Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/51/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411211853 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411211853.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky M. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., H. XXX/ XX, proti odporcovi M. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., P. XX, H. T., právne zastúpený advokátom JUDr. Jiřím Císařem, so sídlom Advokátskej kancelárie U. N. R., S. XX/XX, na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10P/333/2011 - 33 zo dňa 24. 01. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd rozhodol tak, že konanie zastavil, opierajúc sa o čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutia o spolupráce vo veciach vyživovacej povinnosti čl. 3 písm. b), čl. 10, § 103 a § 104 Občianskeho súdneho poriadku. Mal za to, že predmetom konania je určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, pričom navrhovateľka je štátnym občanom SR a odporca je štátnym občanom SR (správne má byť občan ČR podľa návrhu, aj č.l. 4) zdržujúcim sa na území ČR, teda ide o vec s medzinárodným prvkom, keď Slovenská republika od 01. 05. 2004 sa stala členom Európskej únie, preto právne akty tohto spoločenstva, medzi ktoré patrí aj nariadenie, sa stali pre ňu záväzné. Princíp právomoci v čl. 3 ustanovuje ucelený systém právomoci na určenie súdu členského štátu, ktorý má právomoc konať, pričom nariadenie určuje iba členský štát, ktorého súdy majú právomoc, ale neurčuje, ktorý súd v rámci tohto členského štátu je vecne a miestne príslušný. Túto otázku ponecháva vnútroštátnym procesným normám. Čo sa týka vyživovacej povinnosti v čl. 3 nariadenie obsahuje viaceré princípy právomoci ako princípy alternatívne, čo znamená, že žiadny z nich nie je nadradený inému, ani nemá prednosť. Súd zistil, že konanie o rozvod manželstva sa viedlo na českom súde, nakoľko v tom čase mali manželia spoločné bydlisko na území Českej republiky, odporca sa toho času zdržuje v Českej republike dlhodobo, súd dospel k názoru, že nemá právomoc vo veci určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela, ktorú má Česká republika. Podľa názoru súdu ide o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, preto rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pričom podľa jeho názoru nemôže vec postúpiť súdu iného štátu. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom Centra právnej pomoci navrhovateľka odvolanie, v ktorom uviedla, že podľa jej názoru je príslušnosť súdu Slovenskej republiky daná v zmysle nariadenia Rady. Navrhovateľka žiadala, aby okresný súd o tejto veci rozhodol, nakoľko je ťažko chorá a nie je v jej možnostiach a schopnostiach absolvovať cestu do Českej republiky. Navrhovateľka poukázala, že odporca sa dostavil na pojednávanie dňa 23. 11. 2011, a teda u odporcu neexistuje prekážka, aby súd o merite veci rozhodol. Navrhuje, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu aj odporca odvolanie, v ktorom uviedol, že podáva návrh na doplnenie výroku rozhodnutia o tom, že navrhovateľka je povinná mu zaplatiť trovy konania a len v tomto rozsahu a z tohto dôvodu podáva odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „OSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Podľa bodu 9 preambuly nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej aj „nariadenie Rady o vyživovacej povinnosti“) oprávnenému na výživné by sa malo umožniť jednoduchým spôsobom dosiahnuť v členskom štáte vydanie rozhodnutia, ktoré bude automaticky, bez akejkoľvek ďalšej formality vykonateľné v inom členskom štáte. Podľa bodu 15 preambuly nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti s cieľom ochrániť záujmy oprávnených na výživné a podporiť riadny výkon spravodlivosti v rámci Európskej únie je potrebné prispôsobiť normy právomoci, ako vyplývajú z nariadenia (ES) č. 44/2001. (...) Podľa čl. 3 nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná podľa písm. a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného alebo podľa písm. b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného alebo atď. (...) Nariadenie Rady o vyživovacej povinnosti o právomoci súdu pojednáva ďalej v čl. 4 (voľba súdu), čl. 5 (právomoc založená na účasti odporcu), čl. 6 (subsidiárna právomoc), čl. 7 (forum necessitatis). Podľa čl. 9 písm. a) nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti na účely tejto kapitoly sa konanie na súde považuje za začaté momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie alebo rovnocennej písomnosti na súd, za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi, alebo (...) Po preskúmaní spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10P/333/2011 odvolací súd zistil, že ide o konanie na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela na základe podaného návrhu navrhovateľky ako oprávnenej (čl. 2, bod 10 nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti), bytom v K., proti odporcovi ako povinnému (čl. 2, bod 11 nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti), bytom v H. T., C., ktorý návrh navrhovateľka podala na súd dňa 28.09.2011 a súd vo veci vytýčil termín pojednávania dňa 23.11.2011 o 10,30 hod., na ktoré pojednávanie sa dostavil aj odporca, pojednávanie bez meritórneho rozhodnutia bolo odročené na neurčito a následne súd konanie zastavil. V danom prípade, keďže odporca je cudzinec (štátna príslušnosť ČR), jedná sa o cezhraničnú sporovú vec, v ktorej sa koná a rozhoduje o právach a povinnostiach cudzích osôb (cudzincov) v Slovenskej republike pred slovenskými súdmi, keď povinnosťou slovenských súdov po vstupe do Európskej únie (01.05.2004) je používať právne akty Európskych spoločenstiev týkajúce sa právomoci súdov na prejednanie sporov, a to od 18.06.2011 nariadenie Rady o vyživovacej povinnosti, ktorým vstupom do platnosti sa v priestore Európskej únie zjednotil postup vo veci nárokov na výživné cezhraničného charakteru, a to nielen vo vzťahoch medzi členskými štátmi, ale aj vo vzťahu k nečlenským štátom. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka ako oprávnená má miesto obvyklého pobytu v K. na územní Slovenskej republiky, potom právomoc Okresného súdu Žiar nad Hronom konať vo veci je daná podľa čl. 3 písm. b) nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti. Na základe uvedeného potom okresný súd nesprávne a zmätočne postupoval, keď konanie vo veci zastavil s poukazom na čl. 3 písm. b), aplikujúc však dôvod v zmysle čl. 3 písm. a) nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti, aj keď v odôvodnení svojho rozhodnutia správne uvádza, že čl. 3 nariadenia obsahuje viaceré princípy právomoci ako princípy alternatívne, čo znamená, že žiadny z nich nie je nadradený inému, ani nemá prednosť, v rozpore s uvedeným však postupuje a nesprávne aplikuje dôvod v zmysle čl. 3 písm. a) nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti a konanie zastavuje. Za takéhoto stavu rozhodnutie prvostupňového súdu je neudržateľné jednak pre zmätočnosť a nezrozumiteľnosť a jednak neobstojí z hľadiska jeho vecnej správnosti, v ktorej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že nepostupovanie v zmysle alternatívnych právnych možností citovanej zákonnej úpravy (nariadenie Rady o vyživovacej povinnosti), znamená odmietnutie spravodlivosti a porušenie základného práva občana na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní, pretože v dôsledku zastavenia konania sa odňala účastníkovi (navrhovateľke) možnosť konať pred súdom. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, keď okresný súd bude vo veci uplatneného nároku navrhovateľky voči odporcovi na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela konať, zistí skutkový stav vo veci, na základe čoho môže vec právne posúdiť a meritórne rozhodnúť ohľadom uplatneného nároku navrhovateľky voči odporcovi. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.