Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/66/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412204989 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6412204989.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu, sudcov JUDr. Márie Podhorovej a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci navrhovateľa O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. I. XXX zastúpený JUDr. Dušanom Klimom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom proti odporkyni T. U., nar. XX.X.XXXX, bytom V., G. XX, zastúpenej JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Banská Štiavnica, Dobšinského 14, o návrhu navrhovateľa na zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 14.5.2012 č.k. 4P/52/2012-20 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd vyživovaciu povinnosť odporkyne voči navrhovateľovi naposledy určenú rozhodnutím Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 6C/150/2010 vo výške 80,- Eur zmenil tak, že odporkyni uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 100,- Eur mesačne počínajúc dňom 13.4.2012 vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk navrhovateľa. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa pokiaľ na výživnom žiadal priznať viac ako aj v časti pokiaľ žiadal výživné za obdobie od 1.4.2012 do 13.4.2012 zamietol. Náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, že aj keď na strane navrhovateľa nastala zmena pomerov, tak za primerané zvýšenie výživného považoval sumu 20,- Eur mesačne, teda na sumu 100,- Eur mesačne. Takto určené výživné považoval za primerané odôvodneným potrebám navrhovateľa, ako aj schopnostiam a možnostiam odporkyne. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že aj keď súd uznal na strane navrhovateľa zmenu pomerov, nesprávne rozhodol o výške vyživovacej povinnosti odporkyne vo vzťahu k navrhovateľovi. V tejto súvislosti poukazoval na to, že súd bližším spôsobom nezdôvodnil, prečo priznal zvýšenie výživného len o 20,- Eur mesačne a prečo v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Poukazoval na to, že záver okresného súdu o tom, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o nákladoch, v čom sa mu zvýšili výdavky nie je správny, pretože navrhovateľ rozpísal jednak ročné ako aj mesačné výdavky a týmto rozpisom navrhovateľa sa okresný súd nezaoberal a považoval ich za nereálne. Za daných okolností preto nepovažoval rozhodnutie okresného súdu za správne a žiadal rozhodnúť v zmysle podaného odvolania. Odporkyňa v písomnom vyjadrení na odvolanie navrhovateľa žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. V dôvodoch vyjadrenia poukazovala na to, že zo strany navrhovateľa nebola preukázaná taká zmena pomerov, ako bola vyčíslená v podanom návrhu na začatie konania. Navrhovateľ síce rozpísal náklady, ovšem o týchto nepredložil žiadne listinné dôkazy. Pokiaľ ide o mesačné výdavky, tak u týchto nepreukázal navrhovateľ žiadnu zmenu pomerov, pretože tu sa môže odvolávať len na bežné zvýšenie ceny tovarov a služieb, ktoré sa dotýka každého. Sama odporkyňa po zvýšení jej príjmu zhodnotila svoje schopnosti a možnosti platiť výživné a preto dobrovoľne zvýšila svoju vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na 100,- Eur mesačne. Takto určené výživné zodpovedá schopnostiam a možnostiam odporkyne. Okresný súd vo veci správne rozhodol a preto navrhovala rozhodnutie okresného súdu potvrdiť. Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a tento v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. V zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7 § 213 ods. 1 O.s.p.. Okresný súd dal účastníkom poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Po tomto poučení účastníci konania vyhlásili, že nemajú návrhy na ďalšie doplnenie dokazovania. Krajský súd preto pri posudzovaní veci vychádzal z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. V zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V zmysle ust. § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak tieto len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného na strane navrhovateľa nastala zmena pomerov, lebo tento je študentom X. S. vo V. I. B.. Vyplýva to, z potvrdenia o štúdiu zo dňa 10.5.2012. Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil rozpis nákladov, ktoré rozdelil na ročné a mesačné. Tieto však bližším spôsobom v rámci konania nedokladoval a neurobil tak ani v konaní pred súdom prvého stupňa, keď ako účastník konania bol vypočutý. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že obdobným spôsobom postupoval aj v konaní Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 6C 150/2010. V tomto konaní však bolo preukázané potvrdenie o zárobku matky vo výške 635,- Eur mesačne a vzhľadom aj na túto okolnosť bol v konaní uzatvorený súdny zmier, na základe ktorého sa odporkyňa zaviazala prispievať na výživu navrhovateľa zvýšeným výživným vo výške 80,- Eur mesačne. Za daných okolností išlo pritom o zvýšenie výživného z čiastky 67,- Eur mesačne. V danom konaní bolo preukázané, že na strane matky od poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu príjmu a dosahuje príjem vo výške 660,- Eur mesačne. Vzhľadom na zvýšenie svojho príjmu sama odporkyňa pristúpila k zvýšeniu výživného na navrhovateľa a začala mu prispievať výživným vo výške 100,- Eur mesačne namiesto pôvodne určeného výživného vo výške 80,- Eur mesačne. V zmysle ust. § 62 ods.2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri posudzovaní zmeny pomerov a tým aj dôvodov pre zvýšenie vyživovacej povinnosti musí prihliadať nielen na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ale aj schopnosti a možnosti povinného rodiča. Aj keď došlo na strane navrhovateľa k zmene pomerov v tom, že je tento ešte na vysokej škole, tak na strane odporkyne nenastala až taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala požadované zvýšenie výživného zo strany navrhovateľa na sumu 150,- Eur mesačne. Vzhľadom na dané okolnosti považoval aj krajský súd výživné určené vo výške 100,- Eur mesačne v súčasnej dobe za primerané odôvodneným potrebám navrhovateľa ako aj možnostiam a schopnostiam na strane odporkyne. V tejto súvislosti treba poukázať tiež na to, že odporca býva so svojim otcom v domovej nehnuteľnosti, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva odporkyne a otca navrhovateľa s tým, že rodičia navrhovateľa nie sú majetkovo právne vysporiadaní. V tejto súvislosti si odporkyňa musela zabezpečiť vlastné bývanie, na ktoré si vzala úver a ktorý musí splácať a zabezpečovať si taktiež ďalšie životné potreby. Aj na túto okolnosť bolo potrebné prihliadnuť. Pokiaľ ide o zárobok otca navrhovateľa vo výške 500,- Eur, tak treba vychádzať len z toho, čo sa uvádzalo v konaní sp. zn., 6C 150/2010 Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo strany navrhovateľa a otca navrhovateľa vypočutého v tomto konaní ako svedka. Svoje príjmy žiadnym spôsobom na strane otca navrhovateľ bližšie nedokladoval. Treba mať však za to, že vzhľadom na svoj uvádzaný príjem aj otec má vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi a je povinný finančne prispievať na jeho výživu a krytie odôvodnených potrieb. Pokiaľ za daných okolností dospel okresný súd k záver, že aj keď nastala zmena pomerov, tak bolo dôvodné zvýšenie výživného v prospech navrhovateľa z 80,- Eur mesačne na 100,- Eur mesačne, považuje krajský súd rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. a preto ho v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľ v odvolacom konaní úspech nemal. Odporkyňa v odvolacom konaní mala úspech avšak náhradu trov odvolacieho konania nežiadala nahradiť. Preto aj keď by odporkyni v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. ako úspešnej účastníčke patrila náhrada trov odvolacieho konania, tak krajský súd jej túto náhradu nepriznal z dôvodu, že náhradu trov odvolacieho konania nežiadala. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.