Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/22/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411213481 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411213481.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Márie Trubanovej PhD. a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti : A. J., narodený XX.XX.XXXX a P. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v L. Y., deti matky: F. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F., X. č. XX a otca : A. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F., Y. XXX/XX, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody XXX XX G. X. Y., PP XX/U., G. Y. XXX/XX, o odvolaní otca zo dňa 17.02.2012 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 10P 383/2011-68 zo dňa 27.01.2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti J. a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou 40 eur mesačne a na maloletú P. sumou 60 eur mesačne počnúc dňom 01.01.2012 k rukám matky maloletých detí, vždy do 30. dňa toho- ktorého mesiaca vopred, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10P/82/2009-36 zo dňa 25.03.2009 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej a výraznej zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré sú staršie, vyspelejšie, zvýšili sa životné náklady na zabezpečenie nielen ich základných životných potrieb, ako je strava, oblečenie, obuv, ale zvýšené výdavky má matka aj vzhľadom na ich zdravotný stav. Súd zohľadnil skutočnosť, že obe maloleté deti navštevujú základnú školu, pričom na zvýšených výdavkoch maloletých detí sa otec žiadnym spôsobom nepodieľa a o maloleté deti neprejavuje žiadny záujem. Súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že otec maloletých detí je toho času vo výkone trestu odňatia slobody, táto skutočnosť však nemôže byť sama osebe takou okolnosťou, ktorá by mala rozhodujúci vplyv na rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Súd potom vzhľadom na vek, potreby maloletých detí, ak aj skutočnosť, že všetky náklady týkajúce sa detí zabezpečuje výlučne matka, dospel k záveru, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca je dôvodný a uložil otcovi maloletých detí povinnosť prispievať na výživu maloletého A. mesačne sumou 40 eur a na maloletú P. mesačne sumou 60 eur počnúc dňom 01.01.2012 mesačne vopred k rukám matky. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí. Nesúhlasí so zvýšením vyživovacej povinnosti na maloleté deti, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a teraz nemá z čoho platiť súdom určené výživné. Uviedol, že bol ochotný si riadne splatiť dlh a dobrovoľne šiel za vyšetrovateľom dohodnúť sa, no hneď ho „zavreli“. S deťmi sa v minulosti stýkal, boli u neho dva týždne, aj z Čiech im telefonoval, dokonca aj z výkonu trestu odňatia slobody. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p ako vecne správny potvrdil. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z.. (ďalej Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Krajský súd, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, pri rozhodovaní zohľadnil výšku príjmov matky maloletých detí, ktorá zabezpečuje výchovu a výživu oboch maloletých detí, zohľadnil súčasné majetkové a sociálne pomery oboch rodičov, výšku nevyhnutných mesačných výdavkov predovšetkým matky, nakoľko otec maloletých detí sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, ako aj mieru odôvodnených potrieb a nárokov maloletých detí vzhľadom na ich vek, školskú dochádzku a zdravotný stav. V neposlednom rade odvolací súd prihliadol aj na skutočnosť, že otec maloletých detí nielenže nad rámec vyživovacej povinnosti na potreby detí ničím neprispieval, no ani súdom určenú vyživovaciu povinnosť si v minulosti riadne neplnil. S maloletými deťmi sa stretával, resp. bol v kontakte iba sporadicky a neprejavoval o nich takmer žiaden záujem. Vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola upravená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10P/82/2009-36 zo dňa 25.03.2009, ktorý schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletým deťom tak, že obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otec bol povinný prispievať na výživu maloletého A. a maloletej P. mesačne sumou 33,19 eur zvlášť, počnúc dňom 01.03.2009. Okresný súd mal z predložených listinných dôkazov, ako aj z výsluchu matky maloletých detí preukázané, že všetky náklady týkajúce sa maloletých detí zabezpečuje (a v minulosti aj zabezpečovala) výlučne matka. Matka býva spolu s maloletými deťmi v rodinnom dome svojich rodičov, kde má samostatný byt, jedná sa o dvojbytovku, pričom matka mesačne prispieva na údržbu rodinného domu a na náklady spojené s bývaním svojim rodičom sumou 100 eur. Matka má zabezpečený stabilný zdroj príjmov, pracuje u zamestnávateľa D., a.s. so sídlom v L., prevádzka F., pričom preukázateľne jej u tohto zamestnávateľa oproti poslednému posudzovanému obdobiu poklesol príjem na v súčasnej dobe dosahovaný priemerný mesačný zárobok v sume 480,60 eur mesačne, ku ktorému poberá rodinné prídavky na nezaopatrené maloleté deti vo výške 44,02 eur a náhradné výživné od štátu vo výške 33, 19 eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Matka nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Výrazná zmena pomerov a odôvodnených potrieb oproti poslednému posudzovanému obdobiu nastala predovšetkým na strane oboch maloletých detí. Obe deti nastúpili na povinnú školskú dochádzku, maloletý A. je žiakom J. ročníka Základnej školy v F., maloletá P. je žiačkou G. ročníka Základnej školy v F.. K podstatnému zvýšeniu nákladov spojených so starostlivosťou a zabezpečovaním potrieb dieťaťa nepochybne dochádza najmä v období nástupu dieťaťa na povinnú školskú dochádzku, čo si nevyhnutne vyžaduje zakúpenie školských a športových pomôcok a potrieb, v závislosti od zamerania školy navštevovanej dieťaťom, prípadne i v závislosti od mimoškolskej činnosti, ktorej sa dieťa vo voľnom čase venuje. Tieto výdavky bola povinná vynaložiť matka u oboch detí, pričom v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca ešte tieto nevyhnutné výdavky zohľadňované neboli. Navyše u maloletej P. matka má zvýšené výdavky spojené so zabezpečovaním aj zdravotnej starostlivosti, pretože u nej pretrvávajú zdravotné problémy týkajúce sa imunitného systému, v dôsledku čoho je odkázaná na lieky, na ktoré matka dopláca sumou približne 10 eur mesačne. Súd pritom správne zohľadnil aj pokles príjmov matky oproti poslednému posudzované obdobie, kedy zo sumy pôvodnej mzdy 532 eur došlo k poklesu jej príjmov na sumu 480,60 eur mesačne, pričom podstatné je, že nie v dôsledku subjektívnych skutočností na strane matky, ale objektívnych na strane zamestnávateľa, ktoré matka ovplyvniť nemohla. Vychádzajúc z dôvodov odvolania, krajský súd konštatuje, že otec maloletých detí v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, majúce vplyv na určenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Všetky skutočnosti, ktoré v odvolaní zdôraznil (jeho súčasný pobyt vo výkone trestu odňatia slobody), boli známe súdu už v štádiu prvostupňového konania a podstatné je, že okresný súd tieto skutočnosti ako relevantné pri určení vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom aj zohľadnil a v odôvodení rozsudku sa s nimi vysporiadal. Odvolací súd nespochybňuje, že vo výkone trestu odňatia slobody má otec maloletých detí značne obmedzené možnosti príjmov, no je nevyhnutné mať na zreteli, že otec detí sa dostal do tejto životnej situácie práve v dôsledku svojho nezodpovedného prístupu k plneniu si zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. O jeho nezodpovednom a laxnom prístupe k plneniu si povinností nielen vo vzťahu k svojim dvom nezaopatreným deťom, no aj v širšej rovine, svedčí aj skutočnosť potvrdená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v L. Y., zo správy ktorého vyplýva, že otec maloletých detí bol naposledy v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 21.11.2008 do 05.07.2009, pričom z evidencie bol vyradený pre nespoluprácu. Taktiež pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol v pracovnom pomere u zamestnávateľa U. F. od 23.01.2008 do 20.11.2008, avšak pracovný pomer bol s otcom detí ukončený okamžitým skončením zo strany zamestnávateľa. Tento jeho prístup nasvedčuje, že ani v minulosti otec detí nemal skutočne seriózny záujem získať a udržať si stabilné zamestnanie. Je pritom nevyhnutné vychádzať aj zo skutočnosti, že osobná starostlivosť o maloleté deti, ktorú poskytuje jeden z rodičov, tvorí materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku druhého z rodičov, ktorý ju poskytuje formou peňažného príspevku. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je závislá od veku dieťaťa, no pri deťoch predškolského a mladšieho školského veku si rodič osobne sa starajúci o dieťa plní vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti. Vzhľadom na vek oboch maloletých detí, ktoré sú ešte v podstate v celom rozsahu odkázané na osobnú starostlivosť matky, kompenzuje matkou poskytovaná starostlivosť v plnom rozsahu materiálnu hodnotu poskytovanú druhým z rodičov. V neposlednom rade, pokiaľ ide o zohľadnenie momentálnej nepriaznivej osobnej a majetkovej situácie otca detí, odvolací súd konštatuje, že okresný súd nevyhovel pôvodnému návrhu matky, ktorá požadovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na sumu 100 eur mesačne na každé dieťa zvlášť, čím odmieta obranu otca v odvolaní, že súd (v nevyhnutnej a odôvodnenej miere) neprihliadal a nezohľadnil jeho súčasné pomery. Oproti pôvodnému návrhu matky súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca len nepatrne (u maloletého A. z pôvodnej sumy 33,19 eur na 40 eur mesačne), pričom aj toto zvýšenie nesporne nepokrýva nevyhnutné zvýšené výdavky matky na zabezpečenie všestrannej starostlivosť o obe maloleté deti, resp. pokrýva ich len čiastočne. Väčšie bremeno zabezpečenia potrebných financií aj naďalej spočíva na matke a to aj napriek konštatovanému zabezpečovaniu osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktorá v tomto veku by ešte v plnej miere mohla kompenzovať povinnosť podieľať sa na ich výžive finančnou čiastkou. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že je primerané zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti tak, ako vo výroku rozsudku určil súd prvého stupňa. Začiatok takto určenej vyživovacej povinnosti okresný súd stanovil odo dňa 01.01.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok ukladajúci plnenie výživného je predbežne vykonateľný a to odo dňa jeho doručenia (§ 162 ods. 1 a 2 OSP), otcovi zameškané výživné nevzniklo. Odvolanie odporcu nie je dôvodné, okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, s ktorým sa aj odvolací súd stotožňuje. Rozsudok okresného súdu preto odvolací súd z uvedených dôvodov podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.