ako navrhovateľka v konaní preukázala, že došlo k takej zmene pomerov, ktoré v zmysle citovaného ustanovenia odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletej J. (Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 8P/382/2006-20 zo dňa 16. 11. 2006, v ktorom čase určovania vyživovacej povinnosti maloletá J. bola 6-ročná a príjem matky bol 225,72 Eur a otec bol živnostníkom, ktorý mal podľa potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2005 základ dane vo výške 4.816,10 Eur ako rozdiel príjmov vo výške 8.150 Eur a výdavkov vo výške 3.333,93 Eur). V konaní bolo preukázané, že za obdobie od poslednej úpravy výživného (16. 11. 2006) došlo k takej zmene pomerov najmä na strane oprávnenej osoby - maloletej a jej oprávnených potrieb, najmä v súvislosti s jej fyzickým vekom (maloletá J. má 11 rokov, navštevuje 2. stupeň Základnej školy) a vývojom životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine, tzv. valorizačná klauzula), ktorá objektívna skutočnosť sama o sebe by mohla odôvodniť zmenu výšky výživného v zmysle citovaného rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom v rozsahu vyživovacej povinnosti. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku prvého stupňa, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom vrátane skutočností dôležitých pre určenie výšky výživného, dostatočne teda zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p., s ktorými dôvodmi sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. K dôvodom matky a otca uvádzaných v odvolaní odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ prvostupňový súd zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že primerané výživné pre maloletú J. je 100,- Eur mesačne, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu tohto rozhodnutia podľa návrhu matky vo výške 250,- Eur alebo otca vo výške 85,- Eur, resp. jeho zrušenie a vrátenie prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pretože takto určené výživné zodpovedá zistenému skutkovému stavu veci a zákonnej úprave (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 78 ods. 1 a 3, § 75 ods. l Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „Zákon o rodine"), ktorú prvostupňový súd správne na danú vec aplikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu tak ako to určil a odôvodnil zodpovedá zákonnej úprave hmotnoprávnej ohľadom posúdenia oprávnených potrieb maloletej a schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného, ktorú skutočnosť namietala matka aj otec. Odvolací súd zdôrazňuje, že obaja rodičia majú voči dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť a jej plnenie je prvoradou povinnosťou rodičov, ale rozhodujúcim zákonným kritériom na určenie výšky výživného sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery osobitne každého z rodičov v závislosti od odôvodnených potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená formou osobnej starostlivosti, príp. starostlivosti o domácnosť podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, formou poskytovania vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania a formou platenia výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.). Je faktom, že osobnú starostlivosť je ťažké objektívne mesačne finančne vyjadriť, to však ale neznamená, že súd nemá povinnosť posúdiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných oboch rodičov. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd na základe zákonných podmienok (§ 62 ods. 2 a 75 ods. l Zákona o rodine) vychádzajúc aj z príjmov a výdajov povinnej osoby, čo však nie je obligatórne a rozhodujúce kritérium pre určenie výšky výživného, ktoré sa určuje komplexne v zmysle zákonných kritérií ustanovených § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd akcentuje, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná aj životná úroveň každého z rodičov, pretože platí zákonná premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča (§ 62 ods. 2, druhá veta Zákona o rodine). Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nižšia a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedzovať, resp. obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá aj týmto zákonným kritériám vrátane § 62 ods. 5 Zákona o rodine a z neho vyplývajúce plynule zvyšovanie miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa, keďže výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov, čím oponuje odvolacej námietke matky, že súd prihliadol u otca na výdavok - leasing nového auta Škoda Roomster vo výške 100,- Eur a na jeho výdavky spojené s 11-ročným manželkiným synom, pretože na uvedené súd len poukázal v rámci vyjadrenia otca, ale týmito výdavkami nedôvodil určenie výživného. V zmysle § 76 ods. l Zákona o rodine sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu a dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery (§ 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine), pokiaľ teda prvostupňový zvýšil výživné na 100 eur mesačne počnúc od 01. 07. 2011, vychádzal z návrhu matky a skutočnosti, že od 01. 07. 2011 nesporne došlo k zmene pomerov na strane oprávnenej maloletej J. vzhľadom na obdobie od poslednej úpravy výživného (16. 11. 2006), potom nie je takéto rozhodnutie nesprávne a je v súlade so zákonnými požiadavkami. Za takéhoto stavu potom odvolací súd hodnotil odvolaciu námietku otca týkajúcu sa nepreukázania zmeny pomerov počnúc dňom 01. 07. 2011 ako nedôvodnú a nespôsobilú privodiť odňatie možnosti odporcu konať pred súdom, resp. porušenie jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý použiť mal, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Vychádzajúc z uvedeného, keď odvolací súd konštatoval dostatočne zistený skutkový stav v danej veci, je potom zjavné, že námietka otca ohľadom ustálenia a vyporiadania sa s odôvodnenými potrebami maloletej a jeho príjmami a nákladovými pomermi nie je nesprávnym právnym posúdením veci. Na prekážku vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia nie je jeho nesprávne konštatovanie vyplývajúce z odôvodnenia rozsudku na strane 3 ohľadom potvrdenia firmy Y. O., O. č. XXX (č. l. 37) a Obecného úradu B. o príjmoch za rok 2011 a 2010 (č. l. 42-43), na čo poukázala matka vo svojom odvolaní a ktoré potvrdenia sa týkali príjmov manželky otca a rozhodne nemohli byť zohľadňované v rámci plnenia si vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej J. Záverom odvolací súd podotýka, že vzhľadom na vek maloletej Laury možno v jej prípade ešte predpokladať ďalší nárast potrieb v súvislosti jednak s povinnou školskou dochádzkou, prípadne prípravou na budúce povolanie ďalším štúdiom, kedy zrejme budú musieť byť opätovne konfrontované jej odôvodnené potreby a možnosti a schopnosti povinného rodiča. Zhrnúc uvedené a vyhodnotiac odvolacie dôvody matky, aj otca, odvolací súd môže len konštatovať, že prvostupňový súd svojim rozhodnutím skutkovo ani právne nepochybil a naplnil zmysel a účel právnej úpravy zmeny vyživovacej povinnosti vyplývajúcej najmä z § 78 Zákona o rodine, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.