Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/12/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411214692 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411214692.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F. U., ako opatrovníkom, dieťa rodičov A. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. F., U., F. Z. č.XXX, zastúpenej JUDr. Jánom Reptišom, advokátom, so sídlom v A. W. Q., W.. Y. L. č.X a M. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. F., W. č.XX, zastúpeného Mgr. Noémi Polákovou, advokátkou so sídlom v N., M. R. U. č.X, o návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 05.03.2012, č.k. 8P/423/2011-12, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne odovzdal maloletého W. T. do starostlivosti matky A. M. s tým, že otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu 100 eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka podala na súd dňa 29.02.2012 návrh na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd dieťa zveril do jej starostlivosti. Uviedla, že v čase, keď sa narodil maloletý syn, do S. XXXX žili s otcom maloletého v spoločnej domácnosti, ktorú s maloletým opustila z dôvodu nevery otca. Od odchodu z domácnosti je dieťa v jej starostlivosti a otec jej začal prispievať na výživu dieťaťa. Potvrdila, že otec má o maloletého záujem, pričom si vyžadoval stretnutie, aj keď maloletého kojila. Dieťa mu dávala, otec nerešpektoval jej požiadavku, aby ho priniesol na kojenie. Otec nerešpektoval čas, kedy má dieťa priniesť. Po tom, ako otec začal trvať na tom, že chce ísť s maloletým na výlet, vznikali problémy so zabezpečovaním výživy. Poukázala na to, že otec nebral do úvahy vek dieťaťa a svojvoľne rozhodoval o čase styku, dĺžke trvania, s čím nesúhlasí. Namietala, že otec nerešpektuje denný režim dieťaťa, vynucuje si styk s dieťaťom aj cez noc, s čím vzhľadom na vek dieťaťa a na to, že dieťa musí mať pevný pocit domova, nesúhlasí. Poukázala na to, že odovzdala dieťa otcovi, ktorý jej oznámil, že sa viac s dieťaťom do rozhodnutia súdu nestretne. Týmto spôsobom otec dieťa násilným spôsobom odlúčil od matky. Dôvodnosť pre vydanie rozhodnutia videla v tom, že maloletý je na ňu odkázaný a pokiaľ jej návrhu nebude vyhovené, môže dôjsť k neodstrániteľným poruchám na psychike dieťaťa. Okresný súd vo veci rozhodol s poukazom na § 102 ods.l, § 75 ods.1, § 75 ods. 6, § 76 ods.1 písm.a/, b/ O.s.p., keď návrhu vyhovel s poukazom na to, že otec nespochybňuje spôsobilosť matky zabezpečovať riadnu starostlivosť, ani nebolo zo strany orgánov sociálnoprávnej ochrany detí signalizované, že by matka dostatočnú starostlivosť synovi neposkytovala, nemôže mať vytrhnutie maloletého z jeho rodinného prostredia a odlúčenie od matky pozitívny vplyv na harmonický vývoj jeho osobnosti, ale negatívny. Zároveň rozhodol aj o povinnosti platiť výživné. Proti rozhodnutiu sa odvolal otec. Žiadal zrušiť napadnuté predbežné opatrenie, pretože jeho vydanie nebolo dôvodné, resp. pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené, prípadne žiadala ho zmeniť tak, že súd ho doplní tak, že do právoplatného skončenia veci o úprave práv a povinností rodičov k maloletému je otec oprávnený stretávať sa každé stredu od 09.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň od piatka od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod.. V dôvodoch odvolania uviedol, že od januára 2012 mal pripravený návrh na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že matka dieťaťa všetkými možnými spôsobmi znemožňovala styk dieťaťa s otcom, aj keď na to nemala žiaden dôvod. Má záujem riešiť celú záležitosť dohodou, nechce, aby sa prípad presunul do polohy „boj o dieťa“. Namietal, že tvrdenie matky o nerešpektovaní času kojenia otcom sa nezakladá na pravde. Bol ochotný si denne niekoľkokrát prísť pre dieťa a potom ho zobral späť a všetky rozumné podmienky matky splniť, len aby videl svojho syna. Poukázal na to, prečo nevie matka pochopiť, keď sama svoje dieťa miluje a keď s ňou nie je, chýba jej, že rovnaké pocity prežíva aj otec. Nejde o to, kto bude mať v súdnom procese pravdu, ale o tom, aby každý z rodičov mohol vidieť svoje dieťa vyrastať a mohol ho vychovávať v súlade s tým, čo si myslí, že je pre dieťa najlepšie. Nie je pravdou ani to, čo matka uvádza ohľadom vzatia dieťaťa otcom. Povedal, že bude teraz malý W. u neho a nedá ho matke nejaký čas. Bolo to v dôsledku toho, že matka dlhodobo a sústavne mu bránila byť s dieťaťom, neustále porušovala horko-ťažko vydobyté dohody. Ale bolo to dobré na to, že si matka musela uvedomiť ten pocit bezmocnosti a zúfalstva, ktoré musí otec prežívať permanentne dlhé mesiace. Nie je pravdivé tvrdenie matky o tom, že by nerešpektoval dohodnutý čas, že by mali vzniknúť problém s výživou dieťaťa, že vystupňoval tlak na svojich požiadavkách, a že by nebral do úvahy vek dieťaťa. Má jednoznačné dôkazy, ktoré tieto tvrdenia vyvracajú a v prípade potreby ich môže predložiť súdu. Je presvedčený, že žiadny negatívny vplyv na dieťa nemá pobyt s ním, práve naopak, dieťa je veselé, hrá sa, nepýta sa na matku, je pokojné. Má k dispozícii viacero nahrávok, z ktorých je zjavné prirodzené a veselé správanie sa dieťaťa a vzhľadom na vek je vylúčené, aby sa dieťa pretvarovalo, alebo že by tieto nahrávky boli zinscenované. Viackrát inicioval sedenie v partnerskej poradni, či psychológa, matka ich vždy odmietla. Tvrdenie matky o tom, že nevedela, kde dieťa je a musela požiadať o asistenciu políciu, je nezmysel. Predovšetkým matke povedal, že bude dieťa s ním doma a matka vie, kde sa tento dom nachádza, lebo naň dokonca vidí z domu svojich rodičov, kde býva. Taktiež vie predložiť výpis telefonických hovorov, za toto časové obdobie, z čoho bude zrejmé, že si rodičia denne aj viackrát telefonovali. Dokonca sa aj osobne stretli. Navyše ju prosil, aby sama prišla k nim a presvedčila sa na vlastné oči, že je dieťa v poriadku, zdravé, pokojné, nič mu nechýba. Keď zistil, že by mal súd nariadiť predbežné opatrenie na vydanie dieťaťa, sám ho odovzdal matke, aj keď absolútne nesúhlasí s jej tvrdeniami. To svedčí o jeho dobrých úmysloch. Pokiaľ ide o odkázanosť dieťaťa na matku, uviedol, že dieťa prežilo u neho týždeň bez matky bez akejkoľvek fyzickej, či psychickej ujmy. Vie sa o dieťa riadne postarať. Navštevuje s dieťaťom rodičovské centrum, kde je malý medzi ostatnými deťmi, číta mu rozprávky, chodí s ním na detské plávanie, kupuje mu oblečenie. Matka je zamestnaná, a to na rozličné smeny, takže v tom čase, keď má byť dieťa u nej, dieťa často nie je s ňou, ale s jej rodičmi. Nevidí dôvod na to, aby dieťa nemohlo byť s ním. Viackrát navrhol matke, aby si starostlivosť o dieťa dohodli pružne, teda že s ním bude ten rodič, ktorému to pracovné povinnosti v tom čase dovoľujú. V žiadnom prípade nechce „vytlačiť“ matku z možnosti starostlivosti o dieťa, žiada len toľko, aby aj matka prijala a rešpektovala, že otec je tiež rodičom, ktorý svoje dieťa miluje, chce s ním byť čo najviac a chce vidieť ako vyrastá. Chce ho pripraviť pre život, odovzdať to, čo vie odovzdať len otec. Pre dieťa od narodenia prispieva sumou 100 eur mesačne, okrem toho platí životnú poistku pre dieťa ako aj matku a nad rámec tohto výživného kupuje dieťaťu oblečenie, hračky, zariadil mu izbu a iné. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.1, 2 O.s.p. zmenil uznesenie okresného súdu podľa § 220 O.s.p.. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne ani dôvodné. V rozhodnutí súd vychádzal len z tvrdení matky, pričom neexistovali žiadne také dôkazy, resp. okolnosti, z ktorých by súd mohol z takýchto tvrdení jednoznačne vychádzať a návrhu vyhovieť. Z obsahu spisu je zrejmé, že rodičia sa nevedia jednoznačne dohodnúť na starostlivosti o maloleté dieťa, a preto prebieha súdny spor. Súd môže konštatovať zo svojej judikačnej praxe, že v podobných prípadoch sa množia návrhy na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré nespĺňajú podmienky uvedené v § 74 O.s.p. a v § 102 O.s.p., ale ide o získanie akéhosi výhodnejšieho postavenia v spore, pretože nariadenie predbežného opatrenia s krátkou lehotou pre rozhodnutie nevyžaduje, resp. ani neumožňuje vykonať dostatočné dokazovanie o požadovanom návrhu, keď v podstate jeden z rodičov žiada zveriť dieťa do svojej výchovy, i keď pre to neexistujú žiadne logické dôvody, často existuje neochota dohodnúť sa. Treba zdôrazniť, že v zmysle Zákona o rodine aj otec je rodičom dieťaťa a má absolútne rovnaké práva, ako matka dieťaťa. Má právo podieľať sa na jeho výchove tak, ako má aj povinnosti. Z obsahu spisu nevyplýva, a to ani z rozhodnutia, že by otec si neplnil svoje povinnosti, že by neplatil výživné. Naopak, je zrejmé, že otec sa o dieťa chce riadne starať a aj sa stará, pokiaľ je mu to umožnené a súd v danom prípade nechápe, prečo matka výkonu práv otca bráni. Treba si uvedomiť, že ani jeden z rodičov nemá väčšie právo na dieťa, ako ten druhý, majú rovnaké práva a rovnaké povinnosti vo vzťahu k dieťaťu, a predovšetkým aj zodpovednosť za jeho výchovu. Pokiaľ sa rodičia nedohodnú a nie sú schopní dohodnúť ani sa nechcú, potom robia najväčšiu chybu, v dôsledku ktorej sa tento stres zo vzájomných nezvládnutých vzťahov prenáša na dieťa a výsledkom toho je pravý opak toho, čo od nich požaduje Zákon o rodine. Odvolací súd prízvukuje, že prvoradá je dohoda rodičov a nie je zrejmý dôvod súdu, prečo k takejto dohode nemôže dôjsť, keď sú v danom prípade splnené všetky podmienky. Treba zdôrazniť aj to, že ani jeden z rodičov nemôže presadzovať akési majetnícke právo na dieťa, pretože každý z rodičov má rovnaké práva a povinnosti. Argument matky, že dieťa musí mať pevný pocit domova je akceptovateľný, avšak pod týmto pojmom nie je možné rozumieť len domov matky, ale aj domov otca. Deti s tým nemajú väčší problém, tento problém je skôr zdôrazňovaný jedným z rodičov. Záver prvostupňového súdu o tom, že neboli zistené závady v starostlivosti matky o dieťa, nie sú žiadnym logickým odôvodnením pre vyhovenie návrhu, pretože neboli zistené ani žiadne závady na strane otca, prečo by sa o dieťa nemohol starať. Záver prvostupňového súdu, že vytrhnutie maloletého z jeho rodinného prostredia a odlúčenie od matky majú negatívny vplyv na jeho vývoj, je neprijateľný a nelogický. Dieťa má prirodzene pozitívny vzťah k obidvom rodičom. Záleží to aj od toho, ako sa ten- ktorý z rodičov o dieťa osobne stará a nadobúda vzájomné citové väzby. Súd odôvodnil rozhodnutie s poukazom na to, že pre dieťa má negatívny dopad odlúčenie od matky, avšak zrejme pozabudol zohľadniť aj to, že to platí aj naopak, teda že negatívny dopad môže byť aj odlúčenie od otca. Rodinným prostredím nie je len prostredie matky, ale aj otca. Súd preto nevidí dôvod na to, aby nariadil predbežné opatrenie, naviac, ako vyplynulo z odvolania otca, pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, keďže neboli preto splnené žiadne dôvody. Treba zdôrazniť, že pokiaľ by súd nariadil predbežné opatrenie, došlo by k rozhodnutiu v rovnakom znení ako je rozhodnutie vo veci samej a bez riadneho dokazovania by zrejme predbežné opatrenie ani nesplnilo svoj účel, pretože súd by bez dokazovania nemohol nariadiť stretávanie sa dieťaťa s otcom v potrebnom rozsahu tak, ako to vyplýva z práv otca a naopak, pokiaľ by upravil styk len v obmedzenej miere, došlo by k porušeniu práv otca na stretávanie sa s dieťaťom. Preto záverom odvolací súd uvádza, že rodičia musia nájsť také riešenie, aby bolo na prospech dieťaťa, pretože oni sú zodpovední za vzájomné vzťahy, za zdravie dieťaťa, oni najlepšie vedia, aká úprava by bola vhodná, kedy sa ten-ktorý z rodičov môže o dieťa starať. Táto cesta je omnoho efektívnejšia a rýchlejšia, ak nekonečné skúmanie a neprirodzené zasahovanie súdu do niečoho, čo je možné vyriešiť veľmi rýchlo. Rodičia však musia prejaviť dobrú vôľu. Ak to neurobia, negatívny vplyv znáša dieťa, a to práve v dôsledku konania vlastných rodičov. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.