KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica29. 8. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/208/2012 z 29. 8. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. augusta 2012, sp. zn. 16Co/208/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6411211683.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/208/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411211683
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411211683.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľa Wüstenrot
poisťovňa, a. s., Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom
Vilímom, Advokátska kancelária Bratislava, Michalská ul. č. 9, proti odporcovi W. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom G. č. XXX, o zaplatenie 430,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9C/277/2011 - 66 zo dňa 01. 03. 2012 v znení opravného
uznesenia č. k. 9C/277/2011 - 81 zo dňa 28. 05. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 430,44 eur
spolu s 9,5% úrokom z omeškania ročne odo dňa 11. 03. 2009 až do zaplatenia v lehote troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia a zaplatiť navrhovateľovi v tej istej lehote náhradu trov konania vo výške
142,23 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Miroslava Vilíma.

Opravným uznesením č. k. 9C/277/2011 - 81 zo dňa 28. 05. 2012 okresný súd opravil výrok napadnutého
rozsudku o trovách konania tak, že v zmysle opravného uznesenia je odporca povinný zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 160,01 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr.
Miroslava Vilíma v lehote troch dní od právoplatnosti uvedeného rozhodnutia.

Okresný súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu poistnej zmluvy
dňa 16. 10. 2007, na základe ktorej mal odporca platiť navrhovateľovi poistné mesačne vo výške po
99,58 eur, ktorú povinnosť si odporca plnil do októbra 2008. V novembri 2008 požiadal navrhovateľa
o prerušenie platenia poistného, hoci mu Občiansky zákonník ani Všeobecné poistné podmienky
takéto právo nepriznávajú, pričom k zmene poistnej zmluvy, resp. podmienok, by mohlo dôjsť len
dohodou medzi účastníkmi konania. K takejto dohode o prerušení platenia poistného nedošlo. Účastníci
konania uzavreli len dohodu, na základe ktorej došlo k zmene poistnej zmluvy, a to alokačného pomeru,
dojednaného rizika, výšky poistnej zmluvy, výšky dohodnutého minimálneho poistného a k vypusteniu
druhého poisteného. Účinnosť tejto zmluvy bola dojednaná medzi účastníkmi konania od októbra 2009.
Odporca bol tak povinný platiť poistné v dohodnutej výške, ale nezaplatil poistné za mesiace november,
december 2008, ako aj za mesiace január, február 2009. Navrhovateľ preto výzvou zo dňa 04. 02. 2009
vyzval odporcu na zaplatenie dlžného poistného za obdobie 01. 11. 2008 do 28. 02. 2009 vo výške
398,32 eur s tým, aby ho zaplatil v lehote jedného mesiaca, inak poistenie v zmysle § 801 ods. 2 OZ
zanikne. Súd preskúmal výzvu ako aj postup navrhovateľa a dospel k názoru, že výzva bola urobená v



súlade s § 801 ods. 2 OZ a bola riadne doručená odporcovi. Súd mal tak za preukázané, že predmetná
poistná zmluva zanikla ku dňu 10. 03. 2009 a odporca bol povinný platiť poistné až do dňa jej zániku,
čo predstavuje obdobie od 01. 11. 2008 do 10. 03. 2009 a dlžné poistné za uvedené obdobie je 430,44
eur. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že bol uvedený do omylu pracovníkom navrhovateľa ohľadom zmeny
poistnej zmluvy, súd dospel k názoru, že ak odporca chcel zrušiť poistnú zmluvu, mohol využiť niektorý
z inštitútov zániku poistnej zmluvy, ktoré sú upravené v OZ, avšak odporca neurobil žiadny právny úkon,
ktorý by spôsoboval zánik takejto zmluvy. Naopak, z komunikácie účastníkov konania, ako aj z vyjadrení
odporcu, vyplynulo, že odporca si bol vedomý skutočnosti, že bude naďalej platiť poistné, pretože
zmenou poistnej zmluvy nedošlo k jej zániku, ale iba k zníženiu poistného, resp. k zmene ostatných
vzájomných práv týkajúcich sa alokačného pomeru, a pod.. Okrem toho mu navrhovateľ oznámil, že
tieto zmeny nadobúdajú účinnosť až od 01. 10. 2009, pričom odporca ako osoba, ktorá sa podieľa
na vykonávaní podnikateľskej činnosti ako člen orgánu obchodnej spoločnosti, ako spoločník vstupuje
bežne pri podnikateľskej činnosti do rôznych záväzkových vzťahov, z ktorých by mu mali byť zrejmé
dôsledky porušenia zmluvných dojednaní. Súd mal, teda, za to, že odporca nepreukázal, že by došlo
k zániku poistnej zmluvy ku dňu 31. 10. 2008, t. j. do doby, do ktorej mal uhradené poistné, a tiež
nepreukázal, že by navrhovateľ nemal nárok na poistné do doby zániku poistenia. Okresný súd záverom
priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
nariadením vlády č. 87/1995 Z. z..

O nároku navrhovateľa okresný súd rozhodol právne podľa ust. §§ 788 ods. 1 až 4, 791 ods. 1, 796
ods. 1, 801 ods. 1 až 3 OZ.

Odporca podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 osd. 1
veta prvá OSP), uviedol v ňom, okrem iného, že napriek tomu, že mu boli kladené prekážky, plne si
uvedomuje, že ak by bol trval na zrušení zmluvy, tak to dosiahne. Ustúpil od zrušenia z dôvodu, že mu
bola ponúknutá možnosť zmeny podmienok. Súd z vykonaného dokazovania nesprávne konštatuje, že
medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o prerušení platenia poistného. Práve dohoda o prerušení
platenia poistného bola základom pre podpis dodatku k poistnej zmluve. To, že jeho povinnosť platiť
poistné ďalej bez zmeny stále trvá, sa dozvedel s odstupom času, keď mu bola doručená nová zmluva.
Uviedol, že nikdy sa nevyjadril, že by si bol vedomý povinnosti ďalej platiť poistné ako konštatuje súd.
Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že tvrdenia odporcu nepovažuje za
preukázané. Navrhovateľ predložil súdu žiadosť o zmenu investičného životného poistenia pre zdravie
a dôchodok, ktorú odporca vlastnoručne podpísal. Z uvedenej žiadosti o zmene nevyplýva, že by
odporca žiadal o prerušenie platenia poistného. Odporca požiadal o zmenu alokačného pomeru, zmenu
dojednaného rizika, výšky poistnej zmluvy, výšky dohodnutého minimálneho poistného a o vypustenie
druhého poisteného. Vzhľadom na uvedené má za to, že odporca nepreukázal uzavretie dodatku k
poistnej zmluve, v ktorej by bol dohodnutý odklad splátok poistného, resp. dohoda o prerušení platenia
poistného. Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť a žiadal priznať mu náhradu trov odvolacieho
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (písomné podanie na
súd - vyjadrenie k odvolaniu) v sume 29,07 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na
webovej stránke súdu (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP, § 21 ods. 2 vyhl.
č. 148/2011 Z. z.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov



napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa v
odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov. Okresný súd pri
rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, dôkazy hodnotil jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci, v súlade s ust. § 132 OSP, a vec správne právne posúdil. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu medzi účastníkmi konania bola uzavretá poistná zmluva dňa 16. 10.
2007, v dôsledku ktorej bol odporca povinný platiť mesačné poistné vo výške po 99,58 eur. K zmene tejto
zmluvy došlo až s účinnosťou od 01. 10. 2009, a keďže odporca prestal uhrádzať poistné od mesiaca
november 2008, navrhovateľ ho dôvodne vyzval listom zo dňa 04. 02. 2009 na úhradu dlžného poistného
vo výške 398,32 eur s tým, že v prípade, ak dlžné poistné nezaplatí v lehote jedného mesiaca, tak poistná
zmluva ( v zmysle ust. § 801 ods. 2 OZ) zanikne. Keďže odporca napriek výzve dlžné poistné nezaplatil,
poistná zmluva dňa 10. 03. 2009 zanikla. Do dňa zániku tejto poistnej zmluvy má navrhovateľ nárok
na úhradu poistného. V ďalšom odvolací súd poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu, a to aj
pokiaľ ide o priznanie úrokov z omeškania a aj ohľadne náhrady trov prvostupňového konania.

Navrhovateľ bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP patrí
náhrada trov konania v zmysle zásady úspechu. Podľa tohto ustanovenia, ale účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ si v konaní uplatňuje právo na náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z jedného
úkonu právnej služby v odvolacom konaní - podanie vyjadrenia k odvolaniu. Odvolací súd tento úkon
právnej služby nepovažuje za potrebný na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi. Odporca v
odvolaní trval na tom, že došlo k dohode o prerušení platenia poistného, a že bol navrhovateľom
uvedený do omylu, s ktorou skutočnosťou sa okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku náležite
vysporiadal. V dôvodoch odvolania neuviedol žiadne nové skutočnosti, k týmto skutočnostiam sa
navrhovateľ vyjadril už aj v priebehu prvostupňového konania, a preto vyjadrenie navrhovateľa k
odvolaniu k tým skutočnostiam, ku ktorým sa navrhovateľ už v priebehu konania vyjadril odvolací súd
nepovažuje za účelné uplatňovanie práva, keďže z neho nevyplývajú žiadne nové tvrdenia, dôkazy,
či nové skutočností.. Z uvedených dôvodov navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania odvolací
súd nepriznal (§ 142 ods. 1 v odvolacom konaní v spojení s § 224 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 9C/277/2011

    potvrdené

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam