Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/35/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411214819 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411214819.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. M. C., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, dieťa matky M.. E. C., nar. XX. X.. XXXX, bytom J., Ul. Y. C. XXXX/XX, zastúpenej splnomocnenou advokátkou Martinou Pastierovou, Advokátska kancelária so sídlom Cintorínska 36, Nový Baňa a otca M.. O. C., nar. X. X. XXXX, bytom J., Ul. Y. C. č. XXX, t. č. bytom M. K., V. XX/X, H., L XLZ, F. C., zastúpeného splnomocneným advokátom JUDr. Jánom Reptišom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie Matice slovenskej 4, Žiar nad Hronom, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 10P 429/2011-42 zo dňa 7. 3. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P 453/2009 - 54 zo dňa 31.03.2010 vo výroku o výživnom na maloletého M. C. tak, že otcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého zo sumy 110 EUR na sumu 130 EUR mesačne od 1. 12. 2011. Vyslovil, že takto určené výživné je otec povinný zasielať k rukám matky vždy mesačne vopred do 15. dňa príslušného mesiaca. Zročné výživné za obdobie od 01. 12. 2011 do 07. 03. 2012, spolu vo výške 60 EUR otcovi uložil uhradiť do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom výkonu rozhodnutia. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že matka maloletého M. sa návrhom vo veci samej domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P 453/2009 - 54 zo dňa 31.03.2010 vo výroku o výživnom tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 110 EUR mesačne na sumu 200 EUR mesačne od 1. 12. 2011. Vo svojom návrhu uviedla, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa podstatne zmenili pomery na strane maloletého, ktorý je žiakom deviateho ročníka základnej školy a pripravuje sa na štúdium na Gymnáziu. Jeho zdravotný stav nie je dobrý, je dlhodobo vedený ako astmatik, čo si vyžaduje návštevy na pneumológii v Nitre asi 3 - 4 krát do roka. Často navštevuje tiež zubára. V porovnaní so stavom v čase ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti sa zvýšili náklady na oblečenie a stravu pre maloletého. Priznala, že otec maloletému občas donesie oblečenie a obuv, uvedené plnenie nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti však nepovažovala za dostatočné. Popri zvýšení nákladov na maloletého sa matke zvýšili i náklady v súvislosti s bývaním a s vlastným zlým zdravotným stavom. Aby všetky uvedené náklady pokryla odpracuje veľké množstvo nadčasových hodín, čo jej zvyšuje príjem o 100 - 150 EUR mesačne. Okresný súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že nakoľko vyživovacia povinnosť otca bola naposledy upravovaná pred dvomi rokmi, maloletý je starší, zvýšili sa preto jeho potreby súvisiace so stravovaním, oblečením, hygienickými potrebami. Matke sa zvýšil príjem zo sumy 622,5 EUR netto na sumu 657,3 EUR netto; príjem si zlepšila nadčasovou prácou u svojho zamestnávateľa. Konštatoval však, že táto práca vzhľadom na zdravotný stav matky nemusí byť súčasťou jej príjmu do budúcnosti. Matka spolu s maloletým býva v nájomnom byte, vlastní osobné motorové vozidlo zn. Fiat a rodinný dom v k.ú. J., kde bývajú jej rodičia, ktorým zabezpečuje starostlivosť a hradí aj poplatky súvisiace s domom. Mesačné výdavky preukazovala vo výške 252 EUR na nájom, 40 EUR na energie, 39,39 EUR na životné poistenie, 16 EUR na doplnkové dôchodkové poistenie, 20 EUR na obedy pre maloletého, 60 EUR na cestovné do práce, 75 až 85 EUR na lieky pre ňu a pre maloletého, 17 EUR na mobilné telefóny a 10 EUR na internet. Ďalej preukazovala ročné výdavky na poistenie bytu (32 EUR), poistenie rodinného domu (78 EUR) a poistenie osobného motorového vozidla (66 EUR). Otec so zvýšením výživného vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 07. 03. 2012 nesúhlasil. Deklaroval zvýšenie príjmov o cca 50 GBP na 1039,48 GBP a výdavky vo výške 450 GBP spojené s chodom domácnosti (150 GBP na dopravu, 75 GBP na stravu a 110 EUR výživné na maloletého). Poukázal na to, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok ako aj na plnenie si vyživovacej povinnosti nad rámec stanovený súdnym rozhodnutím (oblečenie, obuv a športové potreby pre maloletého, dovolenky, ktoré s maloletým absolvuje a i.). Na základe uvedených zistení okresný súd konštatoval, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov. Zmena pomerov nastala u maloletého, čím sa zvýšili náklady matky na jeho výživu. Majetkové pomery oboch rodičov sa mierne zlepšili. Aby boli úplne uspokojené všetky odôvodnené potreby maloletého, okresný súd považoval za nevyhnutné, aby sa vo zvýšenej miere na jeho výžive podieľal jeho otec. Podľa názoru okresného súdu však na strane maloletého nedošlo k tak výraznej zmene pomerov, aby odôvodňovala zvýšenie výživného zo sumy 110 EUR mesačne na sumu 200 EUR mesačne. Výživné vo výške 130 EUR považoval za primerané potrebám maloletého a aj možnostiam a schopnostiam jeho otca. Proti rozsudku prvostupňového súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého. Zvýšenie vyživovacej povinnosti o 20 EUR mesačne nepovažovala vzhľadom na potreby maloletého za dostatočné. Poukázala na skutočnosť, že otcovi podľa jeho tvrdenia zostáva mesačne suma 190 GBP. Je teda schopný si zabezpečiť všetky životné potreby a naďalej mu ostáva suma, ktorú by mohol použiť na plnenie si vyživovacej povinnosti. Matka má mesačné výdavky na maloletého syna vo výške 300 EUR, čo predstavuje takmer 50 % z jej príjmu, súčasne zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o maloletého, čo je tiež potrebné zohľadniť. Vzhľadom na výšku ostatných nákladov, je povinná pokrývať potreby maloletého z úspor. Otec zarába 1.000 GBP (1.200 EUR), teda výška určenej vyživovacej povinnosti predstavuje len približne 10 % z jeho čistého príjmu. Navyše sa nevenuje výchove maloletého a stretáva sa s ním len dva krát do roka. Vyslovila názor, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav na strane otca maloletého, keď sa uspokojil len s jedným výpisom z účtu a s neoficiálnym písomným súhrnom príjmov otca za rok 2011 (miesto oficiálneho potvrdenia zamestnávateľa resp. predloženia výplatných pások), a ohľadne výdavkov otca len s jeho ústnymi tvrdeniami. Výdavky otca spochybnila. Uviedla, že pokiaľ tento priznáva náklady na poistku na auto a pohonné hmoty je zrejmé, že je vlastníkom motorového vozidla. Okresnému súdu vytkla disproporcionalitu medzi preverovaním majetkovej, finančnej a osobnej situácie matky a preverovaním takýchto pomerov otca. Navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že výživné na maloletého sa zvyšuje na sumu 200 EUR mesačne alebo ho zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu s týmto nesúhlasil. Spochybnil tvrdenie matky, že na maloletého vynaloží sumu 300 EUR mesačne, čo nepovažoval za logické s poukazom na príjem matky vo výške 650 EUR a náklady na bývanie vo výške 350 EUR a tiež tvrdenie matky, že výdavky na maloletého a domácnosť je nútená pokrývať z úspor, pričom uviedol, že absolvovala viaceré dovolenky do exotických krajín. Rovnako spochybnil nutnosť riešenia bytovej otázky matky formou nájomného bytu, keď je zároveň vlastníčkou veľkého rodinného domu. Poukázal na skutočnosť, že zdravotný stav syna je lepší ako v minulosti, navyše keď má prísť otec domov, matka naplánuje všetky návštevy maloletého u lekára, ktoré potom otec zabezpečí. Trávi so synom všetku svoju dovolenku (napr. bol s ním 3 krát v Chorvátsku), často mu kupuje oblečenie, obuv a športové vybavenie. Zvyšných 190 GBP, na ktoré poukazovala matka, využíva na cestovanie domov (jedna cesta stojí asi 200 EUR) a tiež na svoje ošatenie, kultúru a iné bežné výdavky. Podľa jeho názoru určené výživné plne pokrýva potreby maloletého a keby navrhovateľka prispela len tou istou sumou, je to dokopy 260 EUR čo je značný obnos peňazí na to, že maloletý má školu pár metrov od bytu, školskými potrebami je zásobený a navyše sa otec aj mimo rámca vyživovacej povinnosti snaží pokryť všetky jeho ďalšie potreby (zakúpil mu lyžiarsku výstroj, korčule, knihy, oblečenie, poskytol mu vreckové a pod.). K argumentácii matky, že súd dostatočne nezistil jeho príjem a výdavky, otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že prvostupňovému súdu predložil aktuálnu výplatnú pásku a aktuálny stav účtu. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (Zákon o rodine), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie zamerané na zistenie schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletého a tiež na zistenie odôvodnených potrieb maloletého. Poukázal na súčasnú finančnú situáciu matky, ktorá v porovnaní s minulým obdobím dosahuje vyšší zárobok z dôvodu nadčasovej práce. Zdôraznil, že na strane maloletého došlo k nárastu výdavkov súvisiacich najmä s jeho ošatením, stravou a hygienou, rovnako však mal za preukázané, že uvedený nárast potrieb nie je nijako markantný, keď od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti neuplynuli ani dva roky. Ustálil, že s poukazom na zvýšenie zárobkových pomerov otca, je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletého sumou 130 Eur mesačne. Zároveň túto sumu považoval za dostatočnú na uspokojenie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa, a to aj z dôvodu, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že otec si plní vyživovaciu povinnosť aj nad rámec stanovený ostatným právoplatným rozhodnutím upravujúcim vyživovaciu povinnosť k maloletému, najmä nákupom obuvi a ošatenia, ale aj dovolenkami v Chorvátsku a pod.. Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má zabezpečiť uspokojenie všetkých životných potrieb dieťaťa, ktoré sú potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj. Z týmto účelom zákonodarca v § 62 ods. 5 Zákona o rodine stanovil, že vyživovacia povinnosť prechádza iným výdavkom rodičov. Určovanie jej rozsahu vychádza z dvoch základných hľadísk. Prvým sú odôvodnené potreby dieťaťa, druhým individuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa sú najmä náklady spojené s jeho výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Jednotlivé potreby dieťaťa sa počas jeho života menia. Uvedené zmeny vznikajú najmä z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechodu medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotných pomerov, a pod. Prvostupňový súd správne poukázal na skutočnosť, že odôvodnené potreby dieťaťa sa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zmenili. Maloletý je o dva roky starší, s čím je spojené zvýšenie nákladov na jeho výživu pozostávajúcich z nákupu nevyhnutných školských potrieb, ošatenia, stravovania v školskom zariadení, či hradenia jeho spoločenských, športových alebo kultúrnych aktivít. V uvedenom prípade však od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca nemožno konštatovať taký markantný nárast potrieb maloletého, ktorý by odôvodňoval zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zo sumy 110 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne (nárast o 81,8 %). Pri posudzovaní odôvodnených potrieb oprávneného (maloletého Michala) je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré sú závislé od jeho zdravotného stavu, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, prípravy na povolanie alebo od skutočnosti, či sa jedná o potreby pravidelné, nepravidelné či náhodilé. Odvolací súd preskúmaním spisu nezistil, že by sa maloletému od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2010 zhoršil zdravotný stav, ktorý by si vyžadoval zvýšené náklady. S prihliadnutím na skutočnosť, že maloletý ešte aj v súčasnosti navštevuje základnú školu, tiež odvolací súd nezistil, že by mu v súvislosti so školskou dochádzkou vznikali zvýšené náklady na cestovné do školského zariadenia, náklady na stravovanie v školskom zariadení a pod.. V tejto súvislosti odvolací súd považoval za irelevantnú argumentáciu matky maloletého, že maloletý (vzhľadom na svoje študijné výsledky) bude s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať v štúdiu na Gymnáziu v školskom roku 2012/2013, keď v súvislosti s prípravou na vzdelávanie na strednej škole matka maloletého nepreukázala žiadne zvýšené výdavky. Skutočnosť, že maloletý bude od septembra 2012 pravdepodobne navštevovať Gymnázium nemá vplyv na jeho výdavky v decembri 2011, od ktorého mesiaca matka maloletého navrhovala výživné zvýšiť, a od ktorého mesiaca zvýšené výdavky preukazovala. Pokiaľ ďalej matka maloletého uvádzala mesačné náklady na maloletého vo výške 300 EUR, uvedenú sumu relevantným spôsobom nepreukázala. Navyše uvádzaná suma podľa názoru odvolacieho súdu prevyšuje skutočné náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého. Rovnako nebolo preukázané tvrdené zhoršenie zdravotného stavu maloletého. Na druhej strane však možno konštatovať mierne zvýšenie nákladov na stravu mimo školského zariadenia, na ošatenie a tiež náklady na hygienu maloletého. Ako však už bolo uvedené v predchádzajúcom odseku (a správne to poznamenal aj okresný súd), uvedené zvýšenie potrieb maloletého neodôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 200 EUR mesačne a na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletého bude (aj podľa názoru odvolacieho súdu) postačovať suma 130 EUR, na ktorú sumu okresný súd otca maloletého zaviazal. Uvedené platí s prihliadnutím na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že otec si vyživovaciu povinnosť plní aj nad rámec určený ostatným právoplatným rozhodnutím, keď maloletému zakupuje oblečenie, obuv, športové potreby, bráva ho na výlety a dovolenky, ktoré výdavky s tým spojené, hradí otec maloletého z vlastných zdrojov. Navyše z pripojeného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10P/453/2009 vyplynulo, že otec si vyživovaciu povinnosť nad súdom určený rámec plnil aj v minulosti, keď miesto stanovenej vyživovacej povinnosti vo výške 1.300 Sk mesačne (43,15 EUR) k rukám matky uhrádzal sumu 80 EUR mesačne. Odôvodnené potreby maloletého sú ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi jeho rodičov, ako osôb povinných. Ako správne zistil okresný súd, matka maloletého dosahuje príjem 657,3 EUR netto mesačne, otec 1039,48 GBP netto mesačne. Maloletý žije v domácnosti matky, ktorá uspokojuje jeho potreby aj formou osobnej starostlivosti. Určené výživné je z tohto dôvodu potrebné vnímať aj ako kompenzáciu osobnej starostlivosti matky. Na základe uvedeného, keď možno celkovo na strane maloletého konštatovať určité zvýšenie odôvodnených potrieb, ktorých financovanie je potrebné zabezpečiť, bol správny záver okresného súdu, že na týchto zvýšených výdavkoch by sa mal podieľať ten z rodičov, ktorý maloletému nezabezpečuje osobnú starostlivosť a ktorý zároveň dosahuje vyššie príjmy. Zároveň je však potrebné poukázať, že u maloletého nedošlo k tak značnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca oproti poslednej úprave výživného o viac ako 81 % na sumu 200 EUR mesačne, preto okresným súdom určené zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zo sumy 110 EUR mesačne na sumu 130 EUR mesačne (t.j. zvýšenie o 18 %) považoval súd za primerané aktuálnym životným nákladom dieťaťa a plne zohľadňujúce možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletého. Rovnako správny bol aj záver okresného súdu, ktorým určil sumu zameškaného výživného na 60 EUR, ktorú sumu uložil otcovi maloletého uhradiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Pokiaľ sa jedná o odvolacie námietky matky maloletého, že okresný súd ohľadne majetkových pomerov otca nevykonal dostatočné dokazovanie, odvolací súd tieto nepovažoval za dôvodné, keď zo súdneho spisu vyplynulo, že okresný súd pri rozhodovaní nevychádzal len z tvrdení otca maloletého o jeho príjmoch a nevyhnutných výdavkoch, ale jeho majetkové pomery mal preukázané aj z výpisu z účtu otca maloletého (č. l. 18 spisu) z výplatnej pásky (č. l. 38 spisu), z odpovede Geodetického a kartografického ústavu Bratislava (č. l. 14 a 19 spisu), z potvrdenia a oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žarnovica (č. l. 15 a 16 spisu), zo správy o povesti Mesta Žarnovica (č. l. 20 spisu) a z oznámenia o vlastníctve motorových vozidiel zo dňa 12. 1. 2012 (č. l. 25 spisu). Navyše aj z pripojeného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10P/453/2009 možno vyvodiť, že otec maloletého nemá tendenciu účelovo tvrdiť nižší, ako skutočne dosahovaný príjem, keď na č. l. 22 tohto spisu je zažurnalizovaná výplatná páska otca s čistou mesačnou mzdou 682 GBP, ktorú sám otec maloletého označil za skreslenú a ďalej uviedol, že priemerne mesačne zarobí sumu 1.000 GBP. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil; zároveň uvádza, že v prípade ak dôjde k ďalšej zmene pomerov na strane maloletého, matke nič nebráni opätovne sa domáhať zvýšenia vyživovacej povinnosti cestou príslušného súdu. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.