Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/35/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411211634 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411211634.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Márie Trubanovej, PhD., vo veci navrhovateľky L. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. B. V., Ul. P. X/XX, zastúpená advokátom JUDr. Viktorom Šurkom, so sídlom advokátskej kancelárie Z. B. V., Ul. U. XXX, proti odporcovi L. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G. B. V. č. XXX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10P/322/2011-65 zo dňa 25.1.2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 293,96 € do rúk právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Viktorovi Šurkovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7C/808/93-15 zo dňa 1.10.1993 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu L. T., nar. XX.X.XXXX k navrhovateľke L. W., nar. XX.X.XXXX na sumu 130 € mesačne, počnúc dňom 1.10.2011, ktoré zvýšené výživné sa odporca zaväzuje uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. Zároveň rozhodol, že zročné výživné za obdobie od 1.10.2011 do 25.1.2012 spolu vo výške 453,6 € je odporca L. T., nar. XX.X.XXXX povinný uhrádzať v 70 € mesačných splátkach, zasielaných spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti súdneho rozhodnutia, pod následkom straty výhody splátok. Odporca je zároveň povinný uhradiť trovy konania vo výške 667,76 € právnemu zástupcovi navrhovateľky Y.. P. P. v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti súdneho rozhodnutia, pod následkom výkonu rozhodnutia. V dôvodoch rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom na okresnom súde dňa 23.9.2011 domáhala zvýšenia výživného na sumu 130 €, ktorú povinnosť navrhla uložiť odporcovi od 1.10.2011. Zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu odôvodnila tým, že naposledy bola odporcovi určená vyživovacia povinnosť voči nej v roku 1993 a to vo výške 16,60 € (500,- Sk), ktorú odporca pravidelne platil. Na strane navrhovateľky v súčasnosti nastala zmena pomerov spočívajúca v tom, že je študentkou X. ročníka U. L. D. v B., odbor P. L., v dôsledku čoho došlo u nej k zvýšeniu výdavkov. Je študentkou dennej formy štúdia. Odporca okrem bežného výživného inak na výživu navrhovateľky neprispieval a náklady znáša len matka navrhovateľky. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odporca odvolanie. Uviedol, že výrok o výške určeného zvýšeného výživného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď súd sa vôbec nezaoberal príjmami a výdavkami matky navrhovateľky a ani hodnotou majetku, ktorý vlastní. Má za to, že povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy detí podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnym možností a schopností. Odvolateľ uviedol, že sa nebráni zvýšeniu výživného na dcéru, uznáva odôvodnenosť podania návrhu na súd, ale nesúhlasí s výškou zvýšeného výživného. Domnieva sa, že nebola dostatočne zvážená jeho celková finančná a sociálna situácia, keď jeho mesačný príjem je cca 600 € a je spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti H. Z. s.r.o., ale od XX.X.XXXX mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na dcéru H.. V tejto súvislosti uviedol, že najnevyhnutnejšie výdavky na maloletú dcéru sú cca 280 € mesačne a on sa na tejto výške môže podieľať len sumou 30 €. Zároveň poukázal na to, že býva v dome partnerky a čiastočne sa podieľa aj na nákladoch na chode domácnosti a výdavkoch na bývanie a ešte spláca aj úver. Apeluje na to, že obidvaja rodičia sa podieľajú na úhrade potrieb dieťaťa podľa svojich objektívnych schopností a pomeru finančných a materiálnych možností. Má za to, že výškou výživného by nemala byť ohrozená a ani by nemala klesnúť jeho životná úroveň v prostredí a v spoločenských a hospodárskych pomeroch v ktorých žije. Uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil nevyhnutné životné náklady dcéry, t.j. navrhovateľky a považuje za neopodstatnene vysokú minimálne položku na bývanie vo výške 360 €/mesiac t.j. 180 € na jednu osobu, keď internátne ubytovanie sa pohybuje v sume cca 80 €/mesiac a jeho finančná situácia mu nedovoľuje prispievať dcére na takýto život. Na základe uvedeného navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie na zvýšenú vyživovaciu povinnosť na sumu 80 € mesačne, zároveň navrhol, aby odvolací súd zmenil aj výrok o zročnom výživnom ku dňu rozhodnutia krajského súdu. Zvyšnú časť rozsudku navrhol potvrdiť. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že tvrdenia v odvolaní sú len účelovou obranou odporcu, keď za obdobie od roku 1993 neprejavil o ňu žiadny záujem, neposkytol jej osobnú starostlivosť ani žiadne plnenia, netvoril jej žiadne úspory a nijako sa o ňu nestaral. Uviedla, že námietku odporcu, že sa súd nezaoberal príjmami a výdavkami jej matky považuje za bezvýznamnú, keďže návrh už podala ona ako dospelá a plnoletá a nie jej matka. Uviedla, že matka od 1.1.2012 vykonáva živnostenskú činnosť a nevlastní majetok, okrem základných vecí a zariadenia bytu. Nesúhlasila s tvrdeniami odporcu, že má len cca 600 € mesačný príjem s poukazom na daňové priznania v roku 2009. Taktiež uviedla, že súd na pojednávaní dňa 25.1.2012 vyzval odporcu na uvedenie výdavkov a ich preukázanie, ale ten sa vyjadril, že „uhrádza si poplatky, týkajúce sa prevádzkovania mojej živnosti. Iné výdavky nemám..“, takže nesúhlasí s tým, že súd neprihliadal na jeho výdavky. S ohľadom na uvedené navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zároveň zaviazať odporcu uhradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania spolu vo výške 293,96 €. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním odporcu napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že u povinnej osoby (v tomto prípade otca), sú rozhodujúce jeho reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné v určitej konkrétnej výške. Pri určovaní výšky výživného v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd zohľadňuje tak potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Uvedené kritériá sú podstatné pri určovaní výšky výživného v navrhovanej výške, pričom pri skúmaní možností a schopností povinnej osoby platiť výživné sa zisťuje reálny príjem povinného rodiča a berú sa tiež do úvahy výdavky, ktoré povinný nemusí nevyhnutne vynaložiť. V prejednávanej veci nadriadený súd vychádzal zo správnych skutkových zistení okresného súdu, na ktoré v podrobnostiach poukazuje. Na základe vykonaného dokazovania krajský súd mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane účastníkov konania. Prihliadol pritom primerane na vývoj ich životných nákladov. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť odporcu (otca navrhovateľky) bola naposledy upravená v čase, keď bola navrhovateľka maloletá a to rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7C/808/1993-15 zo dňa 1.10.1993, právoplatným dňa 5.10.1993. Odporcovi (otcovi) v tom čase bolo určené výživné v sume 16,60 € (500,- Sk) od právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľka v čase úpravy pomerov mala X,X roka. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím teda nastala zmena pomerov najmä na strane navrhovateľky. Je zrejmé, že navrhovateľka je študentkou X. ročníka U. L. D. v B., odbor P. L. v dennej forme štúdia, ktorú skutočnosť preukázala potvrdením o návšteve školy. Na strane navrhovateľky vznikli zvýšené výdavky, na uhradenie ktorých v súčasnosti určené výživné nepostačuje a ktoré vzhľadom na prípravu navrhovateľky na jej budúce povolanie (štúdiom) nie je schopná si samostatne uhradiť a to ani sčasti. Jedná sa najmä o výdavky na bývanie, ošatenie, stravu, cestovné a študijné materiály. Na úhrade všetkých bežných výdavkov ako aj ďalších výdavkov sa podieľala predovšetkým matka navrhovateľky. Odporca sa okrem určeného výživného iným spôsobom na uvedených výdavkoch navrhovateľky nepodieľa. Matka navrhovateľky v súčasnej dobe je živnostníčka, pričom do 1.1.2012 pracovala v spol. S. s.r.o. K. na dohodu za mzdu 1,822 € za hodinu v hrubej mzde. Odporca v súčasnosti je živnostník v oblasti stavebníctva, nezamestnáva žiadnych pracovníkov a jeho priemerný mesačný zárobok po odpočítaní výdavkov je približne vo výške 600 € netto, bol aj spoločníkom spoločnosti H. Z., s.r.o., G. B. V., ktorá spoločnosť bola roku 2010 (údajne) zrušená, pričom výmaz z Obchodného registra stále nie je vykonaný. Odporca v konaní tvrdil, že výškou výživného by nemala byť ohrozená a ani by nemala klesnúť jeho životná úroveň v prostredí a v spoločenských a hospodárskych pomeroch v ktorých žije, a zároveň uviedol, že od XX.X.XXXX mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na maloletú dcéru H., na ktorú priemerné mesačné výdavky sa pohybujú cca v sume 280 € (a plnoletej muselo vystačiť doteraz iba 16,60 €). Odvolací súd na základe zistených skutočností dospel k názoru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke je dôvodné v takom rozsahu, ako ho ustálil okresný súd t. j. v sume 130,- € mesačne odo dňa 1.10.2011. Odvolacie námietky odporcu nepovažoval za opodstatnené. Vykonaným dokazovaním boli preukázané zvýšené výdavky na strane navrhovateľky, ako aj skutočnosť, že navrhovateľka v súčasnosti ani sčasti nie je si schopná samostatne zabezpečiť uspokojenie životných nákladov a potrieb z dôvodu prípravy na budúce povolanie prostredníctvom vysokoškolského štúdia na U. L. D. v B., odbor P. L.. Navrhovateľka je v tomto zmysle v celom rozsahu odkázaná na pomoc svojich rodičov. V konaní bolo preukázané, že predovšetkým matka navrhovateľky sa podieľa na zabezpečení potrieb navrhovateľky a uhrádza jej bežné mesačné výdavky. Otec na uvedených výdavkoch participoval len v rozsahu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti a to vo výške 16,60 €. Krajský súd prihliadol na odôvodnené potreby navrhovateľky a výšku vyživovacej povinnosti odporcu potom určil v rozsahu, ktorý je primeraný jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Vychádzal zo zhodnotenia zárobkových možností, aktuálnych príjmov a výdavkov rodičov navrhovateľky. Porovnaním príjmov a životných nákladov odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, že výživné vo výške 130 € je primerané veku dieťaťa (navrhovateľky) a zohľadňuje nárast nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s vysokoškolským štúdiom navrhovateľky. Nájomné za byt (180 €) v B., kde študuje a je problém so získaním internátneho ubytovania nie je až tak neštandardná výška, ako uvádza odporca v odvolaní. Navrhovateľka je študentkou dennej formy štúdia na vysokej škole a zatiaľ nie je schopná sa samostatne živiť. Odporca je živnostníkom a o navrhovateľku sa nad rámec plnenia vyživovacej povinnosti nezaujímal, okrem posledných dvoch rokov, kedy jej zakúpril darčeky na Vianoce a sviatky. Krajský súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k názoru, že výška výživného bola uplatnená a ustálená na úrovni zodpovedajúcej aktuálnym životným nákladom navrhovateľky, pričom rešpektuje príjmové, sociálne a rodinné pomery otca. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine je prvoradou zákonnou povinnosťou oboch rodičov, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa živiť samostatne, a matka navrhovateľky pri doteraz určenej výške výživného 16,60 € sa musela zvýšenou mierou podieľať na jej celkových výdavkoch. Pokiaľ ide o záväzky a výdavky otca, krajský súd uvádza, že vyživovacia povinnosť k dieťaťu má podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine prednosť pred ostatnými výdavkami, je jeho prvoradou povinnosťou. Zvýšené náklady navrhovateľky boli preukázané. Okresný súd potom správne určil aj sumu zročného (zmeškaného) výživného od 1.10.2011, t.j. prvným dňom nasledujúceho mesiaca, v ktorom podávala navrhovateľka návrh, ako žiadala navrhovatelka, do vyhlásenia súdneho rozhodnutia, spolu vo výške 453,60 €, kde v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. boli odporcovi povolené splátky. Navrhovateľka, ktorá bola aj v odvolacom konaní úspešná si uplatnila vo vyjadrení k odvolaniu aj trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní a to za úkon „vyjadrenie k odvolaniu odporcu“ vo výške 237,34 € + 7,63 € režijný paušál + 20% DPH vo výške 48,99 €, spolu v sume 293,96 €. Z ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. V zmysle uvedeného odvolací súd priznáva navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná (§ 142 ods. 1 O.s.p.) náhradu trov odvolacieho konania vo výške 293,96 €. Na základe uvedených skutočností krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere X:X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.