Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/79/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412202006 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6412202006.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého O. X., nar. XX. X. XXXX a maloletého O. X., nar. X. X. XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov O. X., nar. X. X. XXXX, bytom I. S. XX, zastúpenej na základe plnomocenstva JUDr. Danielom Ľahkým, bytom Devičany 203 a A.. O. X., nar. XX. X. XXXX, bytom I., X. XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Bariakovou, Advokátska kancelária so sídlom Zvolen, Bystrický rád 453/77, v konaní o návrhu matky maloletých na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom a o návrhu otca maloletých na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, o odvolaní otca maloletých proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9P/22/2012-67 zo dňa 5. 6. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol na základe návrhu matky maloletých zo dňa 10. 2. 2012, ktorým sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému O. zo sumy 60 Eur na sumu 150 Eur mesačne a voči maloletému O. zo sumy 50 Eur na sumu 100 Eur mesačne počnúc dňom 1. 2. 2012 a vzájomného návrhu otca zo dňa 5. 4. 2012, ktorým uplatnil nárok na zníženie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletých deťom tak, že jeho vyživovacia povinnosť bude znížená na výšku minimálnej vyživovacej povinnosti v zmysle zákona tak, že súd konanie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, po tom ako návrh vzala späť, zastavil. Následne konal len o návrhu otca a rozhodoval tak, že jeho návrh zamietol. V dôvodoch rozsudku okresný súd, zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania, uviedol, že otec podal návrh neodôvodnene. Obe maloleté deti sú od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/169/2009 zo dňa 29. 4. 2011 staršie a fyzicky vyspelejšie, v čoho dôsledku sa nepochybne zvýšili výdavky na zabezpečenie ich potrieb. Matka maloletých je stále zamestnaná v Anton Antol, s.r.o., pričom dosahuje mesačne príjem 461 Eur netto. Otec maloletých je stále evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako občan hmotnej núdzi a je mu priznaná dávka a príspevok v sume 62,50 Eur. Súd vzhľadom (aj) na pomery na strane otca maloletých uviedol, že zákonná vyživovacia povinnosť k maloletým deťom je prvoradou povinnosťou otca, ktorej sa nemôže zbaviť ani s odkazom na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu. Súd konštatoval, že aj keď otec maloletých je od roku 2009 nezamestnaným, resp. pracoval len na základe dohody o vykonaní práce, je v produktívnom veku, bez závažných zdravotných problémov s ukončeným odborným stredoškolským vzdelaním. Túto skutočnosť súd nemohol opomenúť, nemohol vychádzať len zo schopností a možností povinného, ale musel zohľadniť predovšetkým opodstatnené potreby oprávnených. Je povinnosťou rodiča, ktorému nie sú deti zverené do osobnej starostlivosti, využiť všetky svoje schopnosti, možnosti a zabezpečiť si pre seba príjem a usporiadať majetkové pomery tak, aby si mohol v primeranej výške plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť. Z týchto dôvodov súd zamietol návrh otca, i keď deklaroval aktuálny príjem vo výške dávky v hmotnej núdzi v sume 62,50 Eur a zároveň poukázal na skutočnosť, že je nemajetný a dlhodobo nezamestnaný. Proti rozsudku okresného súdu do výroku, ktorým okresný súd zamietol návrh otca maloletých na zníženie vyživovacej povinnosti, podal otec maloletých prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie. Žiadal rozhodnutie prvostupňového súdu zmeniť tak, že súd ho zaviaže zaplatiť výživné na maloleté deti na sumu 30 % životného minima, alebo aby odvolací súd rozhodnutie okresnému súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru je jeho návrh dôvodný, lebo v súčasnosti nedosahuje taký príjem, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť súdom určenej výške. Keďže si je vedomý svojej povinnosti, aj teraz si na platenie výživného požičiava. Napriek tomu, že je dlhšie nezamestnaný, svoju snahu pracovať preukázal tým, že pracoval aj na dohodu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi. Poukázal aj na odôvodnenie rozhodnutia Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/169/2009-130, v ktorom súd konštatoval, že určil výživné mesačne na sumu 60 Eur na maloletého O. a 50 Eur na maloletého O. len z dôvodu, že odporca s ním súhlasil, inak by určil výživné vo výške 30 % životného minima. Vytýkal tiež okresnému súdu, že nemal dostatočne preukázané príjmové pomery matky, keď sa len laxne uspokojil s tvrdením matky. Preto je rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca maloletých uviedol, že súd objektívne a dostatočne podrobne analyzoval situáciu na strane rodičov a maloletých detí, vhodne aplikoval ust. § 62 Zákona o rodine. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Matka maloletých sa k odvolaniu otca nevyjadrila. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku prvostupňového súdu aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Podľa § 75 ods. 1 Zákona rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúca povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo benefitovať zo životnej úrovne jeho rodičov. Zákon predpokladá, že rodičia budú vo vzťahu k dieťaťu plniť svoju vyživovaciu povinnosť minimálne v rozsahu zodpovedajúcom odôvodneným potrebám dieťaťa. Ich miera je rôzna, odstupňovaná podľa veku dieťaťa, školského zariadenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a pod. Obidvaja rodičia sa musia podieľať na výžive svojho dieťaťa podľa svojich síl, možností a pomeru svojich príjmov, s ohľadom na ich celkovú majetkovú a sociálnu situáciu. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu odvolania otca maloletých zistil, že napadol odvolaním tú časť rozhodnutia okresného súdu, kde okresný súd zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, pričom okresný súd použil správne ustanovenie právneho predpisu. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na odvolaciu námietku otca maloletých, že v súčasnosti nedosahuje taký príjem, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť súdom určenej výške aplikujúc ustanovenie § 75 ods. l Zákona o rodine. Okresný súd vychádzal správne pri určení výživného z potencionálneho príjmu a správne poukázal na skutočnosť, že otec maloletých je v produktívnom veku, bez vážnejších zdravotných problémov s ukončeným odborným stredoškolským vzdelaním, s reálnou možnosťou uplatniť sa na trhu práce. Zákonodarca citovaným ustanovením sledoval potrebu zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval rozsah svojej vyživovacej povinnosti. Vôbec, sledovaným účelom zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je predchádzať prípadnému ľahkomyseľnému a nezodpovednému prístupu povinného rodiča k jeho vyživovacej povinnosti, má zabrániť prípadnému úmyselnému vyhýbaniu sa plneniu vyživovacej povinnosti uprednostňovaním vlastných záujmov povinného rodiča a hájiť tak predovšetkým oprávnené záujmy maloletých detí. Okresnému súdu nemožno ani vytknúť, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a že súd nezistil vo veci riadne skutkový stav. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj z obsahu spisu je zrejmé, že okresný súd zisťoval majetkové pomery matky a tie náležite vyhodnotil. Pokiaľ otec maloletých poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/169/2009-130, odvolací súd len uvádza, že v žiadnom prípade mu neprislúcha hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo primerané, lebo v takomto prípade by dochádzalo k neprípustnej reparácii pôvodného, už právoplatného rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd tiež uvádza, že plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom je zákonnou povinnosťou každého rodiča. Otec si preto musí byť vedomý povinnosti upraviť svoje pomery tak, aby si túto povinnosť mohol plniť v rozsahu zodpovedajúcom veku a odôvodneným potrebám svojich detí. Otec maloletých v odvolaní neuviedol inú skutočnosť, ktorá by mala vplyv na určenie iného rozsahu jeho vyživovacej povinnosti, a ktorou by sa okresný súd nezaoberal. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 . Poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.