Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/84/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412205287 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6412205287.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého M. I., narodeného XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov: L. O., narodenej XX. XX. XXXX, bytom J. G. I., ul. V. I. XXX/XX a M. I., narodeného XX. XX. XXXX, bytom J. G. I., ul. K. XX/XX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/59/2012 - 27 zo dňa 23. 05. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému M. s odôvodnením, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane navrhovateľa - otca maloletého dieťaťa nie sú splnené dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Dôvod, ktorý uvádzal navrhovateľ - otec maloletého na zníženie svojej vyživovacej povinnosti, a to, že vo februári tohto roku uzavrel manželstvo s priateľkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, ako aj s jej dvoma maloletými deťmi, čím sa mu zvýšila vyživovacia povinnosť aj voči týmto dvom maloletým deťom, nepovažoval okresný súd za okolnosť, ktorá by predstavovala závažnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa. Navrhovateľ žil v spoločnej domácnosti s priateľkou aj pred uzavretím manželstva. Nevznikla mu vyživovacia povinnosť aj voči jej deťom, u ktorých je určená vyživovacia povinnosť zo strany ich biologických otcov. Keďže otec maloletého nepreukázal také podstatné a rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mu bránili plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému vo výške doposiaľ určenej súdom ( 90 eur ), návrh navrhovateľa ako neopodstatnený v plnom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaní, ktoré je možné začať aj bez návrhu. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote ( § 204 ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie otec maloletého. V odôvodnení odvolania opätovne zdôraznil, že v jeho prípade sa podstatne zmenili pomery, ktoré tu boli v čase vydania rozsudku o výživnom. Mal za to, že pri určení výživného sa prihliada na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol, že výživné určené na maloletého M. znižuje zo sumy 90 eur na sumu 23 eur. Požiadal preto o „preverenie“ skutočností a o zmenu rozsudku okresného súdu. Matka maloletého a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal a rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 OSP a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 OSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 OSP. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia i vzhľadom na námietky otca maloletého uvedené v odvolaní uvádza nasledovné: Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrnne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Okresný súd sa s každou námietkou otca maloletého, na ktorú poukazoval počas konania a následne i v samotnom odvolaní voči rozhodnutiu okresného súdu vysporiadal. Otec maloletého v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredkladá ani ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že podmienkou pre zmenu pôvodne určeného výživného je zmena pomerov na strane účastníkov konania. Pri zmene pomerov je nutné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno uviesť pribudnutie alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo nárast príjmov, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť napríklad v dôsledku nástupu na vyšší stupeň školy, napríklad na strednú školu alebo tiež na vyšší vek oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby. Porovnaním okolností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu v minulom období s okolnosťami zistenými za súčasného stavu mal za preukázané, že hmotnoprávna podmienka, ktorou je zmena pomerov nebola splnená. Maloletý M. bol v čase poslednej úpravy výživného žiakom prvého ročníka základnej školy, jeho matka už v tom čase žila v spoločnej domácnosti so svojím priateľom, s ktorým mala spoločnú maloletú dcéru A.. Otec maloletého už v čase poslednej úpravy výživného žil v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a jej dvomi maloletými deťmi, podieľal sa na úhrade nájomného a údržby tohto bytu. Bol zamestnaný. V súčasnej dobe maloletý navštevuje druhý ročník základnej školy, jeho matka žije naďalej v spoločnej domácnosti s priateľom a spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloletú A.. I napriek tomu, že je v súčasnej dobe zamestnaná na základe dohody o výkone práce, jej priemerný mesačný príjem je vo výške cca 320,- až 370,- eur mesačne, ktorá suma je len nepatrne vyššia, než suma, ktorá jej bola vyplácaná v čase materskej dovolenky. Matka maloletého však naďalej zabezpečuje celodennú výchovu a starostlivosť o maloletého M., o ktorého sa otec nezaujíma, nestretáva sa s ním, neinformuje sa o ňom a nad rámec súdom ustáleného výživného na dieťa ničím neprispieva. Ani na strane otca maloletého nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, nakoľko skutočnosť, že s priateľkou, s ktorou doposiaľ žil v spoločnej domácnosti uzavrel manželstvo, nezakladá jeho vyživovaciu povinnosť voči jej dvom maloletých deťom. Ani jednému z rodičov teda vyživovacia povinnosť nepribudla. I keď otec maloletého od poslednej úpravy zmenil zamestnávateľa, jeho príjem je porovnateľný s príjmom, ktorý dosahoval v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Okresný súd preto správne prihliadal na to, že obaja rodičia maloletého sú zamestnaní, ani jeden z nich mená ďalšiu vyživovaciu povinnosť. U otca maloletého nezohľadnil jeho výdavky na splátky hypotekárneho úveru, pretože vznik tohto záväzku nemá prednosť pred plnením si základnej vyživovacej povinnosti voči maloletému nezaopatrenému dieťaťu, ktoré je odkázané na výživu svojich rodičov. Pri určovaní výšky výživného je potrebné brať ohľad na potreby oprávneného, teda dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotnému stavu, jeho kultúrno-spoločenským potrebám, športovým záujmom a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletému rozhodol vecne správne, pretože zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Odvolací súd poznamenáva, že vyživovaciu povinnosť si v podstatnej miere plní matka dieťaťa, najmä osobnou starostlivosťou. Z ustanovenia Zákona o rodine, a to konkrétne § 62 ods. 5 je záväzné, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Prvostupňový súd preto správne právne odôvodnil prečo návrhu nevyhovel, keď konštatoval, že neboli naplnené podmienky pre zmenu - zníženie vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa a návrh v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení rozhodnutia, odvolací súd rozhodol podľa § 219 ods. 1, 2 OSP a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.