Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/347/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6608205689 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6608205689.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľa 1/ Z. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX S., M. X, 2/ D. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX S., K. XXXX/X, proti odporcom 1/ G. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX S., A. XX, 2/ H. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX R. D., R. D. č. XXX, obaja právne zastúpení Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom 984 01 Lučenec, T. G. Masaryka 14/A, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia 480,48 Eur s príslušenstvom a o zaplatenie náhrady škody 7.521,34 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/92/2008-330 zo dňa 28. 09. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1/ náhradu škody 637,30 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 06. 08. 2008 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť na účet Slovenskej republiky - Okresný súd Lučenec trovy znaleckého dokazovania vo výške 384,12 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku, ktorým navrhovateľom 1/, 2/ a odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal, zrušuje a v tomto rozsahu vracia vec na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu navrhovateľov 1/, 2/ proti odporcom 1/, 2/ o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 480,48 Eur s príslušenstvom (prvý výrok). Druhým výrokom rozsudku (druhý výrok, veta prvá) okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľa 1/ a uložil povinnosť odporcovi 1/ zaplatiť navrhovateľovi 1/ náhradu škody vo výške 637,30 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania počnúc od 06. 08. 2008 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku (čo do sumy 6.884,04 Eur s príslušenstvom) návrh navrhovateľa 1/ proti odporcovi 1/ zamietol (druhý výrok, veta druhá). Okresný súd zamietol v celom rozsahu i návrh navrhovateľov 1/, 2/ proti odporcovi 2/ o zaplatenie náhrady škody vo výške 7.521,34 Eur s príslušenstvom v celom rozsahu (tretí výrok). O náhrade trov prvostupňového konania okresný súd rozhodol tak, že navrhovateľom 1/ a 2/, odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal (piaty výrok). Odporcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť na účet Slovenskej republiky trovy znaleckého dokazovania vo výške 384,12 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok). Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci dospel k záveru, že dôvodným pokiaľ ide o žalobu navrhovateľov 1/ a 2/ je len nárok navrhovateľa 1/ voči odporcovi 1/ týkajúci sa náhrady škody vo výške 637,30 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 06. 08. 2008 až do zaplatenia. Uvedený nárok považoval za odôvodnený, nakoľko v tejto časti boli splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu 1/ za škodu vzniknutú navrhovateľovi 1/ v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že medzi navrhovateľom 1/ a odporcom 1/ došlo k uzavretiu zmluvy o dielo ústnou formou, predmetom ktorej bola rekonštrukcia strechy. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie okresný súd konštatoval, že odporca 1/ porušil povinnosť, ktorá pre neho vyplývala z ustanovenia § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dôvodom na ukončenie prác na rekonštrukcii strechy nemohla byť podľa neho tá skutočnosť, že navrhovateľ 1/ nezaplatil ďalší preddavok na rekonštrukciu strechy. Cenu mohol požadovať odporca 1/ až po skončení diela. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, túto okresný súd ustálil v zmysle znaleckého posudku Z.. H. T.. Podľa tohto posudku škoda spočívala v nákladoch na opravu, ktorá bolo potrebná na odstránenie vzniknutej škody a ktorá zahŕňala len vymenenie tepelnej izolácie, ak by sa nedala vysušiť a opravu poškodených malieb, ak by k nim došlo na poschodí. Výšku všeobecnej hodnoty stavebných prác potrebných na odstránenie škody ustálil sumou 637,30 Eur, ktorú sumu považoval za škodu skutočnú, ktorú bol povinný zaplatiť odporca 1/ navrhovateľovi 1/. Okresný súd vyhodnotil, že ide o škodu, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s konaním odporcu 1/, ktorý prerušil práce na rekonštrukcii strechy nedôvodne, a teda porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za škodu vzniknutú v priamej príčinnej súvislosti s konaním odporcu však podľa okresného súdu nemožno považovať práce, ktoré bolo nevyhnutné vykonať preto, že „navrhovateľ 1/ mal záujem pre navrhovateľa 2/ zrekonštruovať starší rodinný dom do takej podoby, aká bola viditeľná na fotodokumentácii obsiahnutej v spise.“ Okresný súd preto zaviazal odporcu 1/ zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 637,30 Eur a vo zvyšku žalobu o náhradu škody zamietol, pretože ďalšia škoda nevznikla v priamej príčinnej súvislosti s konaním odporcu 1/. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľov 1/, 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia, okresný súd konštatoval, že odporca 1/ nezískal na úkor navrhovateľa 1/ bezdôvodné obohatenie podľa § 456 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ 1/ poskytol odporcovi preddavok na vykonané práce vo výške 2.058 Eur. Odporca 1/ teda nie je povinný navrhovateľovi vrátiť sumu 480,48 Eur, pretože práce vykonal vo väčšom rozsahu. Pokiaľ ide o odporcu 2/, tento nebol zmluvnou stranou pri uzatváraní zmluvy o dielo, a teda nebol v spore pasívne legitimovaný. Okresný súd zamietol žalobu navrhovateľov 1/ a 2/ z titulu nedostatku pasívnej legitimácie voči odporcovi v 2/ rade a to tak pokiaľ ide o nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, ako aj pokiaľ ide o nárok týkajúci sa náhrady škody (vo výške 7.521,34 Eur). Pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania okresný súd vychádzal z ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Použitie uvedenej právnej normy odôvodnil tým, že je dôvodné, aby si trovy konania znášali účastníci konania sami, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl okresný súd najmä v tom, že zmluva o dielo bola medzi účastníkmi konania uzavretá v ústnej forme. Nedostatočne bol vymedzený predmet diela vo všetkých detailoch, z čoho následne vznikli spory medzi stranami. „Keďže nebol rozpracovaný presný postup prác, uvedené následne viedlo k sporom medzi zmluvnými stranami a preto je dôvodné, aby si trovy konania znášali sami.“ O trovách štátu rozhodol okresný súd podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania vo výške 384,12 Eur s odôvodnením, že časť trov znaleckého dokazovania nebola krytá zálohou a odporca 1/ bol v konaní čiastočne neúspešný. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia 1/, 2/. Odporca 1/ podal odvolanie len voči výroku, ktorým súd rozhodol, že je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1/ náhradu škody vo výške 637,30 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 06. 08. 2008 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a odvolanie podal aj v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania a povinnosti zaplatiť trovy znaleckého dokazovania. Odporca 1/ namietal, že ho okresný súd zaviazal na náhradu škody vo výške 637,30 Eur s príslušenstvom, hoci z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú zatečením. Podľa neho nebol preukázaný kauzálny nexus medzi protiprávnym konaním zodpovedného subjektu a vzniknutou škodou. Trval na tom, že navrhovateľ 1/ vznik škody spoluzavinil, pretože svojvoľne a v rozpore s technologickým postupom odkry celú strechu, čím prispel k vzniku škody. Poukázal i na ustanovenie § 560 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože pokiaľ navrhovateľ 1/ na základe jeho opakovaných výziev nezložil ďalší preddavok nevyhnutný na pokračovanie stavebných prác, hoci reálne vykonaná hodnota prác ho prevyšovala, on prerušil vykonávanie diela dôvodne, a neporušil tak žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka. Namietal ďalej i rozhodnutie okresného súdu ohľadne náhrady trov prvostupňového konania, pretože okresný súd nepostupoval pri posudzovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v súlade s ustálenou súdnou praxou. Dôvody, na ktoré poukazoval okresný súd ako na dôvody hodné osobitného zreteľa, takýmito podľa neho nie sú a navrhovatelia si od začiatku museli byť vedomí svojej dôkaznej núdze preukázať svoje tvrdenia, a teda neistoty požadovaného výsledku v konaní. V nadväznosti na vyššie uvedené namietal i výrok týkajúci sa náhrady trov štátu spočívajúcich v zaplatení znaleckého dokazovania, na ktoré bol zaviazaný s odôvodnením, že v konaní bol čiastočne neúspešný. Mal zato, že v konaní, pokiaľ ide o nárok týkajúci sa náhrady škody, bol úspešný v pomere 82 %, v dôsledku čoho na náhradu týchto trov nemal byť zaviazaný. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom navrhol, aby odvolací súd čo do napadnutých výrokov rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu navrhovateľa 1/ o zaplatenie náhrady škody voči nemu zamieta v celom rozsahu, teda aj ohľadne sumy 637,30 Eur s príslušenstvom. Ďalej navrhol, aby k náhrade trov znaleckého dokazovania vo výške 384,12 Eur boli zaviazaní navrhovatelia 1/ a 2/, s tým, aby zároveň boli zaviazaní i k náhrade trov prvostupňového konania voči odporcom 1/ a 2/. Odporca 2/ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie len čo do výroku, ktorým mu súd nepriznal náhradu trov prvostupňového konania. Návrh navrhovateľov 1/, 2/ voči nemu, pokiaľ ide o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 480,48 Eur s príslušenstvom, ako aj pokiaľ ide o nárok vyplývajúci z náhrady škody vo výške 7.521,34 Eur s príslušenstvom, bol v celom rozsahu zamietnutý s odôvodnením, že on nie je pasívne legitimovaný v spore. I napriek tomu okresný súd o náhrade trov prvostupňového konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 150 O. s. p., s ktorým záverom sa on nestotožňuje a má zato, že dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade nie sú dané. Navrhol preto, aby odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 212 O. s. p. a napadnutý rozsudok čo do napadnutého výroku zmenil a rozhodol o uplatnenej náhrade trov konania v súlade s písomným vyúčtovaním predloženým okresnému súdu tak, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 2/ trovy konania. Navrhovatelia 1/, 2/ sa k odvolaniu odporcov 1/, 2/ nevyjadrili. Na základe podaného odvolania odporcov 1/, 2/ krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 637,30 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania počnúc od 06. 08. 2008 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť na účet Slovenskej republiky - Okresný súd Lučenec trovy znaleckého dokazovania vo výške 384,12 Eur a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania, podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p.. Výroky rozsudku okresného súdu, ktorými okresný súd zamietol návrh navrhovateľov 1/, 2/ proti odporcom 1/, 2/ o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 480,48 Eur s príslušenstvom a ktorým návrh navrhovateľa 1/ voči odporcovi 1/ o zaplatenie náhrady škody zamietol vo zvyšku (vo výške 6.884,04 Eur s príslušenstvom - druhá veta, druhého výroku), ako aj výrok, ktorým zamietol návrh navrhovateľov 1/, 2/ proti odporcovi 2/ o zaplatenie náhrady škody vo výške 7.521,34 Eur s príslušenstvom, zostávajú podľa § 206 ods. 2 O. s. p. nedotknuté. Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie čo do výroku o povinnosti odporcu 1/ zaplatiť navrhovateľovi 1/ náhradu škody vo výške 637,30 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania počnúc od 06. 08. 2008 až do zaplatenia, aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom na najzásadnejšie argumenty uvádzané odporcami 1/, 2/ v odvolaní, dodáva nasledovné: Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd sa so všetkými námietkami odporcu 1/, na ktoré poukazoval počas konania tak na pojednávaní ako i v písomných podaniach a následne i v samotnom odvolaní voči rozhodnutiu okresného súdu, vysporiadal. Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o čiastočnej odôvodnenosti nároku navrhovateľa na náhradu škody, ktorú ustálil sumou 637,30 Eur s príslušenstvom. Rozhodnutie prvostupňového súdu je v tejto časti presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Obsah predmetného odvolania je takmer zhodný s obsahom vyjadrení odporcu 1/ počas konania, a preto odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k námietkam odporcu 1/ je úplné aj pokiaľ ide o samotné odvolanie. Odporca 1/ v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredkladá ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom. Okresný súd dôsledne skúmal predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jednoznačne konštatoval, že odporca 1/ porušil povinnosť, ktorá pre neho vyplývala z ustanovenia § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože dôvodom na prerušenie prác na rekonštrukcii strechy nemohla byť tá skutočnosť, že navrhovateľ 1/ mu nezaplatil ďalší preddavok na rekonštrukciu strechy. Cenu mohol požadovať až po skončení diela. K uvedenému i odvolací súd dodáva, že tvrdenie odporcu 1/, že k prerušeniu prác na rekonštrukcii strechy došlo dôvodne, nie je správne. I pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie odporcu 1/ uvádzané v odvolaní, že navrhovateľ 1/ na základe opakovaných výziev odporcu 1/ nezložil ďalší preddavok, hoci reálne vykonaná hodnota prác ho prevyšovala, z nijakého ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúceho zmluvu o dielo, ktorá medzi účastníkmi konania nebola uzavretá písomne, nevyplýva oprávnenie odporcu 1/ prerušiť vykonávanie diela z tohto dôvodu. Opakovane je nutné poukázať na ustanovenie § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Skutočnosť, či medzi účastníkmi konania boli dohodnuté iné podmienky o platení ceny, však odporca 1/ v konaní nepreukázal. Okresný súd správne vyhodnotil i ďalší predpoklad vzniku občianskoprávnej zodpovednosti odporcu 1/ za škodu vzniknutú navrhovateľovi 1/ a to vznik škody spočívajúcej vo všeobecnej hodnote stavebných prác potrebných na odstránenie škody poškodených malieb a tepelnej izolácie, ktorá bola vyčíslená znaleckým posudkom. Okresný súd podrobným spôsobom odôvodnil, prečo vychádzal z vyššie uvedeného znaleckého posudku č. 16/2011 vypracovaného znalcom Z.. H. T.. Práve uvedená škoda (ustálená vo výške 637,30 Eur) vznikla v priamej príčinnej súvislosti s konaním odporcu 1/, ktorý prerušil práce na rekonštrukcii strechy nedôvodne, a teda porušil povinnosť, ktorá mu vyplývala z ustanovenia § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd následne vyhodnotil i to, že za škodu vzniknutú v priamej príčinnej súvislosti s konaním odporcu 1/ nemožno považovať práce, ktoré bolo nevyhnutné vykonať preto, že navrhovateľ 1/ mal záujem pre navrhovateľa 2/ zrekonštruovať starší rodinný dom do takej podoby, aká bola viditeľná i na fotodokumentácii obsiahnutej v spise. Okresný súd práve z týchto dôvodov návrhu vyhovel len čiastočne a vo zvyšku uplatňovaný nárok na náhradu škody (vo výške 6.884,04 Eur s príslušenstvom) zamietol. Znalec (Z.. T.) jednoznačne konštatoval, že škoda spočíva v prácach na odstránenie zavlhnutia. K zavlhnutiu tepelnej izolácie a malieb došlo práve v dôsledku neukončených prác, ktoré odporca 1/ prerušil, strecha v dôsledku toho nebola zakrytá, nebola zabezpečená poistnou izoláciou, aby došlo k zamedzeniu prieniku dažďovej vody do konštrukcie. Zhotoviteľ teda nezabezpečil prekrytie otvorenej časti strešnej konštrukcie, ktorá okolnosť vyplýva i z odborného stanoviska zo dňa 05. 08. 2006 a svedeckých výpovedí. Odporca 1/ sa teda nezbavil zodpovednosti za nedôvodné prerušenie prác a nezabezpečenie nezakrytej strechy fóliou, prípadne iným opatrením proti zatečeniu. Občiansky zákonník v zmluve o dielo ukladá povinnosť vykonať práce podľa zmluvy a to riadne. Tým, že odporca 1/ nedôvodne prerušil práce, nedošlo nielen k rekonštrukcii samotnej strechy, ale odporca 1/ ponechal strechu bez fólie na zabezpečenie pred zatečením. V uvedenom období jún, júl 2006 i podľa správ Slovenského hydrometeorologického ústavu bolo počasie daždivé a to najmä v dňoch 22. 06. 2006, 23. 06. 2006, 28. 06. 2006 a mesiaci júl v dňoch 22. 07. 2006 a 29. 07. 2006. Pokiaľ sa odporca 1/ bráni tým, že poukazuje na spoluzavinenie navrhovateľa 1/, v danom prípade odvolací súd poukazuje na to, že k vzniku škody došlo v čase výkonu prác dodávateľom na základe zmluvy o dielo, za ktoré práce bol zodpovedný práve odporca 1/. I pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie odporcu 1/, že strecha bola odkrytá neodborne práve navrhovateľom 1/, povinnosťou dodávateľa na základe zmluvy o dielo, ktorej predmetom bola rekonštrukcia strechy, bola povinnosť zabezpečiť nezakrytú strechu proti zatečeniu, ktorá povinnosť vyplýva z ustanovenia § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme. Zhotoviteľ diela sa v zmysle Občianskeho zákonníka zaviazal objednávateľovi (navrhovateľovi 1/), že uvedené dielo za dojednanú cenu vykoná a to na svoje nebezpečenstvo. Navrhovateľ 1/ v čase vykonávania rekonštrukčných prác odporcom 1/ nevykonával tieto práce spolu s ním, nevznikla mu preto povinnosť prekryť otvorenú strechu. Táto povinnosť vznikla výlučne zhotoviteľovi. Pokiaľ navrhovateľ 1/ odstránil pôvodnú strechu predtým, než začal odporca 1/ vykonávať jej rekonštrukciu a odporca 1/ tvrdí, že už v tomto čase bol rodinný dom navlhnutý, uvedené skutočnosti odporca 1/ v konaní nepreukázal. Odporca 1/ pri začatí prác na oprave strechy nenamietal, že rodinný dom nebol zabezpečený fóliou, nepreukázal, že už v tom čase bola škoda na tepelnej izolácii a maľbách, ako ju podľa odborného stanoviska určila znalkyňa pre odbor stavebníctvo Z.. H. E. zo dňa 05. 08. 2006. Znalkyňa už v tom čase (po nedôvodnom prerušení prác odporcom 1/) počas obhliadky zistila poruchu v podkrovných priestoroch pôvodného objektu, a to práve v dôsledku zatečenia do skladby strešného plášťa, ktoré vzniklo pri dažďoch, kde došlo k prevlhnutiu tepelnej izolácie, čím stratila svoju funkciu a bola znehodnotená. Pokiaľ ide o určenie príčin porúch uviedla, že znehodnotenie tepelnej izolácie strešného plášťa podkrovných priestorov pôvodného objektu, ako aj prevlhnutie vnútorných priestorov spôsobilo zatečenie cez strešnú konštrukciu objektu. K zatečeniu došlo z toho dôvodu, že pôvodný dodávateľ pred dlhodobejším prerušením práce nezabezpečil dôkladné prekrytie otvorenej časti strešnej konštrukcie pôvodného objektu a prístavby, čoho následkom po silných dažďoch vznikla uvádzaná porucha. Konštatovala, že za vzniknutú poruchu je zodpovedný pôvodný dodávateľ, ktorý nezabezpečil dôkladné provizórne prekrytie otvorenej časti strechy, a tým došlo k zatečeniu strešného plášťa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že v danom prípade pokiaľ ide o náhradu škody vzniknutú navrhovateľovi 1/ konaním odporcu 1/, boli splnené základné predpoklady vzniku uvedenej občianskoprávnej zodpovednosti, pri ktorej vzniká záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Prvostupňový súd preto správne právne odôvodnil, prečo v tejto časti návrhu vyhovel, pričom jasne konštatoval, že boli naplnené predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže vo zvyšnej časti bol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie ako i pokiaľ ide o náhradu škody vo vzťahu k odporcom 1/ a 2/ zamietnutý a táto časť rozhodnutia nebola napadnutá odvolaním, zostávajú tieto výroky rozsudku nedotknuté. Odporca 1/ napadol odvolaním aj výrok okresného súdu o jeho povinnosti zaplatiť na účet Okresného súdu Lučenec trovy znaleckého dokazovania vo výške 384,12 Eur. K uvedenému výroku odvolací súd konštatuje, že v tejto časti považuje odvolanie odporcu 1/ za dôvodné. Odôvodnenie spočívajúce v tom, že „časť trov znaleckého dokazovania nebola krytá zálohou a preto bol povinný zaplatiť trovy znaleckého dokazovania vo výške 384,12 Eur odporca 1/ ako účastník čiastočne v konaní neúspešný“, je nepreskúmateľné. Ak je rozhodnutie nepreskúmateľné preto, že je nezrozumiteľné alebo že v ňom nie sú uvedené konkrétne, objektívne preskúmateľné dôvody, musí sa zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Nepreskúmateľným sa stane rozhodnutie napr. vtedy, ak z jeho odôvodnenia dostatočne nevyplýva konkrétny a jednoznačný dôvod jeho výroku. Uvedené odvolací súd poznamenáva i k samotnej výške trov štátu, keď okresný súd neodôvodnil, v akej výške trovy znaleckého dokazovania vznikli, akou časťou boli hradené preddavkovo a následne, z akého dôvodu je k úhrade zaviazaný odporca 1/. Úlohou okresného súdu bude preto odôvodniť i túto časť výroku rozsudku, poukázať na konkrétne skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu a tieto náležite odôvodniť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, a to i pokiaľ ide o rozhodnutie týkajúce sa trov štátu. Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetný výrok rozsudku okresného súdu o trovách štátu uvedené atribúty nespĺňa. Odvolací súd zrušil i výrok rozsudku napadnutý odvolaním odporcov 1/ a 2/, týkajúci sa náhrady trov prvostupňového konania. Rozhodnutie okresného súdu o nepriznaní náhrady trov konania navrhovateľom 1/, 2/ a odporcom 1/, 2/ s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. odvolací súd nepovažuje za správne. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl okresný súd najmä v tom, že zmluva o dielo bola medzi navrhovateľom 1/ a odporcom 1/ uzavretá v ústnej forme. Okresný súd však pri posudzovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa nepostupoval v súlade s ustanovením § 150 O. s. p. a v súlade s ustálenou súdnou praxou. Aplikácia ustanovenia § 150 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom konkrétneho konania, napr. konania o určenie otcovstva, ak maloletý navrhovateľ nemal úspech, alebo charakterom procesnej situácie, napr. zmena zákonnej úpravy a podobne. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať i sociálnej situácie účastníkov. Do úvahy teda treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v samotnom konaní. Len samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá dohoda ústnou formou, dôsledkom čoho začalo dochádzať medzi účastníkmi konania k sporom, však nie je dôvodom, ktorý by vyplýval z charakteru samotného konania, ktoré je konaním sporovým, ale ani charakterom procesnej situácie, nakoľko k uzavretiu zmluvy o dielo ústnou formou došlo pred začatím konania vo veci samej. Navrhovatelia si od počiatku boli vedomí dôkaznej povinnosti preukázať svoje tvrdenia, pričom uplatnené nároky opierali o znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný na podklade nimi uvádzaných údajov. Osobitné posúdenie je potrebné najmä vo vzťahu k odporcovi 2/, ktorý ako okresný súd správne konštatoval, zmluvu o dielo neuzatvoril. Okresný súd pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. neprihliadal na majetkové pomery odporcu 2/ a dopad nákladov, ktoré má v súvislosti s účelným bránením svojho práva na jeho sociálnu situáciu. Úlohou prvostupňového súdu preto bude (pokiaľ ide o možnú aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p.) opätovne posúdiť, či okolnosť, že zmluva o dielo bola medzi účastníkmi konania uzavretá ústnou formou (z čoho vyplývali následne spory, ako i samotná žaloba navrhovateľov), je s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dôvodom hodným osobitného zreteľa, daný charakterom procesnej situácie. V rámci úvah súdu ohľadne využitia ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. je totiž možné prihliadať i na osobné majetkové pomery účastníkov konania, a pokiaľ ide o charakter procesnej situácie, najmä postoj účastníkov a správanie v priebehu konania. Uvedený postoj a správanie sa účastníkov v priebehu konania však okresný súd ničím nezdôvodnil. Na záver odvolací súd konštatuje, že z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu vytvoriť pre účastníkov konania procesný priestor na to, aby sa vyjadrili i k eventuálnemu uplatneniu moderačného práva podľa § 150 Občianskeho súdneho poriadku, ak všeobecný súd takýto postup prípadne zvažuje a vznášali prípadné tvrdenia, či dôkazné návrhy, ktoré by mohli aplikáciu tohto ustanovenia ovplyvniť. Iba zistenie, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o dielo ústnou formou, nie je dôvodom, aby súd bez ďalšieho nepriznal úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. I tu treba prihliadať na všetky okolnosti významné pre posúdenie náhrady trov konania z hľadiska ustanovenia § 150 O. s. p.. Úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude náležite zaoberať sa nielen skutkovým a právnym dôvodom priznania, resp. nepriznania náhrady trov konania, ale aj ich výškou. Až po doplnení dokazovania v uvedenom smere, bude môcť prvostupňový súd vo veci znovu rozhodnúť, tak o náhrade trov prvostupňového konania, ako i o náhrade trov štátu. Svoje rozhodnutie náležite zdôvodní tak, aby bolo konkrétne, jednoznačné a zrozumiteľné, teda preskúmateľné. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.